Mgr. art. Veronika Remišová

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Veronika Remišová

Veronika Remišová

Máme tu pána generálneho prokurátora, za ktorého, my sme zaňho teda nehlasovali, ale kompletne zaňho hlasovala celá opozícia.

3. decembra 2020 zvolili poslanci Národnej rady Maroša Žilinku za generálneho prokurátora. Strana Za ľudí sa buď zdržala, nehlasovala alebo hlasovala proti. 

Za Žilinkovu hlasovala okrem koaličných poslancov celá opozícia s výnimkou Jany Vaľovej zo Smeru, ktorá nehlasovala. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.

Boli podvody na pôdohospodárskej agentúre, kde sme platili vašej okresnej predsedníčke dotácie na betón.

Pri vyplácaní agrodotácií dochádzalo k nezákonným platbám, firma niekdajšej poslankyne strany Smer poberala dotácie aj na betónové plochy. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.

Veronika Remišová odkazuje na podozrenia pri prerozdeľovaní agrodotácií na Zemplíne, na ktoré v marci 2018 upozornil Andrej Bán. 

V kauze figurovala firma Agro Porúbka, ktorej majiteľkou je bývalá poslankyňa za Smer a niekdajšia okresná predsedníčka strany v Michalovciach Ľubica Rošková. Firma poberala poľnohospodárske dotácie na asfaltové parkovisko či letisko.

Po medializácií kauzy podala Pôdohospodárska agentúra trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Uviedla, že „pri kontrolách na mieste boli zistené nespôsobilé plochy, čo malo za následok nezrovnalosti zistené po vyplatení platieb. Aktuálne prebieha proces vymáhania neoprávnených platieb od žiadateľa.“  

V januári 2019 portál aktuality.sk informoval o tom, že vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky obvinnil Ľubicu Roškovú zo subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Rošková podala voči proti obvineniu sťažnosť, no neuspela.

Pohľadávky PPA voči Roškovej firme predstavujú viac ako 200-tisíc eur. Firma Agro Porúbka je od decembra 2019 v konkurze, je preto možné, že budú vyplatené len čiastočne.

Podvody pri vyplácaní agrodotácii našli v agentúre aj vyšetrovatelia OLAF-u.

Bžán ktorému túto pán poslanec… Mu chceli vyplatiť 77.000.000 EUR za jeden súdny spor

Advokátska kancelária Radomíra Bžána zastupovala štátny Fond národného majetku - neskôr MH Manažment - v 700 miliónovom spore o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Slovensko ho napokon vyhralo.

Ministrom hospodárstva bol v tom čase Peter Žiga zo Smeru. Podľa zmluvy, ktorú podpísal nominant strany, mal Bžán okrem hodinovej a tarifnej odmeny v prípade úspechu nárok aj na podielovú odmenu. Tá sa mohlo vyšplhať až do 11% z vyhratej sumy, teda 77 miliónov eur.

Ministerstvo hospodárstva sa po kritike s Bžánom dohodlo na odmene 2,5%, teda 17,6 milióna eur. Vtedajší premiér Robert Fico označil pôvodne zazmluvnenú odmenu za „vysokú” a „nechutnú”. Verejne podporoval rokovania o znížení Bžánovej odmeny. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.

Pozrime sa na prvé referendum, ktoré (Robert Fico, pozn.) organizoval spoločne s pánom Mečiarom, podpisy sa síce podarilo vyzbierať, referendum bolo neplatné, minuli sme milióny EUR. Druhé referendum zase prehral voľby, zase začal s referendom, znovu sa vyzbierali podpisy, referendum bolo neplatné, minuli sme niekoľko miliónov EUR. Teraz prehral voľby, zase stará známa pesnička s referendom, zase sa začínajú zbierať podpisy.

V roku 2000 organizovali opozičné strany HZDS a SNS referendum o predčasných voľbách. Robert Fico ho vtedy ako nezávislý poslanec podporil a vyzval ľudí na účasť.

Referendum bolo neplatné, zúčastnilo sa ho 20,03 percent oprávnených občanov. Náklady sa pohybovali vo výške 2,8 milióna eur. 

V roku 2004 organizoval Fico referendum o konaní predčasných volieb Fico s Konfederáciou odborových zväzov. Tiež bolo neplatné, účasť dosiahla 35,86 %. Náklady boli opäť vo výške asi 2,8 milióna eur.

V januári 2021 ohlásil zber podpisov Peter Pellegrini. Robert Fico jeho výzvu, aby sa ostatné opozičné strany pridali, kritizoval. Smer sa však napokon k podporovateľom referenda pridal. Vznikol apolitický” petičný výbor zložený z nominantov strán Hlas-SD, Smer-SD, SNS. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Čiže eurofondový škandál, škandál v oblasti vedy a výskumu, viete o koľko peňazí sme v dôsledku toho prišli? Sme ich museli vracať nevyčerpaných do Bruselu? V roku 2017 a 2018? Viete? To bolo za vašej vlády 150.000.000 EUR.

Za vlády Smeru prišlo Slovensko o 150 miliónov eur z eurofondov, pretože ich nestihlo včas vyčerpať. Dôvodom bola najmä kauza rozdeľovania eurofondov na Ministerstve školstva. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé. 

Podľa Denníka N prišlo Slovensko v aktuálnom programovom období o 154 miliónov eur, pretože neplnilo zazmluvnené míľniky čerpania. 

,Najviac peňazí – 108 miliónov – sa do Bruselu vrátilo z operačného programu Výskum a inovácie. Európska komisia najskôr v roku 2017 zastavila granty, ktoré smrdeli korupciou. Vláda mala potom všetko pripraviť nanovo, ale nestihla, a tak peniaze prepadli,” uvádzajú noviny.

Pozastavenie súvisí so sporným výberom projektom za ministrovania Petra Plavčana (SNS). Agentúra patriaca pod Ministerstvo školstva mala k dispozícii takmer 700 miliónov eur. 

Prvý balík, 288 miliónov eur, mal ísť na podporu dlhodobého strategického výskumu. Medzi úspešnými uchádzačmi o peniaze boli najmä súkromné firmy - žiadna z veľkých univerzít. Rektori preto poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi kritický list. Vyhodnotenie žiadostí označili za „nekorektné a netransparentné”, kritizovali odbornosť hodnotiteľov. 

Druhý balík peňazí, vyše 300 miliónov eur, mal ísť na priemyselné výskumno-vývojové centrá. Niektoré podporené firmy mali nízke obraty, málo zamestnancov a len málo spoločné s vedou. Viaceré si tiež na poslednú chvíľu menili predmet podnikania, aby splnili podmienky. Jedna z firiem prehovorila o tom, že si od nej mal hodnotiteľ pýtať úplatok 20 percent zo žiadanej sumy - ten to odmietol. 

Najvyšší kontrolný úrad pri preverovaní „nezískal primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do zoznamu hodnotiteľov bol transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná“ (pdf, str.10). 

Európska komisia sa obrátila na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), aby podozrenia preveril. Slovenská polícia začala v prípade trestné stíhanie. V marci 2019 vyšetrovanie tak OLAFU ako aj slovenských orgánov stále prebiehali

Rozdeľovanie prvého balíka minister Plavčan po kritike zrušil. Pri vysvetľovaní kauzy priznal chyby, na otázky novinárov však viackrát neodpovedal. V auguste 2017 z funkcie po masívnej kritike odstúpil.