Tomáš Borec

Meno: Tomáš Borec
Dátum narodenia 17. január 1967
Vzdelanie United Kingdom Central European Legal Scholarship London (1993)
Duke University School of Law – Summer Institute Brussels, Belgium (1992)
Právnická fakulta Univerzity Komenského, JUDr. (1990)
Právnická fakulta Univerzity Komenského, Mgr. (1989)
Profesionálna prax:
Koncipientská prax Advokátska kancelária JUDr. Jána Havláta v Bratislave (1990 – 1993)
Advokátska prax Advokátska kancelária Borec & Bohunský, Bratislava (od 2009)
Vlastná advokátska kancelária v Bratislave (2000 – 2009)
Spolupráca so Squire, Sanders (2000 – 2003)
AK Havlát, Borec & partners, Bratislava (1993 – 1997)
Iná právna prax vedúci právneho oddelenia v Citibank (Slovakia) a.s. (1997 – 2000)

Práca v orgánoch Slovenskej advokátskej komory:
2010 – apríl 2012 predseda Slovenskej advokátskej komory
2004 – 2010 člen disciplinárnej komisie SAK
prednášateľ na koncipientskych a advokátskych seminároch k otázkam o rozhodcovskom konaní
Jazykové znalosti:angličtina

(zdroj: Úrad vlády SR)

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tomáš Borec

Tomáš Borec

Takisto riešime otázky sprísnenia prace na doma, riešime otázky zodpovednosti sudcov, ktorí sú na PN za to, aby teda naozaj to bola reálna PN a nie proste niekde že budú na dovolenke a podobne, čo sa tiež stávalo. Sprísňujeme podmienky na 13. a 14. plat, ktorý sudcom je vyplácaný, kritéria na to, aby ho vôbec mohli dostať vyplatený.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože novela zákona o sudcoch a prísediacich špecifikuje kontrolu a podmienky plnenia sudcovských povinností v domácom prostredí, taktiež udeľuje právomoc predsedovi súdu požiadať Sociálnu poisťovňu o kontrolu práceneschopného sudcu a sprísňuje podmienky na získanie ďalšieho platu sudcu tým, že sa navyšuje počet potrebných odpracovaných dní vo funkcii sudcu.

Novela Zákona o sudcoch a prísediacich § 60:

 Doterajší text § 60, ktorý upravuje PN sudcov, sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
(2) Predseda súdu môže počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného sudcu.“

Sprísnili sa podmienky na získanie trinásteho a štrnásteho platu tým, že V § 77 ods. 1 písm. a) sa číslo „75“ nahrádza číslom „95“. Pôvodne (§ 77) mal teda sudca nárok na 13. a 14 plat ak za polrok odpracoval aspoň 75 dní. Novela tento počet zvyšuje na 95 dní.

"(1) Sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra

a) vykonával funkciu sudcu aspoň 95 pracovných dní,

(3) Výkonom funkcie sudcu na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je aj čas

a) čerpania dovolenky,
b) plateného pracovného voľna,
c) neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie,
d) dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9; ďalší plat sa v tomto prípade doplatí spolu s doplatkom rozdielu platu,
e) prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie."

…všetci prokurátori povinne musia prejsť previerkou, bezpečnostnou previerkou, nie toto, čo my sme nastavili (novelou Ústavného zákona, ktorý zaviedol previerky sudcov, pozn.)

Je pravdou, že od roku 2004 všetci prokurátori musia povinne prejsť bezpečnostnou previerkou. kde sú podmienky stanovené v Služobných predpisoch generálneho prokurátora. Ústavný zákon s účinnosťou od 1. septembra 2014 tak stanovuje len novozavedené povinné previerky sudcov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

SITA a TASR, 16. mája 2014:

Všetci prokurátori majú bezpečnostné previerky rôznych stupňov podľa určeného zoznamu funkcií. Vedúci prokurátori majú bezpečnostnú previerku IV., respektíve II. stupňa. Najvyšší stupeň previerky má aj generálny prokurátor,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová. Dodala, že pre výkon funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry je nevyhnutnou podmienkou byť držiteľom bezpečnostnej previerky na najvyšší štvrtý stupeň – prísne tajné."

Prokurátori sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami a na to podľa zákona o utajovaných skutočnostiach potrebujú bezpečnostnú previerku. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností z roku 2004, sa ustanovujú služobné predpisy Generálneho prokurátora SR čl.2. odst.2:

,, Zamestnanec prokuratúry vo funkcii, pri výkone ktorej sa bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie,   predloží vedúcemu prokurátorovi podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu."

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pridáva 154d, ktoré zavádzajú previerky sudcov:

Čl 154d
"(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety
sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. 
Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadreni a sudcu k podkladom, ustanoví zákon."  

"(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu." 
Podľa stránok Ministerstva spravodlivosti SR pôsobí na Slovensku celkovo 1512 sudcov, z čoho je aktívnych 1367. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Podľa TASR (26. februára 2014) premiér potvrdil záujem o preverenie všetkých 1 400 sudcov: "Podľa nás by mali byť uskutočnené previerky všetkých 1400 sudcov. Záleží nám, aby sa previerky týkali aj terajších sudcov, nielen nových. Náš cieľ je urobiť poriadok medzi sudcami, očistiť sudcovský zbor od tých, ktorí tam nemajú čo hľadať. Ak sa nedohodneme na spojení týchto dvoch vecí a nenájde sa ústavná väčšina, ťažko sa presadí jedna či druhá vec. Mne by bolo osobne ľúto, keby sme nevyhoveli spoločenskej objednávke."

…tá reakcia naozaj je na toto, na naozaj najnižšiu dôveryhodnosť justície vo vzťahu k všetkým členským štátom Európskej únie.

Podľa posledných výsledkov prieskumu Eurobarometer (november 2013, pozn.) na tému "Spravodlivosť v Európskej únii", Slovenská republika spolu s Českou republikou obsadili predposledné miesta. Najnižšiu dôveru v súdnictvo má Slovinsko (24%), ktoré má o 1 p.b. nižšiu dôveru v justíciu ako Slovensko (odpovede na otázku Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust the justice? s. 14). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Eurobarometer z novembra 2013 je posledný prieskumom Európskej komisie na tému justície.

Výrok by platil podľa Eurobarometra z januára 2013, vtedy malo Slovensko skutočne najnižšiu dôveru z krajín EÚ 27.

Dodávame, že ak by minister hovoril o najnižšej nezávislosti súdnictva v EÚ, tak by mal pravdu. Podľamerania Svetového ekonomického fóra (WEF) je vnímanie nezávislosti súdnictva na Slovensku najnižšie v EÚ (graf č. 7).  Len dodávame, že ide o percepciu, teda vnímanie nezávislosti súdnictva vzorkou respondentov. Nezobrazuje tak úplnú realitu.

…tí ktorí prišli do toho talára za určitých podmienok, no tak dobre, ale veď za ten čas, to je na celý život…

Minister spravodlivosti hovorí, že sudcovia sú vymenovaný na "doživotie". Podľa Ústavy SR, prezident SR vymenúva sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, teda de facto doživotne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa Čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je prezident jediný, kto podľa Ústavy môže sudcov menovať bez časového ohraničenia, teda de facto doživotne:
"Čl. 145
Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia."
"Čl. 154(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy."

Zároveň je to prezident, ktorý môže sudcu na návrh odvolať:
"Čl. 147
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,
a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne
vykonávať sudcovské povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov."

Podľa Čl. 102 ods. 1g) Ústavy SR prezident rovnako "vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov."