Tomáš Drucker

Vyštudoval Právnickú fakultu Trnavskej univerzity a odbor aplikovaná informatika a automatizácia v priemysle na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave.
Pôsobil na konzultantských a manažérskych postoch vo viacerých spoločnostiach. Od roku 2012 bol generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty.
Prezident SR Andrej Kiska ho 23. marca 2016 vymenoval za ministra zdravotníctva.
Je ženatý a má dve deti.

(zdroj: osobnosti.sk)

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tomáš Drucker

Tomáš Drucker

…to je napríklad Banská Bystrica, že sa k tým eurofondom nedostane ani vďaka oddlženiu lebo stále nebudú plniť podmienku, ktorá je Bruselom nadefinovaná podniku v ťažkosťach, dávame my peniaze zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo zdravotníctva SR vypísalo výzvy na rekonštrukciu nemocníc celkovo za 153 miliónov eur. Peniaze majú ísť z eurofondov, pričom spoločnosti uchádzajúce o takéto príspevky musia spĺňať špeciálne podmienky dané Európskou komisiou, prípadne národnou autoritou. Minister zároveň presadil oddlženie nemocníc a takto umožnil, aby sa viac nemocníc mohlo zapojiť do výzvy v druhom kole. Po prvom kole oddlženia však nie všetky nemocnice budú splňovať podmienky, takou je napríklad aj nemocnica v Banskej Bystrici. Podľa súčasného nastavenia nemocnice nesmú byť tzv. "podnikmi v ťažkostiach", pričom táto podmienka sa odvíja od zadefinovania našich nemocníc ako organizácie vykonávajúce hospodársku činnosť. Podľa Európskej komisie sa oprávnenosť výdavkov určuje na národnej úrovni, podobný názor má aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Minister Drucker sa v minulosti vyjadril, že podmienku žiadala Komisia. Kvôli protichodným názorom tak hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Rezort zdravotníctva spustil prvé kolo výzvy v máji 2017 celkovo za 70 miliónov eur. Ako o tom sám minister Drucker informoval, o tieto peniaze môže uchádzať celkovo 44 nemocníc, podmienkou je, že nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Európska komisia definuje podniky v ťažkostiach takto (bod 20):

"Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností:
a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania;

b) v prípade spoločnosti, keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami;

c) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov;

d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:
i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a
ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0
."

Minister Drucker už pri spustení prvého kola výzvy povedal, že bratislavská nemocnica sa nebude môcť uchádzať o tieto financie. Minister tiež povedal, že 44 nemocníc danú podmienku splňuje: "V súčasnosti je tam zaradených 12 nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, jedna v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Máme tam osem nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, jednu nemocnicu, ktorá patrí mestu Kežmarok a máme tam päť neziskových organizácií". Druhé kolo výzvy by sa malo uskutočniť na budúci rok. Minister neskôr pripustil, že ani po prvom kole oddlžení nebude každá zo 44 nemocníc spĺňať dané podmienky. Zo śtátnych by sa mohli uchádzať nasledujúce štyri nemocnice: banskobystrická detská fakultná nemocnica s poliklinikou, fakultná nemocnica v Nitre a Nových Zámkoch a popradská nemocnica.

Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizovalo ministra kvôli nastaveniu podmienok pre čerpanie eurofondov. Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského totiž "Túto podmienku (podnik v ťažkostiach, pozn.) našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva (...) Táto podmienka je nezmyselná. Nemocnice, hlavne fakultné a univerzitné, nie sú a nemôžu byť podnikom v ťažkostiach. Už len z toho dôvodu, že ich dlhy preberá štát, teda de facto nemôžu skrachovať. A štát ani nemôže pripustiť, aby sa stali podnikom v ťažkostiach, ktorý by nedokázal vykonávať svoju funkciu. Už v súčasnosti vieme, že sa štátne nemocnice budú oddlžovať, v tomto svetle sa javí ako nezmyselné, najprv rozdať eurofondy súkromným ziskovým zariadeniam a následne oddlžovať ostatné nemocnice zo štátneho rozpočtu". Visolajský tu naráža na to, akým spôsobom boli definované naše nemocnice, pretože sa od toho odvíjajú aj podmienky čerpania eurofondov.

Oznámenie Európskej komisie o pojme štátnej pomoci uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v časti 2.4 ods. 23  – 24 a 26 uvádza

"Systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Únie sa od seba výrazne líšia. Od týchto vnútroštátnych osobitostí závisí, či a do akej miery spolu rozliční poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navzájom súťažia.

V niektorých členských štátoch sú verejné nemocnice neoddeliteľnou súčasťou národných systémov zdravotnej starostlivosti a sú takmer úplne založené na zásade solidarity.Tieto nemocnice sa financujú priamo z príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia a iných štátnych zdrojov a svoje služby poskytujú bezplatne na základe univerzálneho pokrytia. Súdy Únie potvrdili, že tam, kde existuje takáto štruktúra, príslušné organizácie nekonajú ako podniky.

V mnohých iných členských štátoch nemocnice a iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ponúkajú svoje služby za odmenu, ktorú inkasujú priamo od pacientov alebo od ich poisťovne (40). V týchto systémoch existuje určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi nemocnicami, pokiaľ ide o poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti. V takom prípade skutočnosť, že službu zdravotnej starostlivosti poskytuje verejná nemocnica, nestačí na to, aby sa činnosť označila za nehospodársku."

Ministerstvo tak pracuje s definíciou, že verejné nemocnice vykonávajú hospodársku činnosť. Ministerstvo odkazuje na stanovisko, kde bol takýto postup v tomto prípade doporučený: "MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach,". V júni sa minister vyjadril v zmysle, že podmienku o podnikoch v ťažkostiach žiadala Komisia: "Európska komisia žiadala túto podmienku zadať, hoci napríklad v predchádzajúcom Operačnom programe zdravotníctvo nebola. Teraz na nej trvali. Žiadna nemocnica, ktorá je v ťažkostiach z pohľadu EBITDY alebo dlhu, nie je oprávnená čerpať".

Európska komisia (EK) vo svojom vyjadrení uviádza, že: "Podľa všeobecného nariadenia o kohéznej politike sa oprávnenosť výdavkov určí na základe vnútroštátnych pravidiel, teda na národnej úrovni (...) V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje infraštruktúrne investičné aktivity, nariadenie nepodporuje "podniky v ťažkostiach" tak, ako je to definované v pravidlách EÚ o štátnej pomoci. Podľa zásady zdieľaného hospodárenia, ktorou sa riadi politika súdržnosti, zodpovednosť je na členskom štáte, aby stanovil kritéria s cieľom získať istotu, že tieto regulačné požiadavky sú splnené."  


…sme popísali 34 nemocníc po Slovensku, ktoré hovoríme, že musia mať urgentný príjem vybavený a my sme ochotní zaňho uhrádzať paušálnu odmenu.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker hovorí o novom systéme urgentného príjmu, ktorý by mala priniesť novela zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V rámci tohto systému by mal vzniknúť v 34 nemocniciach urgentný príjem, ktorý bude po splnení podmienok paušálne financovaný štátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky momentálne pripravuje novelu zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. K zmenám dôjde aj v systéme urgentného príjmu slovenských nemocníc. Cieľom ministerstva bolo zlepšiť a zefektívniť fungovanie pohotovostí.

Ministerstvo v návrhu rozdeľuje systém urgentného príjmu na dva typy. Prvým z nich je Urgentný príjem typu 1,  o ktorom hovorí vo výroku aj minister Drucker. Vznikne v 34 nemocniciach po celom Slovensku a pre pacientov bude dostupný 24 hodín denne. Takéto urgentné príjmy majú byť financované štátom prostredníctvom paušálneho systému, mesačne maximálne 26 700 €. Toto finančné ohodnotenie získajú nemocnice na urgentný príjem po splnení podmienok týkajúcich sa materiálno-technického vybavenia a personálneho zabezpečenia.Pre úplnosť dodávame, že sa navrhuje vytvorenie aj urgentného príjmu typu 2, ktorý má byť tvorený špecializovanejšími pracoviskami, šiestimi nemocnicami pre dospelých a štyrmi pre deti. Tieto nemocnice majú nárok na maximálne 99 300 € mesačne. 

Zmeny majú platiť od 1. januára 2018. Dosiaľ však návrh zákona prešiel len prvým čítaním, pričom do 10. októbra 2017 majú výbory stanovený čas na prerokovanie návrhu. 

Pracujeme intenzívne na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch. (…) teraz ich máme okolo dvadsať tých špecializácií, pracujeme s odbornými spoločnosťami, (…) a dokonca robíme s Českou republikou, sme v popredí pred nimi, ale dohodli sme sa už bilaterálne, že budeme robiť spoločne…

Je pravdou, že ministerstvo pracuje na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch a spolupracuje s Českou republikou či odborníkmi z oblasti zdravotníctva. Podľa dostupných zdrojov je špecializácii doposiaľ 15, nie je dostupná žiadna bilaterálna zmluva a tiež nevieme overiť v čom máme byť pred Českou republikou v popredí. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) vydáva tzv. štandardné diagnostické a terapeutické postupy (ŠDTP). (.pdf, s. 6) Podľa HPI sú to: "...jasne definované a spísané smernice, ktorých úlohou je sprevádzať a smerovať rozhodnutia pri stanovovaní diagnóz, predpisovaní liečby ako aj celkového manažmentu v rôznych oblastiach zdravotníctva. Štandardné postupy sú nástrojom procesnej zložky kvality.".

Práca na ŠDTP vyplýva z programového vyhlásenia vlády: „Dosiahnuť chce (vláda, pozn.) optimálnu dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, podľa schválených diagnostických a liečebných postupov prostredníctvom garantovaných kategorizovaných výkonov.“ (.pdf, s. 44) Zmienku nájdeme aj v programe Ministerstva financií „Hodnota za peniaze“, kde je jedným z opatrení práve „Zavedenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov“ (.pdf, s. 9). Vo vestníkoch MZ môžeme tiež sledovať opakované zmienky problematiky. V septembri 2016 napr. vyšlo „Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa určuje metodika pre tvorbu a implementáciu štandardných diagnostických postupov a terapeutických postupov“ (.pdf, s. 1). V júli 2017 sa vo vestníku nachádza aj kapitola „Štatút Odborných pracovných skupín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre tvorbu a revíziu štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov“. (.pdf, s. 1) Viaceré výskyty zdanlivo potvrdzujú intenzívnu prácu na problematike. 

Drucker sa stretol so svojim českým náprotivkom Ludvíkom v júni tohto roka v Českom Krumlove. V tlačovej správe MZ sa píše: "Minister Tomáš Drucker sa zaujímal skúsenosti ČR s vývojom, implementáciou a kontrolou zavedených doporučených klinických postupov." O problematike sa diskutovalo už skôr, v marci 2017 na medzinárodnej interdisciplinárnej konferencii IHCO v Bratislave. IHCO vzniklo z podnetu pripravovaného projektu ŠDLP - štandardných diagnostických a liečebných postupov a prevencie v gescii MZ SR. 

Drucker vo svojom výroku, okrem iného, tvrdí, že sme v popredí, pred Českou republikou. Tlačová správa MZ však vyzdvihuje fungujúci systém v Česku: "Podujatie si MZ SR zvolilo ako vhodnú platformu na diskusiu našich odborníkov so zahraničnými expertmi v rámci prípravy na projekt definovania štandardných diagnostických a liečebných postupov. (...) Jednotný systém diagnostiky a následnej liečby dlhodobo funguje napr. v škandinávskych krajinách, Veľkej Británii, Švajčiarsku, ale aj v susednom Rakúsku, či Česku.“ Z rovnakej tlačovej správy tiež vyplýva, že v marci 2017 ministerstvo tvrdilo, že špecializácií má 15: „Štandardy sa zatiaľ týkajú 15-tich lekárskych odborností, vrátane všeobecnej pediatrie, intenzívnej medicíny a chirurgických odborov.“ Drucker v diskusii zo septembra 2017 tvrdí, že špecializácií je okolo 20. 

Ja súhlasím, že je zastaraný (katalóg výkonov, pozn.), ale ak máme mať my 6 tisíc položiek katalógu výkonov a Holanďanom stačí 900 a Českej republike niekde okolo 2 tisíc položiek, (…) ten katalóg výkonov nie je nacenený.

V slovenskom katalógu zdravotných výkonov sa v súčasnosti nachádza 8 041 položiek, pravdepodobne však minister zdravotníctva mal na mysli plánovaný počet. Tlačovú správu alebo vyjadrenie, ktoré by podložili tento odhad sme však nenašli, taktiež ako ani presný počet položiek v holandskom katalógu. Český zoznam zdravotných výkonov obsahuje 3797 položiek. Nakoľko väčšina informácií potrebných k overeniu tohto výroku je nedostupná, výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa dokumentu uverejneného z rokovania vlády je definícia katalógu zdravotných výkonov nasledovná: „Katalóg zdravotných výkonov je súhrn všetkých zdravotných výkonov s uvedením ich charakteristík“ (§ 3 ods. 1 zákona č.576/2004 Z. z.), ktorý vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. Zdravotný výkon je základnou jednotkou v katalógu., ktorá popisuje ucelenú činnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 2 ods.2 zákona č.576/2004 Z. z.).“
Katalóg zdravotných výkonov vlastne znamená, koľko peňazí platia zdravotné poisťovne ambulanciám za určité výkony.

Ten istý dokument hovorí o tom, že: „Koncepcia tvorby katalógu/zoznamu zdravotných výkonov vychádza z analýzy súčasného katalógu zdravotných výkonov, ktorý je vydaný nariadením vlády č. 776/2004 Z. z. v súlade s § 3 ods.10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z analýzy doteraz vykonaných prác na novom katalógu zdravotných výkonov a zo stanovísk odborných spoločností.“ Slovenské zdravotníctvo funguje so zoznamom výkonov z katalógu od roku 1993, preto tento katalóg možno považovať v súčasnosti za zastaraný. Uvedomuje si to aj samotné ministerstvo zdravotníctva, ktoré už pracuje na aktualizácii. Tá by mala byť hotová do konca roku 2017.

Katalóg výkonov v súčasnosti tvorí 8 041 položiek. Presný počet položiek v katalógoch výkonov Českej republiky je 3797, informácie o holandskom zozname sa nám nepodarilo zistiť. 

…tento systém je postavený na dobrovoľnosti a rovnosti, to znamená ktokoľvek na strane dlžníka, teda nemocnice alebo na strane veriteľa a to je dodávateľ, či už špeciálneho zdravotného materiálu, liekov alebo sociálna poisťovňa, sú dobrovoľnými účastníkmi takéhoto oddĺženia a nikto nie je diskriminovaný, ani súkromný sektor, ani súkromné nemocnice alebo vyššie územné celky, aby sa k takémuto oddlženiu dostali.

Je pravda, že dlžníci aj veritelia môžu dobrovoľne pristúpiť na systém oddlžovania podľa ministra Druckera. Plán počíta s akceptáciou podmienok oddlžovania a skutočne sa vzťahuje aj na súkromný sektor. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

V poradí štvrté oddlžovanie nemocníc má za cieľ dosiahnuť vyrovnané hospodárenie nemocníc do roku 2020. Vyčlenením 585 miliónov eur sa má postupne znížiť dlh nemocníc, ktorý bol na konci roka 2016 vo výške cca 647 miliónov eur. Tomáš Drucker s konceptom oddlženia prišiel už v apríli 2017, avšak z dôvodu potreby ďalších diskusií návrh dočasne v júni 2017 stiahol. Vláda definitívne schválila koncept v septembri 2017.

Oddlžovanie začne v novembri 2017 a prebehne v troch etapách, pričom sa začnú primárne vyporiadavať pohľadávky staršie ako dva roky. Manažmenty nemocníc musia prijať ozdravné plány a zaručiť ich dodržiavanie. MZ ZR navrhuje dve formy oddlžovania, elektronickú aukciu a dohodu o fixnom diskonte. Pri aukcii veritelia súťažia o to, koho pohľadávka bude vyplatená skôr, kým pri dohode o fixnom diskonte budú založené na dohodách o poskytnutí fixnej zľavy. Obe formy však počítajú s tým, že veritelia nedostanú naspäť všetky svoje peniaze, keďže im bude vyplatená len časť istiny bez úrokov z omeškania napriek tomu, že ich pohľadávky sú po lehote splatnosti.