Slovensko, nie sme žiadnym nováčikom v EÚ, sme tam 15 rokov, môže dokonca zohrávať v istom zmysle aj aktívnejšiu rolu aj z pozície prezidenta. Prezident môže byť moderátorom procesu na hľadanie riešení, či už problémov EÚ, napríklad spomínaná migrácia alebo problémy v eurozóne.

Tento rok naozaj uplynie 15 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie, konkrétne sa tak stalo 1. mája 2004. Čaputová mala takisto pravdu v tom, že prezident môže na zahraničnej scéne aktívnejšie tlmočiť postoje Slovenska a zúčastňovať sa jednaní ohľadne medzinárodných zmlúv. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Právomoci prezidenta v oblasti zahraničnej politiky sú definované v čl. 102 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky nasledovne:

Prezident

  1. a)      zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
  2. b)      môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
  3. c)       prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.

Z toho vyplýva, že prezident sa môže zúčastňovať na dojednávaní medzinárodných zmlúv, pokiaľ túto právomoc neprenesie na vládu SR alebo jej jednotlivých členov. Táto kompetencia prezidenta bola verejne diskutovaná najmä v súvislosti s konferenciou o Globálnom pakte OSN o migrácii v Marrákeši v decembri 2018. Napriek tomu, že parlament a vláda trvali na neúčasti Slovenska, prezident Kiska bol podľa Kataríny Cséfalvayovej predsedníčky Zahraničného výboru NR SR oprávnený sa konferencie zúčastniť a oficiálne zastupovať Slovensko. O tejto možnosti sa hovorí aj v prípade českého prezidenta, ktorého postavenie v politickom systéme je podobné k postaveniu prezidenta v SR. Podľa Víta Borčanyho, analytika Výskumného centra AMO “Kromě tradičních bilaterálních setkání, ať už na nejvyšší státní úrovni, či na úrovních nižších (oficiální, pracovní), se (český, pozn.) prezident může účastnit jak summitů multilaterálních mezinárodních organizací (OSN, OBSE, NATO), tak vrcholných setkání Evropské unie; zasedání Evropské rady nebo summitů se třetími zeměmi” (.pdf, s. 3).

Výrok bol spomenutý v

V politike, Norbert Dolinský

Čaputová a Mikloško v TA3

Kandidáti na post prezidenta SR Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko) a František Mikloško (nezávislý s podporou OKS) sa stretli v relácii V politike, pričom diskutovali o právomociach prezidenta, dôležitých politických otázkach a o svojej predvolebnej kampani.