Zuzana Čaputová

Člen strany: Progresívne Slovensko ()


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Zuzana Čaputová

Zuzana Čaputová

Sú to financie (peniaze od PS na transparentnom účte Čaputovej, pozn.) takisto PS má zriadený transparentný účet, čiže každé to euro sa dá v podstate preveriť aj na stránkach Progresívneho Slovenska. Moja kampaň je financovaná jednak teda z darov Progresívneho Slovenska, ale aj z darov fyzických osôb.

Ako Zuzana Čaputová, tak aj strana Progresívne Slovensko (https://www.progresivne.sk/financovanie/)  má zriadený transparentný účet, na ktorom sú zaznamenané príjmy a výdaje. Zuzana Čaputová do 28. januára 2019 obdržala na svoj transparentný účet príspevky vo výške 300 062 eur, z toho 158 700 eur pochádza z príspevkov politickej strany Progresívne Slovensko a zvyšok z darov fyzických a právnických osôb. Každý prispievateľ je riadne označený a zverejnený. Pôvod všetkých peňazí je tým pádom ľahko dohľadateľný. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…osobnosti, ktoré vyjadrili podporu mne, pán Bezák a takisto niektoré osobnosti z novembra 89.

Bývalý arcibiskup Róbert Bezák vyjadril podporu kandidátke na prezidentku Zuzane Čaputovej na tlačovej besede dňa 7. septembra 2018. Podporu jej prejavili aj niektoré osobnosti Nežnej revolúcie, ako Ladislav Snopko či Peter Tatár (spoluzakladatelia Verejnosti proti násiliu), spoluzakladateľ Občianskeho fóra Michael Kocáb a študentský líder Novembra 89 Anton Popovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…kandidujem ako občiansky kandidát, zároveň sa hlásim k tomu, že som členkou Progresívneho Slovenska.

Zuzana Čaputová ohlásila kandidatúru ako občianska kandidátka. Dňa 24. januára odovzdala petičné hárky s viac než 18-tisíc podpismi potrebnými pre jej kandidatúru. Zároveň je však od januára 2018 jednou z podpredsedníčok strany Progresívne Slovensko, ktoré ju ako prezidentskú kandidátku aj podporuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

som uviedla hneď na začiatku a som v tom úplne konzistentná, že v prípade, ak by hrozilo, že do prezidentského paláca, respektíve ešte do druhého kola prezidentských volieb by sa dostali predstavitelia, ktorí reprezentujú iné hodnoty ako napríklad pán Mikloško, pán Mistrík a ja, tak by som určite zvážila vzdanie sa v prospech perspektívnejšieho, silnejšieho kandidáta. V tomto duchu sme sa dohodli s pánom Mistríkom o vzájomnom postupe, takejto dohode, ako som naznačila.

Vyhlásenia Zuzany Čaputovej po ohlásení svojej kandidatúry na post prezidentky naznačujú, že nie je proti prípadnému vzdaniu sa kandidatúry. V januári 2019 došlo tiež k dohode medzi Mistríkom a Čaputovou o vzdaní sa kandidatúry v prospech toho z dvojice, kto bude mať lepšie preferencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po ohlásení svojej kandidatúry, v rozhovore s Braňom Závodským 10. decembra 2018 pri otázke na túto tému Čaputová uviedla: „...moja odpoveď je stále rovnaká, myslím si že každý kandidát, ktorý to myslí s touto krajinou dobre, by mal zvážiť svoje zotrvanie v tejto kandidatúre v prípade, keď sa už budú blížiť voľby, či náhodou jeho pozícia neoslabuje niekoho, kto je perspektívnejší(…) Každému z nás musí byť dôležitejšie to, aby v prezidentskom paláci bol dobrý a slušný kandidát a nie naše osobné ambície.” Následne uviedla, že zvážiť rozhodnutie týkajúce sa vzdania kandidatúry bude relevantné až keď budú vonku skutočné prieskumy. Neskôr sa Čaputová a Mistrík skutočne dohodli, že na základe predvolebných preferencií sa jeden z nich vzdá v prospech silnejšieho kandidáta. Urobili tak na spoločnom obede spolu s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfkou poslaneckého klubu OĽaNO Veronikou Remišovou. Toto rozhodnutie by mali uskutočniť ešte pred prvým kolom prezidentským volieb (16. marca 2019).

Slovensko, nie sme žiadnym nováčikom v EÚ, sme tam 15 rokov, môže dokonca zohrávať v istom zmysle aj aktívnejšiu rolu aj z pozície prezidenta. Prezident môže byť moderátorom procesu na hľadanie riešení, či už problémov EÚ, napríklad spomínaná migrácia alebo problémy v eurozóne.

Tento rok naozaj uplynie 15 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie, konkrétne sa tak stalo 1. mája 2004. Čaputová mala takisto pravdu v tom, že prezident môže na zahraničnej scéne aktívnejšie tlmočiť postoje Slovenska a zúčastňovať sa jednaní ohľadne medzinárodných zmlúv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoci prezidenta v oblasti zahraničnej politiky sú definované v čl. 102 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky nasledovne: Prezident
  1. a)      zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
  2. b)      môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
  3. c)       prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.
Z toho vyplýva, že prezident sa môže zúčastňovať na dojednávaní medzinárodných zmlúv, pokiaľ túto právomoc neprenesie na vládu SR alebo jej jednotlivých členov. Táto kompetencia prezidenta bola verejne diskutovaná najmä v súvislosti s konferenciou o Globálnom pakte OSN o migrácii v Marrákeši v decembri 2018. Napriek tomu, že parlament a vláda trvali na neúčasti Slovenska, prezident Kiska bol podľa Kataríny Cséfalvayovej predsedníčky Zahraničného výboru NR SR oprávnený sa konferencie zúčastniť a oficiálne zastupovať Slovensko. O tejto možnosti sa hovorí aj v prípade českého prezidenta, ktorého postavenie v politickom systéme je podobné k postaveniu prezidenta v SR. Podľa Víta Borčanyho, analytika Výskumného centra AMO “Kromě tradičních bilaterálních setkání, ať už na nejvyšší státní úrovni, či na úrovních nižších (oficiální, pracovní), se (český, pozn.) prezident může účastnit jak summitů multilaterálních mezinárodních organizací (OSN, OBSE, NATO), tak vrcholných setkání Evropské unie; zasedání Evropské rady nebo summitů se třetími zeměmi” (.pdf, s. 3).