Zdenko Trebuľa

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Zdenko Trebuľa

Zdenko Trebuľa
Košický samosprávny kraj skutočne rozbehol systém duálneho školstva už v r. 2008 ako tvrdí Zdenko Trebuľa.

V Košickom samosprávnom kraji začali, podľa Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, pracovať na systéme tzv. duálneho školstva už v r. 2008. Prvé centrum odborného vzdelávania v KSK a zároveň aj v SR bolo otvorené v septembri 2009 na Strednej priemyselnej škole strojníckej v spolupráci so spoločnosťou Embraco Slovakia.

Košický kraj bol úspešný v rámci regionálneho operačného programu, získali sme už v mesiaci september 22 miliónov na projekty infraštrukturálne, na cesty druhej a tretej triedy, plus dva milióny, 1 800 000 na opravu mostov.

Zdenko Trebuľa uvádza, že KSK získalo už v septembri 22 mil. eur na cesty II. a III. triedy plus 2 mil. eur na mosty. Avšak podľa oficiálnych dokumentov boli k 30. septembru 2013 schválené projekty za 15,6 mil. eur a zazmluvnené projekty za 11,3 mil. eur

O čerpaní štrukturálnych fondov podľa jednotlivých krajov a operačných programov informuje portál Národného strategického referenčného rámca SR (NSRR SR, pozn.). Výstavba či rekonštrukcia cestnej infraštruktúry spadá pod Regionálny operačný program, konkrétne pod Prioritnú os 5 - Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov. Podľa dokumentu (.xls) o stave implementácie regionálnych projektov ŠF ku dňu 30. septembra 2013, boli pre KSK, v rámci spomínanej Prioritnej osi 5, schválené projekty s rozpočtom 15 562 086,79 eur a zazmluvnené projekty s rozpočtom 11 256 910,77 eur.


Z. Trebuľa sa možno odvolával na článok, ktorý bol zverejnený na stránke KSK dňa 22. októbra 2013. Podľa tohto, bolo Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka schválených päť projektových žiadostí KSK, ktorých celkové rozpočtové náklady sú spolu takmer 22 mil. eur. Z uvedeného zdroja však vyplýva, že buď sú v tejto sume už zarátané aj mosty alebo financie na ich opravu nie sú schválené tak ako v prípade konkretizovaných projektov "Cesty KSK 6 až 10". Informácia o získaných peniazoch na opravu mostov sa teda javí ako nesprávna.

Navyše Z. Trebuľa vyslovene povedal, že 22 mil. eur získal KSK už v mesiaci september. Výrok treba teda hodnotiť podľa spomínaných údajov NSRR SR platných k 30. septembru 2013. Keďže tieto sa zásadne rozchádzajú so slovami Z. Trebuľu, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podobný výrok sme už overovali v relácii Voľby VÚC 2. kolo - Košice vysielanej 12. novembra 2013 na RTVS.

V KSK bolo podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania bolo do konca roku 2012 desať centier odborného vzdelávania. Podľa rovnakého dokumentu bolo na Slovensku do konca roku 2012 skutočne  24 centier odborného vzdelávania. 
Z rovnakého dokumentu však zároveň vyplýva, že v roku 2013 bolo plánované otvorenie ďalších 13 centier. Nemáme žiadnu systematickú štúdiu o tom, aký je v súčasnosti počet centier odborného vzdelávania. Z mediálnych informácii však vieme o otvorení napríklad dvoch centier v Nitrianskom kraji:

- V Nových Zámkoch: Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu
- V Šuranoch: Centrum odborného vzdelávania a prípravy v strojárstve

Zdenko Trebuľa pracuje so starými informáciami, jeho výrok preto označujeme za nepravdivý.

80 alebo 90 % marginalizovaných a sociálne najslabších skupín žijú v týchto troch krajoch (Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom, pozn.).

Na základe našeho prepočtu z údajov EU SILC 2012 - indikátor na meranie chudoby, 80% ľudí ohrozených chudobou žije v najviac ohrozených krajoch ŽSK, PSK, KSK, BBSK a NSK. Počet chudobou ohrozených ľudí v BBSK, KSK a PSK je na úrovni 52% z celkového počtu chudobou ohrozených ľudí na Slovensku. Trebuľa teda neprávne tvrdí, že 80% až 90%  marginalizovaných a najchudobnejších ľudí žije v KSK, BBSK a PSK. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Vychádzame z predpokladu, že marginalizované a sociálne najslabšie skupiny možno označiť ako skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou.

V Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji bol podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za október 2013 zaznamenaný aj najvyšší počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi (cca. 61 %). Toto číslo však nevyjadruje celkový podiel minimalizovaných a a sociálne najslabších skupín obyvateľov. 
 
Rovnako bola podľa EU SILC 2012 - Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia, s. 7 (.pdf), v uvedených krajoch zaznamenaná najväčšia miera v chudoby.  Ku krajom najväčšmi ohrozených chudobou je tu však pripojený i Nitriansky kraj, ktorý zaznamenal väčšiu mieru ohrozenia chudobou ako Košický kraj.

Vychádzame z predpokladu, že marginalizované a sociálne najslabšie skupiny možno označiť ako skupiny, ktoré sú ohrozené chudobou.

"Podľa EU SILC 2012 bolo rizikom chudoby ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska (približne 715 tisíc osôb)...Viac boli rizikom chudoby ohrození obyvatelia Nitrianskeho 
a Banskobystrického kraja a najvyššia miera rizika chudoby bola zaznamenaná v Prešovskom kraji (19,9 %)."

Podľa EU SILC 2012 (s. 6) je 715 tisíc osôb ohrozených chudobou. Podľa vyjadrení Trebuľu je až 80% v BBSK, KSK a PSK (po prepočte cca 572 tisíc osôb). V PSK je 19,9% ohrozených chudobou. Celkový počet obyvateľov v PSK je na úrovni 814 527. Ohrozených chudobou je teda približne 162 tisíc osôb. 

V BBSK je ohrozených chudobou 15,6% osôb. Počet obyvateľov v BBSK je na úrovni 660 563. Ohrozených chudobou je teda 103 tisíc obyvateľov.

V KSK je ohrozených chudobou 13,5% obyvateľov. Počet obyvateľov KSK je na úrovni 791 723. Ohrozených chudobou je teda približne 107 tisíc osôb. 

Spolu v KSK, PSK a BBSK je 372 tisíc osôb, teda približne 52% z celkového počtu chudobou ohrozených obyvateľov Slovenska. 

V NSK je ohrozených chudobou 15,9% obyvateľov. Počet obyvateľov NSK je na úrovni 689 867. Ohrozených chudobou je teda 110 približne tisíc obyvateľov.

V ŽSK je ohrozených chudobou 12,7% obyvateľov. Počet obyvateľov ŽSK je na úrovni 689 867. Ohrozených chudobou je teda približne 88 tisíc obyvateľov.

Len spočítaním počtu obyvateľov, ktorí sú ohrozených chudobou v BBSK, KSK, PSK a ŽSK, NSK dostaneme číslo približne 570 tisíc ľudí ohrozených chudobou - teda 80% z celkového počtu ľudí ohrozených chudobou

Podľa Dlhodobej koncepcie bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva a model jej financovania žijú 2/3 obyvateľov (cca. 67 %) týchto skupín na východnom Slovensku a v južných okresoch SR. Ide teda najmä o Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Tento dokument je však z roku 2004, teda takmer 10 rokov starý.

Túto informáciu potvrdzuje i Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, s. 15 (.pdf), v ktorej je uvedené, že: "Rómovia sú najviac sústredení v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom samosprávnom kraji" ...Marginalizované rómske komunity vyžadujú najrozsiahlejšie okamžité intervencie v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom samosprávnom kraji." 

V tomto prípade ide len o Rómov, pričom dokument neudáva podiel marginalizovaných Rómov v KSK, BBSK a PSK. Taktiež dokument analyzuje situáciu len Rómov čo nemožno generalizovať na "minimalizovanú a sociálne najslabšiu skupinu ľudí". Do tejto skupiny patrí aj časť majoritnej populácie.  

Bielik: Dlhodobá nezamestnanosť sa týka Košíc a Košického kraja asi najviac, je tam najvyššia.
Trebuľa: V prvom rade, pán redaktor, nie je najvyššia, je tretia odspodu, pretože máme Prešov aj Bystricu, ktorá je za nami, takže musím vás poopraviť.

Z. Trebuľa správne opravuje moderátora diskusnej relácie Bielika. KSK je skutočne až tretí najhorší kraj čo sa týka výšky miery dlhodobej nezamestnanosti. Dokazujú to čísla z roku 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Krajpočet dlhodobo
nezamestnaných
počet ekonomicky
aktívnych obyvateľov kraja
miera dlhodobej
nezamestnanosti
BBSK41 750321 40313%
PSK49 792387 28812,9%
KSK44 528357 78412,4%
NSK25 489354 6967,2%
ŽSK19 641330 6405,9%
TNSK14 635302 2634,8%
TTSK11 801295 8004%
BSK6 639352 4071,9%
Zdroj: Údaje ŠÚ SR za rok 2012

Evidovaná miera nezamestnanosti sa vypočíta ako počet disponibilných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Miera dlhodobej nezamestnanosti sa teda vypočíta ako podiel dlhodobo nezamestnaných k celkovému počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov.