Mgr. art. Veronika Remišová

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Veronika Remišová

Veronika Remišová

Elektronické mýto bol problém vo verejnom obstarávaní, kedy oni vylúčili najlacnejšie ponuky.

Štát pri tzv. mýtnom tendri pochybne vylúčil uchádzačov, ktorí deklarovali, že systém elektronického mýta by postavili za výrazne menej peňazí, než víťaz. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Národná diaľničná spoločnosť vypísala súťaž na elektronický výber mýta v roku 2007, vyhralo ju konzorcium SanToll - Ibertax s najdrahšou ponukou - 863 miliónov eur. Ďalší uchádzači boli z tendra vyučení - e-mýto pritom chceli postaviť za oveľa nižšiu cenu. 

Konzorcium Slovakpass to chcelo urobiť za 530,16 miliónov eur, slovensko-švajčiarske združenie ToSy.sk za 547,28 miliónov eur a konzorcium rakúskej spoločnosti Kapsch 629,71 mil. eur.

Európska komisia v marci 2009 zistila, že „neoprávneným vylúčením určitých záujemcov a rozsiahlymi zmenami zmluvy po jej podpise Národná diaľničná spoločnosť porušila podľa Európskej komisie zásadu nediskriminácie ustanovenú v práve EÚ.“

Štátu v roku 2022 vyprší 13-ročná zmluva s vysúťaženým dodávateľom. NKÚ označil mýtny systém za „neefektívne a nehospodárne nastavený.”

My sme mali aj v programe (posudzovanie výdavkov útvarom Hodnoty za peniaze, pozn.), dokonca sme to chceli rozšíriť aj na eurofondy, na investície v oblasti eurofondov nad 1.000.000 EUR, pretože ja som veľmi často kritizovala obrovské národné projekty za 30 000 000, 50 000 000, kde sa tie peniaze strácali ako v čiernej diere a v zásade nič z toho nebolo, hej napr. spomeniem len za všetko, že internetový kurz pasenia oviec alebo katastrálny portál, kde sa vyhodilo 27.000.000 EUR, bude sa to musieť pravdepodobne vracať do Bruselu, čiže to sú milióny a milióny vyhodených peňazí, kde následne sme nevedeli skontrolovať, čo to všetko občanovi prinieslo.

Veronika Remišová v minulosti upozorňovala na nehospodárne narábanie s eurofondami v miliónoch eur. Strana Za ľudí v programe sľubuje riadiť sa princípom hodnota za peniaze. Slovensko muselo vracať milióny eur pre zbabrané EU-projekty. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé 

Strana Za ľudí vo volebnom programe 2020 sľubuje, že pri narábaní s verejnými financiách bude dodržiavať princíp hodnota za peniaze.” 

Budeme trvať na dôslednom dodržiavaní princípov „hodnoty za peniaze“ pri rozhodova- ní o verejných politikách,” uvádza strana. 

 

Pri eurofondoch sľubuje zaviesť „transparentný a spravodlivý systém posudzovania a hodnotenia žiadostí o nenávratné finančné príspevky a následnej kontroly ich čerpania s minimálnym priestorom na korupciu s uplatnením zásady „všetko, čo je možné, bude zverejnené.“

 

Veronika Remišová v minulosti opakovane kritizovala, ako štát nehospodárne míňa európske peniaze. Robila tak pri zmluvách na poradenské služby, spôsobe rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum, IT systéme k rušeniu rodných čísel. 

Počas druhej vlády Roberta Fica Ministerstvo školstva spustilo projekt vzdelávania dospelých za 28 miliónov eur, ktorého súčasťou mali byť aj online kurzy pre chovateľov oviec ši servírky a tzv. diagnostický softvér - spolu za 12 miliónov eur. 

Audítori neskôr o.i. zistili, že dodané dielo má hodnotu 410-tisíc eur - a nie 12 miliónov. Projekt ako taký Európska komisia odmietla preplatiť. 

Štátny kataster zaplatený z eurofondov nie je plne funkčný ani po sedemročnom oneskorení. 

Slovensko malo na projekt 28 miliónov z eurofondov, desať nakoniec muselo vrátiť. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu naši úradníci v správu Bruselu zavádzali, keď tvrdili, že systém funguje. Hrozí, že EK nepreplatí ani zvyšok.

Ak sa politik chce rozhodnúť, tak potrebuje predsa mať faktami a dátami podložené analýzy. Tak to funguje vo všetkých normálnych krajinách, funguje to tak vo Veľkej Británii, kde ten rozhodovací proces trvá dlhšie. Predchádzajú takým veľkým výzvam alebo veľkým opatreniam, predchádzajú dlhé mesiace konzultácií tzv. biele knihy, zelené kniha atd. čiže ja si myslím, že to dobrý nástroj.

Tzv. zelené knihy sú konzultačné dokumenty britskej vlády, ktorými chce získať spätnú väzbu na pripravované opatrenia a politiky. Majú naštartovať diskusiu, často bývajú prvým krok pred zmenou zákona. Výsledky diskusie bývajú základom pre tzv. biele knihy. 

Biele knihy takisto pripravuje vláda. Obsahujú už konkrétnejšie návrhy budúcich zákonov. Aj oni slúžia na -  už detailnejšie - konzultácie a finálne zmeny pred tým, než sa zákon dostane do parlamentu. 

Tento spôsob odbornej diskusie o navrhnutých opatreniach využíva aj Európska únia.

Druhá vec je odpolitizovanie napr. okresných úradov alebo ja by som chcela, aby toto bola posledná vláda, kde v štátnych podnikoch dostávame politických nominantov.

Aj počas vlády 2016 - 2020, teda koalície Smeru, Mosta-Híd a SNS, boli obsadzované štátne podniky straníckymi nominantmi - a to napriek tomu, podľa uznesenia vlády z roku 2011 by to tak byť nemalo. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé.  

 

Nominantov priznala SNS počas krízy cien energií v roku 2017. Naši nominanti sa dostali do niektorých pozícií až po nešťastných regulačných konaniach,“ povedal vtedy Andrej Danko. 

„Nejaký matematický (kľúč) tam nebude. Skôr tam išlo o to, že ak sa tie nominácie robili, skôr sa mohli prihlásiť do nejakých výberových konaní. Vedeli, že výberové konanie bude, tak sa prihlásili a tam si potom už urobili výber,“ vysvetľoval rozdelenie postov medzi strany Jaroslav Paška (SNS). 

Na spolitizovanie vedenia štátnych firiem v období 2002 - 2012 upozorňovala analýza Transparency International Slovensko. 

Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé.

My sme voličom sľubovali to, že čo sa týka štátnych podnikov, tak chceme, aby tieto pozície boli obsadzované férovými a transparentnými verejnými obstarávaniami, výberovými konaniami, aby do dozorných rád a predstavenstiev išli ľudia, ktorí jednoducho tej problematike rozumejú. Pretože napr. sme mali škandál s energiami, kde v štátnych podnikoch za štát sedeli ľudia, ktorí v živote o energetike ani nepočuli.

Strana Veroniky Remišovej Za ľudí vo volebnom programe 2020 sľubovala, že „zavedie(me) transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybraní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.”

V roku 2017 Romišová ešte ako poslankyňa za OĽaNO upozorňovala na to, že v dozorných radách štátnych energetických firiem sedia aj ľudia, ktorí by sa dali ťažko označiť za odborníkov na energetiku. 

Predsedom dozornej rady Východoslovenskej energetiky bol niekoľko mesiacov Ján Dorkin - advokát a bývalý konkurzný správca Lesostavu Revúca, teda podniku, ktorý sprivatizovala rodina Andreja Danka. 

V čase Dorkinovej nominácie do dozornej rady bola SNS vo vláde so Smerom a Mostom-Híd, podľa DenníkaN bol Dorkin Dankov nominant. 

Predsedníčkou dozornej rady ZSE je Eva Milučká. Podľa zverejneného životopisu nemala predtým pracovnú skúsenosť v oblasti  energetiky, jej profesné pozadie je skôr ekonomické. 

Bez ohľadu na odbornosť nominantov ako takú je faktom, že pracovné pozadie viacerých bolo pred funkciami v orgánoch štátnych energetických firiem iné, než súvisiace s energetikou. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.