Na výkon odposluchu potrebujú štátne orgány podľa zákona č. 166/2003 Z. z. kladné stanovisko krajského alebo Špecializovaného trestného súdu, ktoré prichádza vo forme písomného súhlasu zákonného sudcu. K formálnym aspektom rozhodnutia o použití odposluchu, resp. informačno-technických prostriedkov, takisto patrí dostatočná identifikácia sudcu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie musí obsahovať podpis aj pečiatku sudcu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Aspektom, ktoré musí spĺňať každé súdne rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov (aj odposluchu), sa vo svojej štúdii v Bulletine slovenskej advokácie venuje advokát a odborný asistent

katedry trestného práva fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy

v Sládkovičove Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. K formálnym aspektom rozhodnutia na výkon odposluchu Perhács uvádza: “Sudca, ktorý rozhodnutie vydáva, musí byť riadne identifikovaný, nepostačuje iba jeho parafa, resp. nečitateľný podpis” (.pdf, s. 21). Ďalej možno uviesť, že “formálne nedostatky rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj absencia prezentačnej pečiatky, môžu vyvolávať pochybnosti o jeho autentickosti” (.pdf, s. 21). Rozhodnutie súdu teda musí obsahovať podpis a pečiatku sudcu, ktorý v danom prípade rozhodoval.

Spomínaný zákon zákon č. 166/2003 Z. z. sa ďalej venuje situácii, kedy môže byť získaný záznam použitý ako dôkaz. Ak to vyhotovený záznam umožňuje, je k nemu potrebné pripojiť jeho doslovný prepis, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci odpočúvanie, a to s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Prepis je v neoficiálnej podobe dostupný napríklad na portáli Pravda.

Začiatok súdnych sporov medzi Generálnou prokuratúrou a Štefanom Harabinom môžeme hľadať vo vyjadrení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý 9. septembra 2008 potvrdil, že prepis telefonického rozhovoru Harabina s údajným mafiánom Bakim Sadikim je autentický a je súčasťou dohľadového spisu. Štefan Harabin sa najprv domáhal nemajetkovej ujmy na mene vo výške 300 000 eur. Okresný súd Bratislava I mu ešte v roku 2012 prisúdil polovicu, s čím však Krajský súd v Bratislave nesúhlasil. Spor pokračoval sériou odvolaní zo strany Generálnej prokuratúry, ktorá sa odvolala aj proti poslednému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2018.

Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 000 eur. Rozsudok nie je právoplatný,“ uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Prokuratúra má Štefanovi Harabinovi platiť odškodnenie za nesprávny úradný postup. Generálna prokuratúra dôvody svojho odvolania však nespresnila.

Výrok bol spomenutý v

Braňo Závodský Naživo, Braňo Závodský

Harabin pre Rádio Expres

5. marca 2019 bol hosťom relácie Braňo Závodský Naživo kandidát na post prezidentky SR Štefan Harabin. Braňo Závodský si pred voľbami pozval troch kandidátov s najvyššími predvolebnými preferenciami, každý z kandidátov dostal 10 minút času na odpovede na moderátorove otázky.