Viktor Stromček

Vzdelanie
1995 – 2000

Ekonomická univerzita v Bratislave, Národnohospodárska fakulta, špecializácia peňažníctvo

Priebeh zamestnaní

od 2012

Vedúci kancelárie NR SR, po vzdaní sa mandátu poslanca NR SR

2010 – 2012

Poslanec Národnej rady SR

2010 – 2012
Riaditeľ magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy

2006 – 2010

Vedúci kancelárie NR SR

2003 – 2006

Výkonný riaditeľ, Liečebný ústav Čilistov

2001 – 2002

Asistent poslanca NR SR Petra Weissa, NR SR

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Viktor Stromček

Viktor Stromček

11-tisíc zmlúv máme uzavretých. Nám ostáva posledných 10 subjektov, s ktorými to uzavrieť (pri stavbe obchvatu D4/R7 pozn.)

Minister dopravy za MOST-HÍD Árpád Érsek sa nedávno vyjadril k tejto situácií a o právnom probléme s obchvatom Bratislavy, ktorý brzdí proces vykupovania pozemkov. Podľa jeho slov ho konkrétne brzdí "ani nie desať" majiteľov, ktorí si pýtajú 55 miliónov eur za svoje pozemky, čo je podľa ministra dopravy, neprijateľná suma. Portál Pravda uviedol taktiež podobné informácie, ktoré sa však opierajú o vyjadrenie Árpáda Érseka. Dostupné informácie pochádzajú len zo zdrojov, ktoré čerpajú informácie len od Árpáda Érseka. Nakoľko zmluvy alebo ďalšie dokumenty nie sú verejne dostupné, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Výstavba obchvatu Bratislavy je v súčasnosti problematická, pretože Národná Diaľničná Spoločnosť odmieta zaplatiť požadované sumy, ktoré žiadajú niektorý vlastníci pozemkov, ktoré sú potrebné k realizácii obchvatu. Ako odpoveď na túto patovú situáciu vznikla novela zákona č.162/1995 Z. z. o vyvlastnení, ktorá bola schválená 11. mája 2017. Zákon získava platnosť od 15. mája 2017, podľa ktorého súd má zistiť skutočnú hodnotu pozemkov, za ktorú ich štát ďalej odkúpi. Novela dovolí vstúpiť na doposiaľ neodkúpené pozemky, čím urýchli práce pri stavbe obchvatu D4/R7.
Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 merajú dokopy viac ako 59 kilometrov. Po ich dokončení budú slúžiť ako vonkajší obchvat hlavného mesta a pomôžu zlepšiť dopravu aj z regiónu na juh od Bratislavy. Zmluvy o výkupe pozemkov potrebných k výstavbe ciest sú verejne dostupné, avšak ich počet je niekoľko tisíc a Národná diaľničná spoločnosť nedisponuje na webe žiadnymi komplexnými číslami o celkovej sume investovanej na nákup týchto pozemkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Na stránke obchvatbratislavy.sk sú uvedené všetky potrebné dokumenty ku Koncesnej zmluve v ich finálnom znení, pred aj po revízii. Jedná sa o vládny materiál z 11.mája 2016; zmluvu uzatvorenú medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (Verejný obstarávateľ) a Zero Bypass Limited (Koncesionár). 

V zmluve sa ďalej uvádza: "Verejný obstarávateľ odovzdá Koncesionárovi všetky Potrebné pozemky najneskôr 30. septembra 2016, s výnimkou Pozemkov pre niektoré kompenzačné opatrenia, ktoré budú odovzdané do 31. decembra 2016, a Pozemkov pre Vybrané inžinierske siete, ktoré budú odovzdané do 31. mája 2017." (.zipstr.17)

20. mája 2016 denník Pravda informoval, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) do vtedajšieho dňa vykúpila 87% plánovaných pozemkov pre potreby výstavby južného obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 a rýchlostnej cesty R7. Zastupujúci riaditeľ NDS Róbert Auxt vtedy uviedol, že "Na R7 je to prakticky sto percent, takže tá sa môže stavať vlastne už teraz."

Ministerstvo dopravy dňa 8. septembra 2016 uverejnilo: "V prípade, ak Bratislava v spolupráci s mestskými časťami nestihnú predať pozemky určené na výstavbu bratislavského obchvatu, štát tieto pozemky vyvlastní."

Denník Pravda sa 8. júla 2016 venoval transparentnosti zmlúv o výkupe pozemkov, ktoré sa NDS zaviazala zverejniť. "Kópie všetkých zmlúv o kúpe na pozemky pod diaľnicou D4 a rýchlostnou cestou R7 zverejní NDS na webe, prístupné teda budú všetkým občanom."  Sám Auxt sa vyjadril Transparentnosť pre nás nie sú len slová. Pôjdeme nad rámec zákona a hoci tieto zmluvy zverejňovať nemusíme, urobíme to. Keďže musíme dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov, oslovil som Úrad na ochranu osobných údajov, aby sme si boli istí, v akom rozsahu môžeme zmluvy sprístupniť.“

Pozrite si vaše všetky vyjadrenia (o obchvate Bratislavy, pozn.), ktoré ste hovorili, že 4,5 miliardy, aký je to predražený projekt, aké je to drahé. A že ideálna cena a priamoúmerná podľa aj ostatných by mala byť o miliardu nižšia, čiže 3,5 miliardy. To sú aj vaša slová. A my sme vám hovorili, počkajte prosím, kým príde výberové konanie, kým sa otvoria obálky a kým budeme poznať cenu. Dnes máme cenu 1,7 miliardy.

Stromcekov diskusný partner Sulík vyhlásil, že je proti projektu za 4,5 miliardy eur, a požadoval menšie výdavky. Priamo Sulík však usúdil, že projekt by sa dal spravit za 1,3 miliardy eur a nie za 3,5 miliardy eur, ako tvrdí Stromcek. Inštitút INEKO uvádzal skutocne predraženie o miliardu eur, kedže Stromcek však tvrdí, že to by mali byt aj slová Sulíka, túto cast výroku nemôžeme hodnotit ako pravdivú. Stromcek správne uvádza, že jeho vláda/ministerstvo hovorilo, že s konecnou sumou treba pockat na výsledky sútaže. Pôvodný odhad celkovej ceny sa zmenil po tom, co boli obdržané cenové ponuky od možných realizátorov, na 1,7 miliardy. Kedže Sulík skutocne kritizoval pôvodne odhadovanú cenu za obchvat ako predraženú, no tvrdil, že ochvat by sa dal vybudovat za cenu len 1,3 miliardy, a nie 3,5 miliardy, ako tvrdí Stromcek, výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.

Vo výroku je spomínaný projekt dialnicného obchvatu Bratislavy D4, ktorý má byt postavený formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Podla predsedu strany Sloboda a Solidarita ide o podvod, ktorý zadlži budúce generácie na najbližších 30 rokov, pretože má stát 130 až 150 miliónov eur rocne. To znamená, že celkovo projekt vyjde na 4 až 4,5 miliardy eur. Podla Sulíka ide o velké plytvanie, pretože celý projekt sa dá urobit ovela lacnejšie, a to v hodnote 1,3 miliardy eur, píšu Hospodárske noviny.

O predraženosti o miliardu eur písal inštitút INEKO, predraženost kritizovali aj opozicní politici.

Stromcek správne uvádza, že my (ministerstvo hospodárstva/vláda) sme hovorili, že treba pockat na výberové konanie: "O nákladoch na tento projekt bude pritom podla ministerstva možné rozprávat až v momente, kedy bude známa najlepšia ponuka z prebiehajúcej sútaže. „Po skoncení sútaže sa najlepšia ponuka znova vyhodnotí a až následne vláda rozhodne o jej výhodnosti“, avizoval Kóna."

Podla najnovších údajov sa cena zmenila. Bratislavský obchvat by mal celkovo vyjst ovela lacnejšie ako sa predpokladalo. Štúdia pôvodne odhadovala, že rocná splátka sa bude pohybovat od 135 do 151 miliónov eur. Po tom ako minister dopravy Ján Pociatek odhalil cenové ponuky, by štát mohol rocne platit 56,72 milióna eur. Po zapocítaní približne dvojpercentnej inflácie by štát mal koncesionárovi za 30 rokov poslat 1,7 miliardy eur, informuje Pravda a potvrdzuje aj DenníkN.

Pre nás je rovnako veľmi dôležité, že sa nám podarilo na základe prijatého zákona poslancami na prelome júna, júla zmeniť zákon, podľa ktorého sme dnes týchto, tieto pozemky (kde má v budúcnosti stáť závod Jaguar, pozn.) vrátili naspäť pôvodným vlastníkom. A vlastne potenciálni špekulanti, ktorí tam boli, sa nikdy nedostanú k peniazom.

Podľa Okresnej prokuratúry v Nitre bol narušený Zákon o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku (ktorý nadobudol účinnosť v júli 2015). Pozemky pri Nitre, na miestach, kde má stavať závod firma Jaguar Land Rover, odkúpené za podpriemerné ceny spoločnosťou Poľnohospodárska pôda s.r.o. budú vrátené pôvodným majiteľom. Výrok považujeme za pravdivý.

Podľa Zbierky zákonov č. 122/2015 (zákon zo 14.mája 2015) o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto zákone, ktorý následne nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Zákon sa teda právoplatne zmenil v júli, ako hovorí aj Stromček.

Podľa Hospodárskych novín niektorým majiteľom pozemkov pri Nitre, na ktorých mala byť vybudovaná automobilka Jaguar Land Rover, sa môže ich pozemok vrátiť späť bez súdneho konania. Vďaka zásahu prokuratúry ľudia získajú opäť svoje pozemky. „Okresná prokuratúra Nitra napadla 5 rozhodnutí Katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra protestami prokurátora, najmä z dôvodov nerešpektovania zákona o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku správnym orgánom v katastrálnom konaní,“ uvádza sa v stanovisku Okresnej prokuratúry. Tieto informácie uviedol advokát Juraj Bizoň zastupujúci 45 vlastníkov, ktorí svoje pozemky predali za zlomok ponúkanej ceny štátom. Katastrálny úrad vyhovel už piatim prípadom. Ak sa ani jedna zo strán neodvolá, pozemky budú patriť pôvodným majiteľom. Opatrenie zahŕňa pozemky s rozlohou väčšou ako dvetisíc metrov štvorcových.

Pôvodným majiteľom sa pozemky vrátia a budú môcť ich predať štátu. Získajú niekoľkonásobne viac peňazí, ako im ponúkala Poľnohospodárska pôda. Poľnohospodárska pôda ponúkala pár desiatok centov za jeden meter štvorcový. Štátna agentúra MH Invest ponúka minimálne 15,10 eur za meter štvorcový. Napadnuté pozemky protestom odkúpila od vlastníkov spoločnosť Poľnohospodárska pôda skôr, ako sa o výstavbe automobilky dozvedela verejnosť a skôr, ako štát ponúkol vlastníkom pozemkov vyššie sumy. Navyše, Poľnohospodárska pôda s.r.o predložila doklad od obce Lužianky, že pozemky nemajú poľnohospodárske využitie. Prokuratúra nepovažuje tento doklad za relevantný.

Viem vám povedať len toľko, že v súčasnosti má SARIO, ktoré je pod ministerstvom hospodárstva, rozpracovaných viac ako 60 potenciálnych investorov, ktorí by prišli na Slovensko v rozličných fázach.

SARIO je skratka pre Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. Agentúra je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky financovanou zo zdrojov štátneho rozpočtu. Nenašli sme informácie o tom, či agentúra momentálne pracuje skutočne na viac ako 60 investíciách. Stromček navyše hneď v debate povedal aj to, že verejnosť budú informovať, len ak už budú jasné kontúry. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Ako SARIO uvádza na webovej stránke, jej strategickým cieľom je "Strategickým výberom teritórií a sektorového zamerania zvýšiť podiel investorov, ktorých produkcia sa vyznačuje vysokou pridanou hodnotou. Podpora exportných aktivít slovenských podnikateľských subjektov vo výraznej miere tak, aby sa táto podpora odrážala signifikantným spôsobom na ukazovateľoch zahraničného obchodu Slovenska."

Nepodarili sa nájsť informácie o tom, či je pravda, že SARIO pracuje s 60 potenciálnymi investormi, ani o tom, ktorí investori by to mohli byť. Na stránke SARIO sú uvedené už úspešne dokončené projekty s investormi aj informácia o novom projekte pod názvom Horizont 2020, ale zatiaľ nie sú uvedené podniky, ktoré prejavili záujem sa zapojiť do tohoto projektu. Viktor Stromček pritom hneď v debate povedal, že o týchto investíciach budú hovoriť len vtedy, ak už budú dohodnuté: "samozrejme, ako náhle to budú reálne kontúry, tak budeme informovať aj verejnosť. Do tej doby pre nás je ďaleko dôležitejšie s nimi viesť podľa možnosti čo najúspešnejšie tie rokovania a zbytočne ich nenarúšať informáciami, ktoré by sme potom museli vysvetľovať."