Zuzana Čaputová



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Zuzana Čaputová

Zuzana Čaputová

…tam (na stretnutí v SIS, pozn.) neboli rozoberané živé kauzy…

Tak prezidentka ako aj premiér hovoria, že na kontroverznom stretnutí v SIS nepreberali tzv. živé kauzy - teda konkrétne vyšetrované prípady. Stretnutie však prebiehalo v utajenom režime, oficiálne výstupy preto z neho k dispozícii nie sú. Pôvodcami informácií o jeho obsahu sú len jeho účastníci, ktorí pre účasť zároveň čelia kritike. Keďže z verejne dostupných zdrojov nie je možné spoľahlivo overiť slová účastníkov tohto stretnutia a oni sami sú v tejto situácii v konflikte záujmov (ak by na stretnutí diskutovali o živých kauzách, hrozí im prinajmenšom verejná kritika), hodnotíme tvrdenie Zuzany Čaputovej ako neoveriteľné. 

Tvrdenie sa týka stretnutia desiatich vysoko postavených funkcionárov v budove SIS, ktoré sa konalo 17. mája. Inicioval ho premiér Eduard Heger. 

Podľa Denníka N v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč nominovaný do funkcie stranou Sme rodina, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.”

Podľa novínz odpovede ministra vnútra vyplýva, že rokovanie bolo vedené pod stupňom utajenia ´Dôverné´”. Eduard Heger viackrát povedal, že na stretnutí preberali utajované informácie. 

Prezidentský úrad neskôr uviedol, že predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a ani žiadne iné ‚živé‘ prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní.“ 

Rovnako premiér Heger vo svojom rozhovore pre rádio Expres vylúčil, že by sa na stretnutí rozoberal Pčolinského prípad či iné „živé“ kauzy.

Informácie, o ktorých mali predstavitelia diskutovať, prečítal neskôr Boris Kollár poslancom v parlamente počas neverejného zasadnutia. Dodal, že informácie boli takmer rovnaké ako tie, o ktorých sa diskutovalo na stretnutí v SIS.

Podľa správy majú existovať univerzálni svedkovia, ktorí na objednávku usvedčujú druhých. To by spochybňovalo spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčia proti nominantom (nielen) bývalej vlády. 

Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová sa po rokovaní parlamentu vyjadrila, že zo správy nebolo jasné, za akých vlád ku konaniam došlo: „To boli informácie takého charakteru, ktoré mohli byť aj dlhodobejšie“.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic k obsahu stretnutia v SIS povedal, že  za ho považuje za určitú formu aktívneho spravodajského opatrenia zo strany SIS".

…Lengvarský hovorí o tom, že jednak mobilné očkovacie tímy, jednak očkovanie u všeobecných lekárov, očkovanie vo firmách, čiže ako keby očkovanie v ústrety občanom, toto sú veci, ktoré môžu zvýšiť kolektívnu imunitu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský už v máji uviedol, že chce podporovať zriadenie väčšieho počtu mobilných očkovacích jednotiek. Najnovšie sa občania budú môcť zaočkovať aj u svojho zamestnávateľa - teda v niektorých firmách. Výnimkou by podľa ministra zdravotníctva nemalo byť ani sprístupnenie očkovania všeobecnými lekármi.

Podľa informácií Ministerstva zdravotníctva je na získanie kolektívnej imunity potrebné preočkovať 60 až 70 percent populácie. Nástroje vedúce k vyššej zaočkovanosti zvyšujú šancu na dosiahnutie kolektívnej imunity Slovenska. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé.

Dlhé roky predtým sme počúvali o tom ako policajné zložky, prokuratúra alebo sudcovia zlyhávajú, dnes sa deje to, že mnohí vysokopostavení predstavitelia justičných orgánov sú vyšetrovaní, sú obvinení, niektorí z nich už aj odsúdení…

Polícia a prokuratúra roky čelili kritike, že si nevedia poradiť s korupciou resp. stíhaním tzv. veľkých rýb. Mnohí sudcovia a vysokopostavení justiční funkcionári dnes čelia obvineniam, niektorí sedeli či sedia vo vyšetrovacej väzbe. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.

Robert Kaliňák v roku 2016 povedal, že „na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať.“ Odpovedal tak na otázku, prečo na Slovensku neprebiehajú stíhania na najvyšších poschodiach politiky. 

„Počet odsúdených za korupciu klesol v posledných dvoch rokoch oproti prvej polovici dekády o pätinu a aj v tých prípadoch ide len o malé ryby, z ktorých 94% dostane len podmienečný trest. Takmer polovica odsúdených za korupciu sa týka úplatkov do sto eur,” konštatovala v roku 2017 Transparency Slovensko. 

Vyšetrovaní sudcovia a justiční funkcionári

Za posledný rok boli Národnou kriminálnou agentúrou zadržaní a obvinení viacerí vysokí štátni či justiční funkcionári. 

Medzi prvých patrila bývalá niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (nominantka Smeru-SD), ktorú po priznaní prepustili do domácej väzby. 

V marci 2020 NAKA zatkla 13 sudcov v akcii Búrka. Nasledovala akcia Plevel v septembri 2020, pri ktorej boli zatknutí ďalší sudcovia, či predsedníčka Krajského súdu. Pri akcii Víchrica v októbri 2020 NAKA zatkla štyroch sudcov.

Obvineným z trestnej činnosti je aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Vo väzbe ako obvinení sedia aj niekdajší policajní funkcionári Tibor Gašpar, Robert Krajmer a Peter Hraško. 

Bývalý žilinský sudca a niekdajší predseda Okresného súdu Pavol Polka sa s prokurátorom dohodol na podmienke a peňažnom treste 150-tisíc eur.

… keď premiér navrhol toto stretnutie (SIS, pozn.), prijala som pozvanie, ale ako hovorím, veľmi ma mrzí, že stretnutie síce utajené nebolo, jeho obsah bol v režime tajné, a napriek tomu tie informácie unikli.

Na kontroverznom stretnutí funkcionárov v SIS bola aj prezidentka Zuzana Čaputová. Konalo sa v utajenom režime, časť informácii sa však neskôr objavila v parlamente aj na internete. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Tvrdenie sa týka stretnutia desiatich vysoko postavených funkcionárov v budove SIS, ktoré sa konalo 17. mája. Inicioval ho premiér Eduard Heger. 

Podľa Denníka N v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč nominovaný do funkcie stranou Sme rodina, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.”

Podľa novínz odpovede ministra vnútra vyplýva, že rokovanie bolo vedené pod stupňom utajenia ´Dôverné´”. Eduard Heger viackrát povedal, že na stretnutí preberali utajované informácie.

Informácie, o ktorých mali predstavitelia diskutovať, prečítal neskôr Boris Kollár poslancom v parlamente počas neverejného zasadnutia. Dodal, že informácie boli takmer rovnaké ako tie, o ktorých sa diskutovalo na stretnutí v SIS.

Podľa správy majú existovať univerzálni svedkovia, ktorí na objednávku usvedčujú druhých. To by spochybňovalo spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčia proti nominantom (nielen) bývalej vlády. 

Koncom mája začal kolovať internetom dokument, ktorý sa šíril ako utajená správa SIS. Má sa pritom jednať o ten istý dokument, ktorý bol určený pre poslancov parlamentu. 

Národný bezpečnostný úrad povedal, že ak by išlo o autentický dokument, „takáto informácia je určená iba pre oprávnené osoby a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností." Podľa Denníka N tým nepriamo potvrdil jeho autenticitu.

…čelíme z vonkajšieho pohľadu mnohým (vládnym, pozn.) konfliktom, čelíme niekedy ad hoc návrhom, ktoré majú znamenať zásadné systémové zmeny, pričom neboli dostatočne prediskutované s verejnosťou, často sa využíva skratka cez poslanecký návrh a podobne…

Koalícia čelila za posledný rok viacerým konfliktom. Niektoré návrhy sa do parlamentu dostávajú len cez poslancov bez toho, aby prešli vládou alebo boli vydiskutované na koaličných radách. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Od začiatku koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí zažilo Slovensko niekoľko vládnych konfliktov. 

Na začiatku marca 2021 sa koaliční partneri hádali kvôli dovozu vakcíny Sputnik na Slovensko. Konflikty neskôr vyvrcholili rekonštrukciou vlády a zmenou premiéra - Igora Matoviča vystriedal Eduard Heger. 

Minister financií Igor Matovič a minister hospodárstva Richard Sulík sa v máji rozhádali kvôli zvýšeniu výdavkov štátneho rozpočtu. 

Za podpredsedu parlamentu nebol zvolený Tomáš Lehotský, keď 28. mája nedostal hlasy všetkých koaličných poslancov. Podpredseda Za Ľudí Šeliga povedal, že tým došlo k porušeniu koaličnej dohody. 

Napríklad, poslanec Martin Čepček (OĽaNO) podal návrh zákona, ktorý by zakázal ženám vykonávať umelé prerušenie tehotenstva, ak to nie je potrebné pre zdravotné dôvody alebo kvôli znásilneniu. 

V dôvodovej správe k návrhu zákona sa Čepček odvoláva na celospoločenský konsenzus ohľadom interupcii: Väčšina spoločnosti už neschvaľuje, aby bol zákonom povolený bezdôvodný umelý potrat.”

Neuvádza však žiaden zdroj. Naopak, podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky by chcelo aktuálny zákon o interrupciách sprísniť len 17 percent opýtaných. 

28. mája poslanec Miloš Svrčeka zo Sme rodina predložil poslanecký návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania. Podľa Denníka N má táto novela „pripraviť regulačný rámec na výstavbu štátnych bytov s nižším nájmom, ako sú trhové ceny.“

Poslankyne z SaS Anna Zemanová a Jana Bittó Cigániková tento návrh kritizovali pre nedostatok diskusie s koaličnými partnermi. Hovoria o porušení koaličnej zmluvy. 

16. apríla poslankyňa Petra Hajšelová zo Sme Rodina predložila poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa upravuje mimo iného dĺžka trvania kolúznej väzby. 

Poslankyňa Hajšelová tak spravila napriek tomu, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pripravovala vlastnú úpravu kolúznej väzby v rámci diskusie na koaličnej rade.

Koaliční poslanci čoraz viac posielajú poslanecké návrhy zákonov do parlamentu bez prerokovania na koaličnej rade, čo je v rozpore s koaličnou zmluvou.