Ing. Tomáš Malatinský

Dátum narodenia: 14. 03. 1959
Miesto narodenia: Bratislava
Stav: ženatý, 2 deti

Vzdelanie:

1974 – 1978

SPŠ stavebná, Bratislava

1978 – 1983

Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, Stavebná fakulta, odbor geodézie a kartografie

2009 – 2011

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, Fakulta ekonomiky a manažmentu, medzinárodné štúdium MBA v odbore Agrárny obchod a podnikanie

Profesionálna prax:

1983 – 1986

Stavoprojekt Bratislava – zodpovedný projektant geodet

1986 – 1998

Elektrovod Bratislava – stavbyvedúci, ved. odd. ekon. divízie vedení, vedúci útvarov zahraničného obchodu a vyššieho dodávateľa

1998 – 1999

ELCON, o. z., Praha – vedúci organizačnej zložky

1999 – 2000

VÚJE Trnava, a. s., riaditeľ divízie

2000 – 2012

SAG Elektrovod, a.s., predseda predstavenstva

Aktivity v mimovládnych organizáciách:

2003 – 2012

Zväz zamestnávateľov energetiky Slovenska (ZZES) – prezident

2004 – 2012

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) – prezident

Jazykové znalosti: nemecky

Politická príslušnosť: bez príslušnosti

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tomáš Malatinský

Tomáš Malatinský
Tomáš Malatinský správne uvádza dĺžku, po ktorú musia zamestnávatelia udržať pracovné miesta. Podľa informácií od Slovenskej Informačnej a Energetickej agentúry to musí byť aspoň 5 rokov od ukončenia projektu, pričom projekt samotný môže trvať maximálne 24 mesiacov. Na základe toho uznávame údaj 6 rokov, ktorý spomína minister Malatinský.

Hovorí o výzve ministerstva hospodárstva SR, ktorú vyhlásilo prostredníctvom Slovenskej informačnej a energetickej agentúry (SIEA) v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v roku 2013:

Výzva KaHR-111SP-1201 - Schéma štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách, ktorej súčasťou je podmienka:

"Okrem transferu technológií a inovácií sa očakáva i vytváranie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania s osobitným dôrazom na mladých nezamestnaných ľudí do 29 rokov.
Žiadateľ na seba preberá záväzok vytvoriť počas doby fyzickej realizácie projektu minimálne jedno nové pracovné miesto pre mladého človeka od 15 do 29 rokov, ktorý bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 6 mesiacov. Novovytvorené miesto musí udržať minimálne 5 rokov po finančnom ukončení projektu."

Výzva na predkladanie žiadostí (.pdf) určuje maximálnu dĺžku projektu na 24 mesiacov, je teda možné, aby projekt vytvoril pracovné miesto až na 7 rokov.

Na podporu menších projektov príspevkom maximálne 200 000 eur je vyhlásená výzva KaHR-111DM-1301, ktorá obsahuje podmienku na udržanie pracovného miesta najmenej 3 roky po skončení projektu.

Nenávratný finančný príspevok sa poskytuje "vo forme refundácie, teda až po kontrole dokumentácie k verejnému obstarávaniu, finančnej kontrole a kontrole inštalovaných prístrojov a zariadení na mieste." Počas nasledujúcich 3-5 rokov sa bude uskutočňovať kontrola, či je pracovné miesto stále udržiavané.


Sme realokovali prostriedky z iných operačných programov, ktoré sa nedaria naštartovať a máme na ministerstve dneska už dve výzvy, ktoré sú vonku.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo prostredníctvom Slovenskej informačnej a energetickej agentúry (SIEA) v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v roku 2013 dve výzvy:

Výzva KaHR-111SP-1201 - Schéma štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách
Uzávierka: 26. apríla 2013

Výzva KaHR-111DM-1301 - Schéma na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách (schéma pomoci de minimis) v znení dodatku č. 3
Uzávierka: 10. júna 2013

Obidve výzvy obsahujú podmienku:
"Okrem transferu technológií a inovácií sa očakáva i vytváranie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania s osobitným dôrazom na mladých nezamestnaných ľudí do 29 rokov.
Žiadateľ na seba preberá záväzok vytvoriť počas doby fyzickej realizácie projektu minimálne jedno nové pracovné miesto pre mladého človeka od 15 do 29 rokov, ktorý bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 6 mesiacov."

Máme tam ešte, keď sme tu Indonéziu načali, máme tam ešte podnikateľov, ktorí tam idú stavať cementáreň, máme tam podnikateľov, ktorí tam vyvíjajú takzvanú tropickú pšenicu.

Tomáš Malatinský pravdivo spomína podnikanie slovenských podnikateľov a výskumníkov v oblasti tropickej pšenice

TASR, 18. apríla 2012
"Pšenicu na experimentálnej báze zasiali odborníci z Osiva Zvolen v Indonézii vlani, zber úrody v októbri bol podľa riaditeľa firmy Rudolfa Zajaca úspešný. Podľa neho sa dá pšenica pestovať aj v tropických podmienkach, dokonca podnebie v Indonézii umožní až dve úrody ročne."

Je taktiež pravdou, že slovenskí podnikatelia investujú do rozvoja nielen infraštruktúry a energií, ale aj do vybudovania cementárne v Indonézií. 

"In addition to investment in the energy sector, a Slovak firm, which Hatta did not name, would also set up a cement plant in East Kalimantan in an unspecified time frame."


Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže oficiálny výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2010 ako aj odhad počtu obyvateľov Indonézie v roku 2012 hovorí o počte približne 240 miliónov obyvateľov. 

Oficiálny výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2010 hovorí o počte obyvateľov na úrovni približne 238 miliónov obyvateľov. 

Population Reference Bureau uvádza vo svojej správe World Population Data Sheet (.pdf) pre rok 2012, že populácia Indonézie dosiahla 241 miliónov obyvateľov. 
Podľa CIA The World Factbook je k júlu 2013 odhadovaný počet obyvateľov až na približne 251 miliónov. 


Podnikatelia v Indonézii sú veľmi aktívni (pobočka SARIO, pozn.) . Je tam 5 projektov, ktoré jeden sa už realizuje

Podľa portálu energia-portal.sk a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), slovenská spoločnosť Istroenergo Levice podpísala kontrakt na výstavbu elektrárne, ktorá by sa mala nachádzať na ostrove Batam. O podpise zmluvy informovalo aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky. Viaceré zdroje pri tom odkazujú na rôzne formy spolupráce Slovenska s Indonéziou. Napriek tomu sa na nám nepodarilo napočítať presne 5 projektov, ktoré by pripravovala pobočka SARIO v Indonézii. Výrok preto považujeme za neoveriteľný.

Tlačová správa MH SR, 11. december 2012:
"Po skončení rokovania za prítomnosti oboch ministrov zástupcovia podnikateľskej sféry SR a Indonézie podpísali 6 memoránd o porozumení, týkajúcich sa konkrétnych projektov spolupráce z oblasti energetiky a súčasne zástupcovia slovenskej firmy Istroenero Group Levice podpísali s indonézskym partnerom kontrakt vo veci financovania a výstavby elektrárne s výkonom 2 x 60 MW v Kabile na ostrove Batam."

Tlačová správa SARIO, 11. december 2012:
"To, že spolupráca v oblasti energetiky má naozaj potenciál, potvrdzujú aj prvé konkrétne zmluvy. Príkladom je obchodná dohoda na výstavbu vodnej elektrárne 2x60 MW na ostrove Batam medzi slovenskou firmou Istroenergo Levice a indonézskym partnerom, ktorá sa má podpísať počas tejto pracovnej cesty."

Správa o stretnutí ministra hospodárska Malatinského s  ministrom – koordinátorom pre ekonomické záležitosti Indonézskej republiky s delegáciou uvádza, že témou ich stretnutia bol ďalší postup pri realizácii 15 memoránd o spolupráci. O ekonomickej spolupráci hovoril aj minister zahraničných vecí Lajčák počas svojho vystúpenia na 6. slovensko-indonézskom fóre. O podobných témach hovoril aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Burian s dezignovaným veľvyslancom Indonézie na Slovensku.

Rozvíja sa aj spolupráca medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, akciovou spoločnosťou OSIVO Zvolen a indonézskou University Andalas. S Indonéziou chce spolupracovať aj ministerstvo obrany vo vojenskej oblasti.