DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Monika Beňová

SMER-SD

Spolupráca v Európskom parlamente je trochu iná ako spolupráca v národných parlamentoch, kde vznikajú teda koalície na základe volebných výsledkov. V Európskom parlamente ale existujú technické dohody v úvode medzi veľkými frakciami.

Beňová a Matovič v Na telo - 25.04.2019
Pravda

Frakcie v Európskom parlamente spolupracujú na základe spoločných dohôd, ktoré však nie sú podobné písomným koaličným dohodám z prostredia národných štátov. Ide o ad hoc technické dohody, ktoré môžu, ale nemusia byť písomne ukotvené či verejne známe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky parlament v súčasnosti tvorí 750, resp. 751 (vrátane predsedu EP) poslancov zo všetkých krajín EÚ, ktorých väčšina je zoskupená do voľnejších politických skupín (frakcií). Tie sa formujú nie na základe národnosti, ale politickej príslušnosti. Podľa čl. 32 rokovacieho poriadku (.doc, s. 27) musí frakcia pozostávať z poslancov zvolených najmenej v jednej štvrtine členských štátov a musí mať najmenej 25 členov. V súčasnom parlamente je 8 frakcií. Europarlament funguje konsenzuálne, na zásade kooperácie, ktorá bola ustanovená Jednotným európskym aktom z roku 1987. Nejde o tradičné delenie frakcií po línii koalícia - opozícia. Žiadna frakcia v Európskom parlamente nikdy nedosiahla väčšinu. Ak teda chce, aby jej pripomienky parlamentom prešli, musí sa snažiť získať podporu ostatných skupín. Tzv. veľkú koalíciu v europarlamente dlhodobo tvoria frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Na základe ich spoločnej dohody napríklad dochádza k zmene na poste predsedu EP v polovici päťročného volebného obdobia, kedy zástupcu jednej frakcie vystrieda zástupca druhej. V januári 2017 boli zverejnené tajné zmluvy, podľa ktorých s EPP a S&D dohodu podpísala aj konzervatívna Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2019
success
error