Zuzana Čaputová

Člen strany: Progresívne Slovensko ()


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Zuzana Čaputová

Zuzana Čaputová

…doteraz keď boli slovenskí prezidenti inaugurovaní tak medzi pozvanými hosťami neboli kandidáti na post prezidenta.

V tomto výroku Zuzana Čaputová nadväzuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie o údajnej tradícii pozývania neúspešných kandidátov na prezidenta na inauguračnú slávnosť. Hoci tradícia hromadného pozývania neúspešných kandidátov neexistuje, resp. ich pozvanie závisí od rozhodnutia predsedu parlamentu, je známych niekoľko prípadov, keď na inauguráciu boli pozvaní aj neúspešní kandidáti. Inaugurácie v roku 2009 sa zúčastnili prezidentskí kandidáti František Mikloško a Iveta Radičová. Podľa Mikloška jeho pozvánka súvisela hlavne s tým, že je bývalým predsedom parlamentu (1990-1992) a na podobné akcie býva pozývaný pravidelne. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

…to, že (NR SR organizujúca inauguráciu, pozn.) pozvala neúspešných kandidátov na post prezidenta (…) doteraz tá tradícia nebola…

Z verejne prístupných dokumentov nie je možné zistiť, či boli v minulosti na inauguráciu prezidenta republiky pozývaní aj neúspešní protikandidáti. Informácie o minulých pozvaniach zisťoval však Denník N.

Kancelária parlamentu tvrdí, že pozvánky pre neúspešných kandidátov sa rozosielali aj v minulosti. No porazení z minulých rokov či bývalá šéfka protokolu parlamentu si na nič také nespomínajú.(...) Hovorca predsedu parlamentu Tomáš Kostelník pre Denník N povedal, že pri zostavovaní pozvánok vychádzali z minulých rokov a podľa nich neúspešní kandidáti pozývaní boli. Vychádzali zo zoznamu pozvaných v roku 2009, keď začínal svoje druhé funkčné obdobie prezident Ivan Gašparovič, lebo iba ten zoznam sa im podarilo nájsť.

„Tak ako bolo v minulosti zvykom pri každom skladaní sľubu hlavy štátu, s výnimkou pána prezidenta Andreja Kisku, na slávnostný akt boli pozývaní všetci neúspešní kandidáti na post prezidenta. Kancelária v zmysle dodržania tejto tradície oslovila aj tento rok všetkých kandidátov,“ uviedol Kostelník pre Denník N.

Vyjadreniu hovorcu predsedu parlamentu podľa Denníka N však odporuje napríklad odpoveď neúspešnej kandidátky z roku 2009 Zuzany Martinákovej či bývalej šéfky protokolu parlamentu Kataríny Dikovej.

“Zuzana Martináková hovorí, že pozvánka na inauguráciu Ivana Gašparoviča sa jej v roku 2009 do rúk nedostala. „Nechcem to povedať kategoricky, mohla sa stratiť poštou, ale ku mne sa nedostala,“ reaguje novinárka a bývalá politička. Martináková pôsobila po roku 2002 aj vo vedení parlamentu ako podpredsedníčka Národnej rady. Ako dodáva, pozývať neúspešných kandidátov podľa nej zvykom nebolo. To potvrdzuje aj bývalá šéfka protokolu parlamentu Katarína Diková Strýčková.” Diková Strýčková bola šéfkou protokolu aj počas obdobia, kedy bol predsedom parlamentu Pavol Paška. „Pokiaľ si pamätám z inaugurácie prezidenta Andreja Kisku, na slávnostnú schôdzu Národnej rady, na ktorej sa konal akt zloženia sľubu prezidenta, neboli pozvaní neúspešní prezidentskí kandidáti,“ povedala odborníčka na protokol. „Samotný protokol toto neupravuje ani neurčuje, nie som si vedomá, že by išlo o zvyk. Keďže ide o schôdzu Národnej rady, nazdávam sa, že je na rozhodnutí jej predsedu, koho na túto schôdzu pozve,“ dodala Strýčková.”

To, či na inauguráciu prezidenta Gašparoviča v roku 2009 skutočne boli pozvaní neúspešní kandidáti, nie je jasné. Bývalý hovorca prezidenta SR Marek Trubač síce ešte v roku 2009 Hospodárskym novinám neoficiálne potvrdil, že “predseda parlamentu Pavol Paška pozval na inauguráciu všetkých kandidátov, ktorí sa uchádzali o priazeň voličov v marcových a aprílových voľbách prezidenta,” avšak v júni 2019 toto vyjadrenie poprel. “Ani v 2004 ani v 2009 sme neúspešných kandidátov nepozvali,” uviedol Trubač pre Plus jeden deň.

Keďže podľa šéfky protokolu parlamentu Strýčkovej tradícia pozývania neúspešných kandidátov na post prezidenta neexistuje a tak Strýčková ako aj hovorca predsedu parlamentu Kostelník sa zhodujú na tom, že na inauguráciu prezidenta Kisku ostatní kandidáti pozvaní neboli, hodnotíme výrok ako pravdivý.

…doposiaľ všetci prezidenti mali k dispozícii dvojnásobný počet na počet uprázdnenych miest (ústavných sudcov, pozn.).

Na základe uznesení Národnej rady a mediálne známych informácii o v minulosti uskutočnených voľbách ústavných sudcov výrok hodnotíme ako pravdivý.

V histórií Ústavného súdu sa až do aktuálneho prípadu, kedy Národná rada nebola schopná zvoliť dostatočný počet kandidátov, nestalo, aby prezident vymenoval iba časť ústavných sudcov z menšieho počtu navrhnutých kandidátov. Národná rada síce v minulosti opakovane mala problém zvoliť dostatočný počet kandidátov včas, ale prezidenti vždy s vymenovaním sudcov čakali na dodanie kompletného zoznamu kandidátov (dvojnásobného oproti počtu potrebných sudcov).

Historicky prvých desiatich ústavných sudcov vymenoval 21. januára 1993 predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident (prezident Michal Kováč bol zvolený 15. februára a inaugurovaný 2. marca 1993). Na výber mal vtedy z dvadsiatich kandidátov, konkrétne devätnástich zvolených tajným hlasovaním v dvoch kolách 18. a 19. novembra 1992 a jedného dodatočne zvoleného kandidáta 22. decembra. Sudca Miloš Seeman sa v novembri 1996 vzdal funkcie, na vymenovanie nového ústavného sudcu parlament navrhol prezidentovi 7. februára 1997 dvoch kandidátov, pričom prezident 1. marca 1997 vymenoval Ľubomíra Dobríka.

V druhom funkčnom období bolo vymenovaných 9 nových sudcov 20. respektíve 22. januára 2000. Parlament najprv 16. septembra 1999 zvolil šestnásť kandidátov, v opakovanej voľbe z 20. októbra vybral len jedného kandidáta a doplniť potrebný počet osemnástich kandidátov sa podarilo až voľbou z 2. novembra 1999. Po vypršaní prvého sedemročného mandátu sudcu Dobríka sa parlamentu nepodarilo zvoliť dvoch kandidátov naraz, 12. decembra 2003 poslanci zvolili prvého a 4. februára 2004 druhého kandidáta.

V roku 2002 nadobudla účinnosť novela zákona č. 90/2001 Z. z., ktorou bol počet ústavných sudcov zvýšený z desiatich na trinásť. Troch nových sudcov vtedy prezident Schuster vyberal zo šiestich kandidátov navrhnutých Národnou radou.

V roku 2007 začalo tretie funkčné obdobie Ústavného súdu, 12. februára prezident Gašparovič vymenoval deväť nových sudcov spomedzi osemnástich kandidátov. Ústavný súd vtedy po postupných odchodoch troch sudcov a skončení mandátu ďalších šiestich od 22. januára fungoval iba so štyrmi sudcami a čakalo sa na zvolenie posledného osemnásteho kandidáta Národnou radou. Po skončení mandátu troch sudcov sa parlamentu opäť nepodarilo zvoliť potrebný počet kandidátov na prvýkrát. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. Po rozhodnutí Ústavného súdu o tom, že je prezident povinný vymenovať z kandidátov už navrhnutých parlamentom aj zvyšných troch sudcov (dva mandáty, ktoré ostali voľné a jeden novo uvoľnený) Kiska v decembri 2017 vymenoval troch sudcov spomedzi siedmich postupne zvolených kandidátov.

Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústava SR čl. 134 jasne hovorí, že “Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.”  Poslanci NR SR neboli schopní od februára v šiestich kolách zvoliť plný počet 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Do júna 2019 ich bolo zvolených iba 11.

…parlament v tomto zatiaľ nesplnil svoju ústavnú povinnosť (zvoliť kandidátov na post ústavných sudcov, pozn.).

Podľa čl. 134 Ústavy SR “Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.” NR SR v šiestich kolách zatiaľ nezvolila plný počet  (18) na ústavných sudcov, začiatkom júna 2019 ich bolo navolených 11. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Prvá voľba prebehla verejne 12. februára za prítomnosti 132 poslancov, pričom bolo odovzdaných 66 platných hlasovacích lístkov (zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania, dostupná na webe NR SR:). Opakovaná verejná voľba prebehla 14. februára za účasti 143 poslancov, pričom bolo odovzdaných 89 platných hlasovacích lístkov. Súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov nezískal ani jeden kandidát (Zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania dostupná na webe NR SR).

Na ďalšej schôdzi 3. apríla bolo v tajnej voľbe  za prítomnosti 148 poslancov zvolených šesť kandidátov na ústavných sudcov - Fiačan, Molnár, Kaššák, Szigeti, Švecová, Truban. (Zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania dostupná na webe NR SR.) V druhom kole aprílovej schôdze boli v tajnej voľbe 4. apríla za prítomnosti 141 poslancov zvolení ďalší dvaja sudcovia - Malich, Maďar. (Zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania dostupná na webe NR SR). Následne prezident Andrej Kiska vymenoval zo zvolených kandidátov troch nových ústavných sudcov, z ktorých vymenoval nového predsedu - Ivan Fiačan a podpredsedu - Ľuboš Szigeti, ďalším vymenovaním bol Peter Molnár. Andrej Kiska síce vybral sudcov iba z ôsmich kandidátov, ale odôvodňoval to tým, že chcel súdu zabezpečiť aspoň nadpolovičný počet sudcov, fungovať aspoň v provizórnom režime.

Na májovej schôdzi boli 21. mája za prítomnosti 138 poslancov  v tajnej voľbe zvolení traja noví kandidáti - Vernarská, Tomašovič, Boroň. (Zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania zverejnená na webe NR SR). Nasledujúci deň 22. mája bol rovnako v tajnej voľbe zvolený jeden kandidát - Palša. (Zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania zverejnená na webe NR SR).