Ing. Zsolt Simon



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Zsolt Simon

Zsolt Simon

EÚ dáva peniaze na vyklčovanie a Slovenská republika toto uplatňuje, toto je len rozhodnutie Slovenskej republiky, keď som bol ministrom, peniaze na vyklčovanie a výsadbu boli spojené.

Už v októbri 2008 uverejnil portál trend.sk článok o pokusoch zbohatnúť klčovaním vinohradov na základe dotácií z Európskej únie: "Európska únia podporuje klčovanie viníc, pretože má nadprodukciu vína (...)  Na vinohrade sa dá slušne zarobiť. Ak si ho dáte vyklčovať, dostanete zaň dotáciu z európskych peňazí." 
"Preto sa Brusel rozhodol pre radikálnejšiu reformu trhu s vínom. Hoci ju avizoval už pred niekoľkými rokmi, členské štáty sa na nej dohodli iba na konci minulého roka. Súčasťou tejto reformy je aj nariadenie o finančnej podpore klčovania rodiacich vinohradov. Takže dotácie na pestovanie hrozna a výroby vína nahradia dotácie na skončenie tejto činnosti."

V tom istom období bol zavedený aj Národný plán reštrukturalizácie vinohradov 2007-2008 vypracovaný vládou SR, ktorého predmetom bolo:
"V rámci podpory na reštrukturalizáciu vinohradov sú stanovené nasledovné ciele jednotlivých opatrení :

1.Zmena odrôd
2.Zmena počtu krov
3.Podsadba
4.Zavlažovanie
5.Vyklčovanie

(...)
Finančné prostriedky na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov vypláca Pôdohospodárska platobná agentúra zo štátneho rozpočtu SR, ktoré následne Európska únia refunduje v plnej výške."
Klčovanie vinohradov bolo teda skutočne spojené s podporou pestovania viníc a výsadbou kvalitnejších odrôd.

Zsolt Simon bol ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka počas vlády I. Radičovej v rokoch 2010-2012. Nevieme však overiť, či v tomto období skutočne dané nariadenie platilo, alebo nie.

Podľa správy euractiv.sk zo septembra 2012 vinári v európskych krajinách protestovali proti obmedzeniam pestovania, súčasťou ktorých malo podľa všetkého byť aj platené vyklčovanie vinohradov: 

"Pestovatelia z krajín, ktoré sú hlavnými producentmi vína v Európe, sa snažia lobovať u národných aj európskych poslancov, aby zvrátili štyri roky staré rozhodnutie zrušiť obmedzenia na výsadbu viničov."
"Na strane zrušenie obmedzení sú vinári z oblastí, kde sa toto odvetvie rozmáha a ktorí chcú miesto pre expanziu. Taktiež distribútori a výrobcovia fľaší tvrdia, že reštrikcie sú na čoraz konkurenčnejšom globálnom trhu s vínom anachronizmom. Zdá sa im mrhaním platiť za vyklčovanie vinohradov a za stiahnite sa vinárov zo sektora." 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (.pdf), obsahuje okrem iného aj úprava ustanovení o prémiách za vyklčovanie: 
"(177) Ustanovenia o prémii za vyklčovanie a určité opatrenia v rámci podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva by nemali sami osebe zabraňovať vnútroštátnym platbám na tie isté účely." (p. 55)

Keď zhodnotím, väčšina investícii v našich obciach a mestách, oprávy ciest, chodníkov, modernizácia železníc a mnoho ďalších oblastí, sú financované práve z prostriedkov EÚ.

Zsolt Simon zrejme vychádza z informácie, ktorá bola v posledných mesiacoch viackrát opakovaná, a síce že približne 80% verejných investícií je hradených z Európskych fondov. Medzi nimi napríklad stavba a oprava diaľnic a rýchlostných ciest, ciest I.,II. a III. triedy alebo aj železníc. Okrem toho sa uskutočnila aj rekonštrukcie škôl, nemocníc a zariadení sociálnej starostlivosti.

Z Eurofondov bolo uskutočňovaných aj množstvo ďalších projektov. 

Túto informáciu prezentuje Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva Slovenska v EÚ. Konkrétne v časti venovanej rozpočtovým otázkam (str. 12), ktorá rozoberá príjmy a výdaje v jednotlivých programových obdobiach. Mimo iné sa venuje aj analýze využitia týchto financií a taktiež je v nej stanovené, koľko % verejných investícii je financovaných z eurofondov:


,,Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu EÚ."
Nie je však jasné, odkiaľ dokument Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí disponuje podobným číslom. Projekt Demagog.SK kontaktoval autora tohto dokumentu a momentálne očakávame túto informáciu. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.

Zakrivenosť uhoriek je jeden z populárnych príkadov tzv. "absurdných EU regulácií" a dá sa dohľadať množstvo článkov, ktoré tento príklad spomínajú, napr. tu, tu, tu, alebo tu.

Smernica komisie je dostupná tu.

Smernica urcovala: " dostatočne vytvarované (uhorky, pozn.) a prakticky rovné (maximálna výška oblúka: 10 mm na 10 cm dĺžky uhorky)."
Na koľko Zsolt Simon hovorí iba pomerne neutrálne o tom, že EÚ to "riešila", nie je potrebné pre overenie zisťovať presný obsah zákona a výrok považujeme za pravdivý.

To je ten prvý pilier, ktorý pán minister hovoril. Pán minister tieto zlé podmienky podľa jeho slov dokázal vyrokovať zhoršením o -67 miliónov eur.

Podľa správy na polnoinfo.sk z júna 2013 minister Jahnátek hovorí, že sa nepodarilo zmeniť objem priamych platieb. Nepodarilo sa nám však potvrdiť, že v konečnom dôsledku bola suma priamych platieb pre Slovensko o 67 miliónov nižšia ako vo vyrokovanom návrhu predchádzajúcej vlády. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Je pravdou, že za úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva bola udelená pokuta vo výške 850 tisíc korún. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
TASR, 6. apríla 2006:

"Niektoré rozhodnutia o pokutách z roku 2005, ktoré vyplynuli z potravinových kontrol inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v obchodných prevádzkach, už nadobudli právoplatnosť, informoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. V Bratislave sa rozhodnutia týkajú hypermarketov Tesco, Carrefour a obchodných jednotiek Billa a Kaufland. Pokutu 300 000 Sk dostal hypermarket Tesco Zlaté piesky za nezabezpečenú identifikáciu vysledovateľnosti hovädzieho mäsa a nedostatočnú hygienu. Ten istý hypermarket dostal aj pokutu 150 000 Sk za neoddelené skladovanie potravín, ktorým uplynula lehota spotreby. Za nezabezpečenú identifikáciu vysledovateľnosti hovädzieho mäsa dostal pokutu 555 000 Sk hypermarket Carrefour v Polus City Center, 650 000 Sk predajňa Billa v Podunajských Biskupiciach na Kazanskej ceste za senzorickú zmenu slaniny, sťažnosť na prebaľovanie syrov a úmyselné predlžovanie dátumu spotreby u syrov.
Hypermarket Carrefour na Panónskej ceste v Petržalke dostal pokutu 850 000 Sk za predlžovanie trvanlivosti predávaného hovädzieho mäsa a marinovanie mäsových výrobkov a Kaufland na Romanovej ulici v Petržalke 200 000 Sk za opakovaný výskyt trusu hlodavcov a nesplnenie opatrenia vydaného regionálnou veterinárnou správou.