Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Pri realizácii programov sa štát nemusí nutne spoliehať len na nástroje vlastného rozpočtu, respektíve na vlastné príjmy (dane) a výdaje. Existujú aj možnosti ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá (tzv. PPP), ktoré pri svojich plánoch spomína aj Progresívne Slovensko (ďalej len PS). Pôsobenie PS taktiež zatiaľ môžeme hodnotiť len na základe ich vlastnej prezentácie, nie politickej praxe, ku ktorej prístup na celonárodnej úrovni zatiaľ narozdiel od SaS nemali. Preto budeme pri hodnotení výroku postupovať na základe vízií, ktoré oba politické subjekty ponúkli. V prípade SaS – Agenda 2020, a v prípade PS – Vízia jednej krajiny. Prvú časť tvrdenia R. Sulíka, že SaS predstavuje pravicovú stranu, ktorá chce menej daní a štátu, možno považovať za pravdivú. V kontexte jej vízií, či konkrétne ich programu Agenda 2020, možno hovoriť o jasnej preferencii súkromného sektoru nad štátom. Ako sami deklarujú, ich cieľom je „postupne prehodnotiť úlohy štátu, tieto v rozumnej miere redukovať, dať príležitosť súkromnému sektoru.“ (oficiálna stránka SaS) Základom je tak odmietnutie zásahov štátu do ekonomiky a snaha o odstránenie prekážok trhu a podnikania. K tomu samozrejme patrí aj zníženie daní či odvodov, respektíve ich zjednodušenie. Pre úplnosť, Agenda 2020 je dostupná v plnej verzii tu. Čo sa týka Progresívneho Slovenska, ako politický subjekt sa zámerne vyhýba termínom ľavica a pravica, a deklaruje snahu o „pozitívnu zmenu a posun vpred“ (oficiálna stránka PS). Demokratický štát a verejné inštitúcie vnímajú ako spoločný priestor – štátne zásahy sú na mieste, ak sú pokrokové a správne načasované. Cieľom sa stáva modernizácia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dopravy či sociálneho systému aj prostredníctvom štátnych programov, o ktorých informujú v rámci svojho dokumentu – základného rámca svojich snáh – Vízia jednej krajiny (dostupná tu; podobe nového ekonomického a sociálneho modelu sa venujú najmä strany 82 až 106). Realizácia navrhovaných štátnych programov si určite bude vyžadovať navýšenie štátnych výdavkov, avšak Richard Sulík svojím tvrdením o väčšom množstve daní do určitej miery zavádza. Aj keď samotné PS vo svojom dokumente uvádza, že “daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach,” (s. 85) automaticky to neznamená, že vždy je možné uplatniť vzorec, že viac štátnych programov znamená väčšie množstvo daní. Pre úplnosť, hodnotenie výroku dopĺňame o znázornenie oblastí, ktorých by sa vyššie dane mali podľa PS dotýkať: “Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor." (s. 85) Na druhej strane PS vyjadruje snahu prijať zákon určujúci limity verejných výdavkov (s. 84) či podporiť podnikateľské prostredie prostredníctvom úpravy daňových povinností, respektíve zníženia odvodového zaťaženia (s. 88). Rovnako sa spomína využitie projektov verejno-súkromného partnerstva, ktoré sme už spomínali na začiatku hodnotenia (napr. v prípade podpory rozvoja dopravy, s. 105). Výrok tak v konečnom dôsledku hodnotíme ako zavádzajúci. SaS skutočne predstavuje politickú stranu, ktorá preferuje menej štátu a menej daní, a PS je naozaj hnutím, ktoré má ku štátu a jeho zásahom bližšie. Vo svojom konceptuálnom dokumente síce spomína vyššie dane v určitých oblastiach, ale realizácia štátnych programov nemusí nutne súvisieť s požiadavkou odkrojenia čiastky financií zo štátneho rozpočtu ako to naznačuje Sulík. Podoba štátneho rozpočtu sa dá stimulovať aj iným spôsobom ako prostredníctvom daní, napríklad motiváciou podnikateľského prostredia cestou zníženia ich odvodového zaťaženia, ktoré ďalej propagujú oba politické subjekty.