Vladimír Maňka

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Vladimír Maňka

Vladimír Maňka
Nepodarilo sa nám nájsť presné číslo počtu zamestnaných tlmočníkov v rámci všetkých inštitúcií EÚ, avšak informácie o počtoch zamestnancoch z jednotlivých orgánov sa pohybujú vyšie ako 2000 ľudí, preto výrok považujeme za pravdivý.

Podľa informácii brožúry Interpreting and Translating for Europe v roku 2012 DGT zamestnával 1700 tlmočníkov a 750 ďalšieho personálu, ďalších 1800 zamestnancov zamestnáva EIB v Luxembursku. 
Preklad rozhodnutí ESD zabezpečuje Generálne riaditeľstvo prekladu, ktoré v roku 2012 zamestnávalo 924 osôb, čo predstavuje väčšinu zamestnancov ESD.
Podľa informácii Generálneho riaditeľstva tlmočníctva EK pracuje v tomto úrade 793 prekladateľov, ktorí tlmočia pre Komisiu, Radu, ECOSOC a Radu regiónov.

Stručný prehľad (doc) legislatívnej činnosti NR SR v VI. volebnom období, pripravený k 14.2.2014, čo predstavovalo 32 zasadnutí, uvádza legislatívnu činnosť NR SR. Počas tohto obdobia bolo schválených celkom 227 zákonov. Jednotlivo za rok 2012 to bolo 83, za rok 2013 to bolo 137 a za 4 zasadnutia v roku 2014 to bolo 7 prijatých zákonov.

Na webovej stránke europa.eu sa objavila správa (pdf) s odpoveďami na najčastejšie kladené otázky týkajúce sa Európskeho parlamentu. Táto správa priniesla časť s názvom Parlament v číslach (str.8). V tejto časti bolo rozoberané obdobie rokov 2009-2012.

,,Od júla 2009 do januára 2012 Parlament pozmenil, doplnil a odhlasoval 238 legislatívnych textov".

,,Parlament je pri rozhodovaní o rozpočte a výdavkoch EÚ a tiež pri schvaľovaní účtov EÚ (tzv. „udelenie absolutória“) rovnocenným partnerom členských štátov. V období od júla 2009 do januára 2012 Parlament prijal 98 takýchto rozhodnutí."

,,Okrem legislatívnych rozhodnutí a rozhodnutí týkajúcich sa rozpočtu Parlament schválil 258 iniciatívnych správ a 281 uznesení".

,,V období od júla 2009 do januára 2012 poslanci na plenárnych zasadnutiach schválili celkovo 380 legislatívnych dokumentov."

,,Parlamentné výbory a politické skupiny poslancov EP predložili na plenárnych zasadnutiach 13.398 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých bolo 6.633 pozmeňovacích návrhov schválených".

Aj v prípade, pokiaľ by sme všetky tieto čísla sčítali a považovali za "legislatívu" (čo by pravdepodobne predstavovalo širšiu definíciu ako tá využitá pre NR SR), v sumáre sa nebude jednať o číslo, ktoré by sedelo s tým Vladimíra Maňku.  V sumáre sa jedná o číslo 7630 prijatých legislatívnych dokumentov za obdobie júl 2009-január 2013, čo predstavuje 31 mesiacov. Naopak  za obdobie rokov apríl 2012-január2014, čo predstavuje 22 mesiacov, bolo na SR schválených 227 legislatívnych rozhodnutí.

Jednoduchým prepočtom 31 mesiacov, ktoré potreboval Európsky parlament na schválenie 7630 legislatívnych krokov na týždne, nám vyjde približný počet schválenej legislatívy za jeden týždeň:

31*4=124
7630/124= 61,53

Na základe tohto výpočtu môžeme určiť, že EP za týždeň schváli približne 62 legislatívnych dokumentov (a to aj vrátane schválených pozmeňovacích návrhov, pozn.). To však nepredstavuje väčšie číslo ako počet schválených zákonov NR SR za obdobie 22 mesiacov, a teda ani nie 2-3 rokov. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.

Lisabonská zmluva umožňuje národnému parlamentu vyjadriť sa k EÚ legislatíve. Slovenský parlament to využil len raz.

Hoci je pravda, že Lisabonská zmluva garantuje národným parlamentom možnosť vyjadriť sa k legislatíve Európskej únie (EÚ), NR SR túto možnosť využila štyrikrát, nie raz. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008.

Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k Lisabonskej zmluve. V článku 6 Protokolu 2 sa skutočne zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje podpredseda Smeru-SD: "Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami." 

I keď všeobecná interpretácia tejto právomoci národných parlamentov a teda aj NR SR v podaní V. Maňku je správna, inak je tomu pri uvedení počtu prípadov, kedy slovenský parlament túto možnosť využil. Podľa databázy odôvodnených stanovísk (reasoned opinion) totiž išlo o štyri prípady a nie iba jeden.V tabuľke, ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament sa uvádza počet troch "reasoned opinion" slovenského parlamentu. Ani v jednom prípade číslo nezodpovedá tomu, ktoré hovorí Vladimír Maňka.
Za euroskeptické strany v Európskom parlamente sú považované: Aliancia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) , Skupina Európa slobody a demokracie (EFD) a  Skupina európskej zjednotenej ľavice / Nordická zelená ľavica (GUE/NGL).
V európskom parlamente nepodávajú návrhy jednotlivé strany/politické skupiny. Podávajú ich poslanci zaradení vo výboroch. 

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože nie je pravda, že poslanci zoskupení v týchto stranách nepodávajú žiadne návrhy. Napríklad Martin CALLANAN, predseda ECR má 14 návrhov uznesení.  Francesco Enrico SPERONI, spolupredseda EFD dosiaľ podal 19 návrhov, Nigel Farage, spolupredseda EFD podal 2 návrhy atď.

Pri pohľade na portál votewatch.eu, ktorý sleduje hlasovania poslancov európskeho parlamentu môžeme konštatovať, že nie je pravda, že by členovia týchto euroskeptických strán nikdy nič neschválil. Dve strany z vyššie uvedených troch euroskeptických strán napríklad formovali väčšinu pri hlasovaniach, viď tu, alebo tu, všetky tri napr. tu,

Vieme, že sme dočerpali až v rokoch 2004-2006, aj vtedy to bolo že sa to nestíhalo, ale sme ich dočerpali na viac ako 90 %.

Podľa správy Ministerstva financií sme za obdobie 2004-2006 vyčerpali až 99,56% stanovených záväzkov z eurofondov v rámci štrukturálnych fondov. Výška záväzku predstavovala 1 169 156 967 euro z čoho bolo využitých 1 164 053 170 euro.
Z kohézneho fondu sme za dvojročné obdobie využili až 100%.

V programovom období 2004 - 2006 bolo v rezorte školstva využitých takmer 97 %. Tento údaj z 11. novembra 2009 sa vzťahuje na všetky regióny Slovenska, okrem Bratislavského kraja. Práve Bratislavský kraj zaznamenal v danom programovom období ešte vyšší nárast čerpania - až 118 %. 

V roku 2005 sa vyjadril vtedajší podpredseda vlády Pál Csáky, že "v roku 2003 boli veľmi vážne obavy, že nedokážeme vyčerpať prostriedky z európskych štrukturálnych fondov, pretože nemáme dostatok vyškolených ľudí."

Z inej správy z roku 2005 vyplýva, že v danom čase meškalo čerpanie štrukturálnych fondov. Obtiažny začiatok čerpania najmä z časového hľadiska ukazuje aj iný článok z roku 2005. 

Výrok hodnotíme ako pravdivý a podrobnejší prehľad využitia jednotlivých fondov v oblasti znižovania nezamestnanosti za 2004-2006 podáva práca Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika.