Bugár výrokom naráža na Harabinovu kauzu odmien, ktoré si ako predseda Najvyššieho súdu pridelil vo výške 113-tisíc eur za dva roky. Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti počas vlády Roberta Fica v období od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Počas tohto obdobia predložil niekoľko zmien zákonov, ktoré upravovali okrem kompetencií ministra spravodlivosti napríklad aj výšku odmien sudcov a spôsob ich udeľovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Harabin bol na čele Najvyššieho súdu prvýkrát od 11. februára 1998 do 11. februára 2003. Jeho druhé funkčné obdobie bolo od 23. júna 2009 do 23. júna 2014. V roku 2009 si vyplatil odmenu vo výške 40-tisíc eur a v roku 2010 vo výške 73-tisíc eur. Tvrdil, že tak spraviť mohol, nakoľko výška týchto odmien sa v rokoch 2009 a 2010 pohybovala vo výške šesťnásobku priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Tá sa však zmenila na dvojnásobok už 20. mája 2009 nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že tieto príplatky boli protiústavné: ‚‚Harabin teda takéto príplatky mohol dostávať len do polovice roka 2009. (...) Z výsledkov prešetrovania podľa Urbančíka vyplýva, že Harabin sám sebe vyplatil v roku 2009 sumu 40-tisíc eur a v roku 2010 odmenu v celkovej výške 73-tisíc eur. Najvyšší súd sa vo veci obrátil aj na Najvyšší kontrolný úrad. (...) O jeho potrestanie požiadala na konci roka 2010 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za to, že na Najvyšší súd nepustil kontrolu z ministerstva financií. Sudcovská rada Najvyššieho súdu aj napriek tomu odmeny Harabinovi priznala.” Ako sumarizuje denník Postoj: “...novela, ktorú pripravil minister Harabin a schválili ju vládni poslanci. Týkala sa právnej úpravy odmien pre sudcov, ktoré mohli byť dovtedy vyplácané len do výšky funkčného platu. Uvedené obmedzenie novela zrušila a okrem toho rozšírila dôvody, za ktoré bolo možné udeliť odmenu. Čo bolo špeciálne dôležité pre Štefana Harabina, novela svojou vágnosťou pripúšťala aj výklad, že odmenu predsedovi Najvyššieho súdu môže udeliť minister spravodlivosti. Dovtedy to nebolo možné, keďže Najvyšší súd bol od roku 2001 samostatnou rozpočtovou kapitolou a ako taký sa nezodpovedal ministerstvu, ale Súdnej rade. Ministri preto udeľovali odmeny predsedom krajských súdov, ale až Harabinovi úradníci vložili do zákona paragraf, podľa ktorého minister priznáva odmenu za „mimoriadne výsledky (…) pri plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov“. Tej vete v čase schvaľovania zákona nikto celkom neporozumel, jej využitie v praxi v hojnosti otestoval až Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu.” Na nesprávne nakladanie s peniazmi pri odmeňovaní poukázal aj NKÚ: ‚‚Bývalé vedenie Najvyššieho súdu SR hospodárilo rozšafne a diskriminačne.” Táto kontrola bola zameraná hospodárenie a nakladanie s verejnými prostriedkami počas predsedníctva Štefana Harabina na Najvyššom súde SR. Kontrolóri upozornili aj na uznesenia Súdnej rady NS SR, že ‚‚odmeny budú vyplatené až do výšky, ktorú umožňuje nevyčerpaný mzdový fond sudcov." To, považujú za "neobvyklú" formuláciu, ktorá "ponechávala určenie výšky odmien výlučne na subjektívnom rozhodnutí predsedu najvyššieho súdu", v tom čase, Štefana Harabina. V tomto období Harabin vyplatil aj odmeny niektorým sudcom vo veľmi širokom rozpätí  od 50 až do 30-tisíc eur. ‚‚Nerešpektoval tak podľa NKÚ zásadu rovnakého zaobchádzania aj právo sudcu nebyť diskriminovaný.” Dvom bola vyplatená odmena 30-tisíc eur, iným 50 eur, prípadne žiadna(za rok 2010). ‚‚Tí (odmena 50 eur alebo žiadna- pre upresnenie) sa obrátili na Sudcovskú radu kvôli poskytnutiu ochrany práv a oprávnených záujmov sudcov NS. Zaoberal sa tým aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý konštatoval porušenie práv sudcu.”