Prof.MUDr. Viliam Fischer

OSOBNÉ ÚDAJE

Meno prof.MUDr.Viliam Fischer,CSc.,FICS

Dátum a miesto 18.9.1938, Bratislava
narodenia

Štátna príslušnosť Slovenská republika

Rodinný stav ženatý

Bydlisko Fialkové údolie 49, 811 01 Bratislava

Pracovisko Klinika srdcovej chirurgie NÚSCH, a.s., Bratislava
Katedra kardiochirurgie Slovenskej zdravotníckej
univerzity, Bratislava

Pracovné zaradenie profesor kardiochirurgie

Vzdelanie základné – Bratislava, 1946 – 1954
stredoškolské – Bratislava, 1954 – 1957
vysokoškolské – LF UK Bratislava, 1957 – 1963

Atestácie I. stupňa Všeobecná chirurgia, SPAM, Bratislava 1968
II. stupňa všeobecná chirurgia, SPAM, Bratislava 1972
Špecializácia v odbore kardiochirurgia, MZ SR 1998

Odborná prax a VÚ Bzenec na Morave 1963 – 1964
pedagogická činnosť OÚNZ Dunajská Streda, chirurgické odd. 1964 – 1966
KÚNZ Bratislava, neurochirurgické odd. 1964 – 1968
ILF, Bratislava, Katedra chirurgie, asistent 1968 – 1970
ILF, Bratislava, Katedra chirurgie, odborný asistent 1970 – 1980
ILF, Bratislava, Subkatedra kardiovaskulárnej chirurgie,
Odborný asistent 1980 – 1990
Prednosta Kliniky kardiovasulárne chirurgie
SÚSCH a vedúci katedry kardiovaskulárnej chirurgie SZU
Bratislava, 1990 – 2002
Prednosta Kliniky srdcovej chirurgie NÚSCH, a.s., a vedúci
subkatedry, neskôr katedry srdcovej chirurgie SZU Bratislava,
2002 – 2008

Prorektor Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava od
roku 2002- 2010

Absolvoval pracovné pobyty na viacerých zahraničných
Pracoviskách. Medi najvýznamnejšie možno zaradiť stáže
v USA, Kanade, ZSSR, JAR, Rakúsku, Juhoslávii, Taliansku,
Maďarsku a Belgicku. K profesionálne k najvýznamnejším patria
stáže u prof. Cooleyoho, prof. DeBakeya a prof. Crawford v
Houstone, u prof. Shumwaya v Palo Alto v Kalifornii, u prof. Ch.
Barnard v Kapskom Meste, prf. Reaa v New Yorku, u prof.
Radovanoviča v Novom Sade, u prof. E Wollnera v AKH Wien
a u prof. F Mohra v Lipsku.

Postgraduálne študijné 1979 – Montreal Heart Insitute (prof. Grondin)
Pobyty v zahraničí 1981 – Moskva, Inštitút Kardiovaskulárnych chorôb (prof.
Burakovskij)
1984 – Budapešť, Inštitút Kardiovaskulárnych chorôb (prof.
Arvay)
1987 – Novi Sad, ,Inštitút Kardiovaskulárnych chorôb (prof.
Radovanovič)
1990 – New York, Institute of Cardiovascular Diseases (prof.
Reed)
1990 – Palo Alto, Institute of Cardiovascular Diseases (prof.
Shumway)
1990 – Houston, Institute of Cardiovascular Diseases (prof.
Cooley, prof. DeBakey)
1993 – Miláno, Department of Cardiac Surgery (prof.
Frigiola)
1995 – Hospital Sacred Heart, West Florida, Regional &medical Centre, Pensacola, USA
1995 – Groote Schuur Hospital, JAR Pretoria, (prof.
Freek Stein)
1996 – Hury Hospital, Gathisberg Hospital, Brusel, Belgicko
1996 – New York, Mont Sinai Hospital (prof. Silvay, Griep)
1989 – 2010 AKH Wien (prof. Wollner) každoročné krátkodobé pobyty
2004 – Budapešť, Inštitút Kardiovaskulárnych chorôb (prof. Szabolcz)
2005 – Lipsko, Inštitút Kardiovaskulárnych chorôb (prof. Mohr)
2008 – Kazachstan, Astana – Inštitút Kardiovaskulárnych chorôb

Odborná publikačná činnosť:

Knižné publikácie Autor – 1 Chirurgická liečba ICHS
Spoluautor – 2
Zoznam odborných
prednášok 357

Pôvodné vedecké
práce 125

Citácie 184

Atestanti z cievnej chirurgie
a kardiochirurgie 52

Doktorandi vo vednom
odbore chirurgia 11

Znalosť cudzích jazykov anglicky, nemecky, rusky, maďarsky, srbo – chorvátsky

Vedecké a pedagogické Kandidát vied (CSc.) r. 1976
hodnosti Docent v odbore Chirurgia r.1988
Profesor v odbore Kardiochirurgia r. 1999

Členstvo v domácich Slovenská lekárska spoločnosť
odborných Slovenská kardiologická spoločnosť
spoločnostiach Slovenská chirurgická spoločnosť
Slovenská internistická spoločnosť
Sekcia psychosomatickej medicíny a
Behaviorálnej medicíny
Slovenská transplantačná spoločnosť
Spolok lekárov, Bratislava
Slovenská lekárska komora

Členstvo The European Association for Cardio – Thoracic Surgery,
v medzinárodných (od r.1993)
organizáciách Mediterranean Association of Cardiology and
Cardiovascular Surgery, ( od r.1988 )
Danubian Forum of Cardiac Surgery, (od r.1997) – 1.
prezident a zakladateľ
International College of Surgeons (USA, od r.1998)
Čestný člen Českej kardiovaskulárnej spoločnosti (od r.2008)

Funkcie na MZ SR Hlavný odborník MZ SR pre kardiovaskulárnu chirurgiu
na Slovensku, (1991 – 1997)
Hlavný odborník MZ SR pre odbor kardiochirurgia
(1997 – 2007)
Hlavný odborník MZ SR pre Transplantológiu srdca na
Slovensku ( od r.1997)
Výbor expertov rady Európy (1997)
Predseda rady expertov MZ SR, (1995 – 1998)
Člen Vedeckej rady MZ SR, (od r. 1995 -2007)
Člen komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác
(Dr.Sc.) vo vednom odbore 51-08–9 chirurgia,
(od apríla 1999 – 2007)

Spoločenské uznania :

Zaslúžilý pracovník 1998 udeľuje MZ A SOCIÁLNYCH VECÍ SR,
Slovenský výbor odborového zväzu pracovníkov
zdravotníctva.
Pamätná medaila Jonáša udeľuje MZ A SOCIÁLNYCH VECÍ SR
Bohumila Guota 1989

Časopis ZDRAVIE predseda redakčnej rady 1998

CARDIO-magazín odborný garant 2006-2007

Posol Slovenska 1996 anketa čitateľov denníka „ Slovenská republika „

Muž roka 1996 anketa čitateľov časopisu Slovenka

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy najvyššie štátne vyznamenanie udelené predsedom vlády
SR v zastúpení prezidenta SR za mimoriadne významné
zásluhy v oblasti vedy a šírenia dobrého mena Slovenskej
republiky v zahraničí, 28.10.1998

Osobnosť Slovenska 1998 anketa čitateľov denníka Pravda

Zlatá medaila Trnavskej univerzity za rok 1999

Čestné občianstvo obce Jur nad Hronom 20.3. 1999

Medaila akad.L.Dérera udeľuje Minister zdravotníctva SR za celoživotný prínos
pre slovenské zdravotníctvo v odbore kardiochirurgia
a transplantácia srdca, 19.10.2000

Cena MESTSKEJ ČASTI BRATISLAVA – NOVÉ MESTO – 28.8.2003

Držiteľ diplomu FOREMOST HEALTH PROFESSIONALS
of the WORLD
2008-
udelený inštitúciou – International Biographical Centre,
Cambridge, England

Prvá úspešná transplantácia srdca na Slovenska 20-21.marec 1998

z prvých 100 transplantácii srdca (1998 – 2008) prof. Fischer zrealizoval 45

Od roku 1980 realizoval zo svojimi spolupracovníkmi viac ako 5 000 úspešných operácií srdca

Vychoval ďalšiu generáciu špičkových kardiochirurgov v NUSCH, a.s Bratislava

ŠPORTOVÁ ANAMNÉZA:

Člen futbalového oddielu Slovan Bratislava od žiackeho veku.
Člen dorasteneckej reprezentácie ČSSR v rokoch 1956 – 1957.
Člen kádru prvoligového futbalového družstva Slovan Bratislava v rokoch 1960 –
1963.
Člen futbalového klubu DAC Dunajská Streda, 1964-1666
Svoju futbalovú kariéru ukončil v divíznom klube Slovan Olympia Wien v roku
1972, kde pôsobil 3,5 roka.
V rokoch 1967 – 1975 klubový lekár volejbalistiek TJ Slávia UK Bratislava.
Od roku 1976 bol klubovým lekárom v hokejovom družstve Slovan Bratislava.
V roku 1979 získanie titul Majstra ČSSR v hokejovom oddiely TJ Slovan Bratislava ako lekár.
V rokoch 1982 – 1990 člen Výboru TJ Slovan Bratislava CHZJD a predseda
zdravotnej komisie.
V roku 1990 – 1992 člen výkonného výboru ŠK Slovan Bratislava a predseda
zdravotnej komisie.
Od roku 1992 – člen výboru futbalového oddielu ŠK Slovan Bratislava
V rokoch 2001 – 2003 prezident a predseda predstavenstva futbalového ŠK Slovan Bratislava.
Od roku 2006 členom poradného tímu seniorskej „A“ reprezentácie SR vo futbale.

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Viliam Fischer

Viliam Fischer
V. Fischer môže vychádzať z analýzy Ministerstva zdravotníctva z januára 2007, ktorá hovorí o potrebnej redukcii počtu lôžok o 6 000. Táto analýza je však stará šesť rokov a počet nadbytočných lôžok s najväčšou pravdepodobnosťou neaktuálny. Strategický rámec starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020 uvádza, že počet lôžok, ktoré je potrebné zrušiť je až 15 tisíc. Tento plán redukcie je však do roku 2030. V tomto prípade však nevieme koľko z 15 tisíc lôžok je nutné zrušiť dnes resp. v krátkom časovom horizonte. Plán do roku 2030 s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s demografickým vývojom a vývojom, posunom v efektivite a spôsobe liečby. Ani samotný dokument neuvádza koľko lôžok by sa malo zrušiť v krátkom časovom horizonte. Výrok pre nedostatočné informácie hodnotíme ako neoveriteľný. 

Podľa Strategického rámca starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020, ktorého autorom je Ministerstvo zdravotníctva (.pdf, s. 28), je približný počet lôžok na Slovensku viac ako 34 tisíc (6,4 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na takmer 19 tisíc  (3,5 lôžka na tisíc obyvateľov). V prípade ak by sme brali do úvahy len lôžka akútnej starostlivosti, tak tých je dnes na Slovensku okolo 25 tisíc (4,7 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na približne 13,5 tisíca (2,5 lôžka na tisíc obyvateľov). Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je dnes oveľa viac ako len 6 000 lôžok navyše.

TASR, 27. októbra 2013:
"Kým teraz je v nemocniciach okolo 34.000 lôžok, za optimum pre rok 2030 stanovilo ministerstvo cieľ necelých 19.000 postelí. Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, než je priemer krajín OECD. Pokiaľ by SR bola na jeho úrovni, mala by teraz asi 27.000 postelí. Zo spomínaného počtu je vyše 25.000 lôžok v súčasnosti akútnych, nevyužitých je podľa údajov ministerstva asi tretina."

Denník Pravda (28. októbra 2013):
"Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“

Analýza Ministerstva zdravotníctva z januára 2007 hovorí o počte 6 tisíc lôžok, ktoré sú navyše. Ide o dokument starý šesť rokov a číslo už teda s najväčšou pravdepodobnosťou nie je aktuálne.

"Porovnanie stanovenej potreby s reálnym počtom lôžok bude východiskom pre reštrukturalizáciu existujúcej siete, a to v spolupráci s VÚC, zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a stavovskými a profesnými organizáciami. Z uvedenej komparácie a uskutočnenej analýzy vyplynula potreba celkovej redukcie vyše 6 000 lôžok v rámci SR. Potreba redukcie 6 193 lôžok zahŕňa 2 463 lôžok pre pacientov s akútnymi ochoreniami, 2 442 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami a 1 287 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami."

Podrobné štatistiky sú dostupné aj na http://stats.oecd.org/ v sekcii Health.

Analýzu o počte lôžok pripravil aj HPI. Uvádza počty lôžok v konkrétnych nemocniciach, nie koľko z nich je nadbytočných.

Je 14 % obéznych detí na Slovensku. To znamená, že každé 8. až 9.dieťa na Slovensku je obézne, má nadváhu.

Fischerov výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa informácie z Úradu verejného zdravotníctva SR, detí vo veku od 11 do 15 rokov s nadváhou až 13-15%, čo je približne každé ôsme dieťa.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke uverejnil 14. októbra 2013 článok s názvom "Odstráň obezitu!" informujúc o počte detí trpiacich nadváhou na Slovensku.

Vo veku od 11 do 15 rokov trpí na Slovensku obezitou a nadváhou 13-15 % detí, čiže takmer každé ôsme dieťa. Údaje za mladšie deti sa neuvádzajú. 

Prieskum OECD (.pdf, s. 7) z roku 2012 dokonca rozdeľuje obezitu medzi clapcami a dievčatami.  Údaje ukazujú, že obezita chlapcov na Slovensku dosiahla úroveň 17, 5 %, zatiaľ čo u dievčat to bolo o vyše percenta menej, konkrétne 16,2 %.

Ja nerozumiem, prečo, znova, dám príklad, zahraničie, okrem Švajčiarska, Holandska, všade je jedna poisťovňa.

Podobný výrok sme už overovali v minulosti (V politike z 4. novembra 2012).

Viliam Fischer nehovorí pravdu, ak tvrdí, že len vo Švajčiarsku a Holandsku je viacero zdravotných poisťovňí. Systém zdravotných poisťovní s viacerými poisťovňami (pluralitný systém) je v ďalších desiatich krajinách. V. Fischer by tvrdil pravdu jedine vtedy, ak by hovoril o krajinách kde je jedna zdravotná poisťovňa a zároveň povolených zisk zdravotných poisťovní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Materiál vlády spracovaný na základe publikácie Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland, 2011 uvádza štáty s unitárnym systémom zdravotného poistenia ako aj štáty, v ktorých je zavedený pluralitný systém zdravotných poisťovní.

Štátov s unitárnym systémom zdravotného poistenia je podľa uvedeného materiálu celkovo 15:

  • Bulharsko
  • Cyprus
  • Dánsko
  • Estónsko
  • Španielsko
  • Írsko
  • Luxembursko
  • Lotyšsko
  • Malta
  • Portugalsko
  • Slovinsko
  • Švédsko
  • Maďarsko
  • Veľká Británia
  • Taliansko

Štáty, v ktorých je zavedený pluralitný systém sú podľa dokumentu tieto:

  • Holandsko
  • Švajčiarsko
  • Fínsko
  • Litva
  • Poľsko
  • Rumunsko
  • Rakúsko
  • Francúzsko
  • Grécko
  • Belgicko
  • Česká republika
  • Nemecko

Výrok Viliama Fischera by bol pravdivý jedine v prípade, ak by vo svojom tvrdení dopovedal, že uvádza krajiny, ktoré majú pluralitný model a zároveň môžu vytvárať zisk. V tomto prípade by to boli len Švajčiarsko a Holandsku. 

Podľa odhadu United States Census Bureau, bola populácia New York City v roku 2012 na úrovni 8 336 697 obyvateľov (1/3 je 2,75 milióna obyvateľov). Ten istý odhad populácie celého štátu New York bol na úrovni 19 570 261 obyvateľov (1/3 je 6,46 miliónov obyvateľov). Slovensko má podľa posledného sčítania v roku 2011 počet obyvateľov na úrovni 5,40 mil obyvateľov. Ak by aj V. Fischer neporovnával Slovensko s mestom New York, ale zo štátom, aj tak by jeho číslo nesedelo a to o viac ako jeden milión obyvateľov (takmer 20% odchýlka). V prípade porovnávania s mesto New York, by sa V. Fischer pomýlil až o takmer tri milióny obyvateľov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 
Viliam Fisher môže myslieť čakateľmi na lôžko počet čakateľov na operáciu. V skutočnosti podľa údajov z apríla 2013 (informácia publikovaná koncom septembra 2013) bol počet čakateľov na operáciu takmer 11 tisíc. Fischer uvádza nepresné číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Špecializovaný portál Hospodárskych novín, venujúci sa zdravotníctvu uvádza:
"V apríli 2013, keď analytici svoju prácu dokončili, čakalo na zákrok 10 611 poistencov všetkých poisťovní, z toho vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 7 778 (73,3 percenta) v Dôvere 2 709 (25,5 percenta), a v Union zp 124 (1,2 percenta).
"

Informáciu o počte 10 611 čakateľov pochádza z analýzy HPI - Analýza čakacích dôb.

Informáciu o počte čakateľov koncom roka 2012 priniesla agentúra TASR.

TASR:
"Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odporúča poistencovi plánovanú zdravotnú starostlivosť v prípade, ak by mal na zákrok čakať dlhšie ako tri mesiace. Ku koncu minulého roka (rok 2012, pozn.) bolo na čakacích listinách vyše 10.000 ľudí. Najviac pacientov vlani zaradili na ne pre operáciu bedrového a kolenného kĺbu."