Na základe pôsobenia europoslanca Branislava Škripeka hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča, že sa Škripek v Európskom parlamente vôbec nevenoval protikorupčnej agende a problémom s rozkrádaním eurofondov, ako nepravdivé. Témy, ktoré vymenoval Matovič, síce neboli primárnou agendou Škripeka, ale počas svojho pôsobenia v Európskom parlamente sa im v istej miere venoval. Branislav Škripek sa stal europoslancom po voľbách v roku 2014, kedy kandidoval na kandidátke strany OĽaNO. Za stranu OĽaNO pôsobil od roku 2012 aj ako poslanec NR SR. Informácie o tom, či Škripek dal pred alebo po eurovoľbách lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi prísľub, v akom rozsahu sa bude vo výkone svojho mandátu venovať témam korupcie a rozkrádaniu eurofondov, sa nám nepodarilo dohľadať. V rozhovore pre denník Postoj z 21. mája 2014 Škripek uviedol, že v prípade zvolenia sa plánuje zamerať hlavne na ochranu ľudskej dôstojnosti, ochranu rodiny a manželstva muža a ženy a nedotknuteľnosť práva rodičov na výchovu detí, slobodu vierovyznania a prejavu, oblasť malých a stredných podnikateľov a ochranu pracujúcich. Za dôležitú tému Škripek označil aj ochranu prírodných zdrojov a boj s novodobým otroctvom. Tieto agendy (s výnimkou ochrany prírodných zdrojov,  pozn.) Škripek spomína aj na svojej webovej stránke ako témy, ktorým sa v EP venuje. Škripek ďalej vo svojom portfóliu politickej práce uvádza, že jeho misiou je “byť hlasom rozumu a bojovať proti prílišnej centralizácii EÚ, neefektivite a korupcii”. Od roku 2014 je súčasťou Výboru pre občianske práva a slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), je členom delegácie pre vzťahy s Izraelom , náhradníkom vo Výbore pre práva žien a rodovú  rovnosť (FFMM) a náhradník v Delegácii pre vzťahy s krajinami Mašreku. Ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) sa snažil o podporu kresťanských hodnôt v európskej politike, združovanie a spájanie politikov na regionálnej , národnej a európskej úrovni. Angažuje sa v témach ľudských práv a ochrany životného prostredia. Ďalej sa venuje témam medzinárodnej politiky a medzinárodnej spolupráce zamerané na situáciu v Sýrii a Izraeli alebo kauze kupčenia so Schengenskými vízami. Taktiež sa zaoberá migračnou politikou.   Ku korupci sa Škripek vyjadril aj v niekoľkých plenárnych diskusiách v Európskom parlamente (korupcia vo FIFA, hlasovanie o návrhu o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM). V rozhovore pre denník Postoj Škripek spomína, aké kroky podnikol v boji s korupciou: "Poslancom OĽaNO som ponúkal témy ako prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe alebo protikorupčnú agendu, keď napríklad jeden môj asistent skúmal zneužívanie eurofondov v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a spolu s Veronikou Remišovou aj narábanie s eurofondmi za Plavčana." V prípade Poľnohospodárskej platobnej agentúry sa jedná o pochybné prerozdelenie eurodotácií za vyše 660-tisíc eur za druhej Ficovej vlády. Podnet na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) podal práve Škripek spolu s poslankyňou Veronikou Remišovou (.pdf). V akej miere sa Škripek angažoval v kauze bývalého ministra školstva Plavčana, sa nám nepodarilo overiť. Škripek ďalej spoločne s Remišovou prostredníctvom listu v júli 2017 požiadal Európsku komisiu o preverenie používania eurofondov v projekte Podpora rozvoja sociálnej práce v rodinnom prostredí klientov v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Podľa europoslanca a poslankyne NR SR boli v projekte zneužité financie na neopodstatnenú kontrolu sociálneho pracovníka u rodiny novinárky Moniky Tódovej. Po zistení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), že Slovensko pri čerpaní eurofondov v rokoch 2013 až 2016 prišlo vďaka pochybeniam o najväčšie percento platieb spomedzi všetkých štátov EÚ, sa Škripek v roku 2017 stretol s generálnym riaditeľom OLAF-u Giovannim Kesslerom. Ako uviedol Škripek, spoločne diskutovali o tom, že “OLAF stále u mnohých členských štátov vrátane Slovenska naráža na neochotu spolupracovať a viesť efektívne vyšetrovanie práve z dôvodu obáv z korekcií, alebo jednoducho z neochoty pripustiť pochybenia zodpovedných vnútroštátnych orgánov”.