Vo svojej vízii ma Progresívne Slovensko (PS) celkovo 128 rôznych opatrení. Medzi ne patria aj dve opatrenia uvedené Richardom Sulíkom -  zvýšenie objemu zdrojov určených na aktívne politiky trhu práce (.pdf, s. 93) a zavedenie opatrení na zmenšovanie sociálnej a kultúrnej vzdialenosti (.pdf, s. 77). Určiť celkový počet opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu štátnych výdavkov, nie je pri súčasnej podobe vízie možné, nakoľko PS pri mnohých bodoch nešpecifikuje spôsob ich realizácie. Takisto nemožno potvrdiť časť výroku Richarda Sulíka o tom, že ekonomický a sociálny program PS sa dá docieliť len prostredníctvom zvýšenia daní alebo verejného dlhu. Samotná vízia PS zdôrazňuje, že spomínané návrhy chce uskutočniť s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Zmena daňového systému navrhovaná vo vízii PS obsahuje zvýšenie niekoľkých daní, ale nechce upravovať celkovú daňovú sadzbu a plánuje prerozdelenie daňovej záťaže. Rovnako je dôležité spomenúť, že štátny rozpočet sa dá stimulovať napríklad aj motiváciou podnikateľského prostredia, či využitím projektov verejno-súkromného partnerstva. S prihliadnutím na tieto skutočnosti hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako zavádzajúci. Vízia PS síce obsahuje opatrenia, ktoré sú spojené so zvýšením štátnych výdavkov (napr. modernizácia zdravotníctva, vybudovanie siete verejných jaslí a škôlok, dobudovanie kapacít nájomného bývania a pod.), avšak venuje sa aj udržateľnosti verejných výdavkov a šetriacim opatreniam (napr. neodkladne prijať zákon určujúci limity verejných výdavkov, zefektívniť výdajovú stranu štátneho rozpočtu a pod.). Pri niektorých opatreniach sa v súčasnosti nedá určiť, či by mali dopad na štátny rozpočet, nakoľko nie je jasný spôsob, akým ich PS chce zrealizovať (napr. cielené vzdelávanie smerom k trvalej udržateľnosti). Progresívne Slovensko chce opatrenia zaviesť bez zvýšenia verejného dlhu, a to pomocou politík, ktoré dbajú na dlhodobú udržateľnosť a zefektívnenie verejných financií. “Krajina preto potrebuje v strednodobom horizonte dostatočne znížiť svoje zadĺženie, aby vytvorila priestor na spomínané výdavky a zároveň aj fiškálny vankúš na anti-cyklické opatrenia tlmiace dopady budúcich recesií na životnú úroveň. Tento vankúš musí pritom existovať pod úrovňou dlhového limitu, aby dlhová brzda neprinútila budúce vlády škrtiť verejné výdavky a prehlbovať tým prepad dopytu a nárast nezamestnanosti. Našou víziou je zodpovedná krajina, ktorá neprepadne pokušeniu použiť aktuálny fiškálny vankúš na financovanie bežných výdavkov či verejných investícií s neistou návratnosťou, ale vytvorí priestor na jasne zadefinované priority trpezlivým úsilím o zefektívnenie svojich výdajov.” (.pdf, s. 83-84) Vízia PS spomína zvyšovanie daní v určitých oblastiach, ale zároveň chce znížiť daňovú a odvodovú záťaž práce, práve na úkor vyšších daní vo vybraných sférach. “Súčasťou vízie je aj zmena daňového mixu (hoci nie celkovej sadzby) smerom od zaťaženia práce napríklad k majetkovým, či spotrebným daniam (.pdf, s. 84) (...) Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácií. Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach” (.pdf, s. 85).