…zákon umožňuje iba 4 činnosti, ktoré môže robiť koncipient na živnosť – vedeckú, pedagogickú, umeleckú a literárnu – a na to, aby vám takéto povolenie bolo dané, musíte najprv požiadať o súhlas advokátskej komory (…).

Podľa  zákona č. 586/2003 Z. z o advokácii §62 ods. 1 písm. d), môže koncipient vykonávať svoju koncipientsku prax v prípade, že „nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora (vyznačená časť pridaná do znenia zákona v roku 2013). Nie sú teda len štyri činnosti, ktoré spomenul Maroš Šefčovič, zákon uvádza k nim aj činnosti, ktoré nie sú v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Čo sa týka súhlasu advokátskej komory voči inej činnosti advokátskeho koncipienta, SAK sa vyjadrila, že „Každý koncipient ak vykonáva inú činnosť popri praxi advokátskeho koncipienta (ktorá musí byť na plný úväzok) musí v súlade so Zákonom o advokácii požiadať SAK o vyjadrenie, či táto ďalšia iná činnosť je svojim obsahom a rozsahom zlučiteľná s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolanie. Za týmto účelom Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory zriadilo samostatný poradný orgán – Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie.“ Komisia bola zriadená v roku 2013. V období koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej však komisia ešte neexistovala.

Výrok bol spomenutý v