Dr. h. c. In Tibor Mikuš

narodený: 22.10. 1952 Zeleneč, okr. Trnava

Vzdelanie:
1980 – Dvojročné postgraduálne štúdium o prevádzke jadrových elektrární, SVŠT
1977 – SVŠT Bratislava, elektrotechnická fakulta
1972 – Stredná priemyselná škola elektrotechnická

Pracovné pozície:
2006 – predseda Trnavského samosprávneho kraja
1999 – 2002: generálny riaditeľ poradenskej firmy Encon, s.r.o
2002: predseda správnej rady Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava
2000 – prezident Slovenského jadrového fóra, člen dozornej rady Európskeho združenia národných atómových fór
2001 – 2002: predseda dozornej rady Slovenskej energetickej korporácie, a.s.
1998 – 2000: člen Predstavenstva a člen vedeckej rady Ústavu jaderného výzkumu Řež, Česká republika
1996 – 1998: generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenských elektrární a.s., predseda Výboru jadrovej bezpečnosti SE, a.s.
1996 – 1999: prezident zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov
1997 – 1999: člen vedeckej rady FEI STU
1995 – 1996: riaditeľ jadrových elektrární Bohunice SE, a.s. – EBO, o.z.
1991 – 1994: obchodný riaditeľ firmy Reaktor – test, s.r.o., joint venture Siemens AG a Slovenských elektrární, a.s.

Politické aktivity:
2009 – predseda politickej strany Nová Demokracia
2006 – člen Stálej delegácie NR SR do Zhromaždenia Západoeurópskej únie
2006 – náhradník vo Výbore regiónov EÚ
2006 – podpredseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu
2006 – náhradný člen Výboru NR SR pre európske záležitosti
2004 – 2006: predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti
2002 – 2006: člen Zahraničného výboru NR SR
2002 – poslanec NR SR

Športové aktivity:
1972 – 1984: štrnásťnásobný (slovenský a československý) majster v karate
1981 – udelený čestný titul majstra športu

Jazykové znalosti:
angličtina, nemčina, ruština

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tibor Mikuš

Tibor Mikuš
Zápisnice zo zasadaní Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) sú zverejnené na webových stránkach kraja. Obsahom týchto dokumentov je i údaj o priebehu a výsledku hlasovaní poslancov. K dispozícií sú však iba zápisnice zo zasadnutí v poslednom volebnom období, teda od prvého zasadnutia 6. decembra 2013 do posledného 4. októbra 2017. TTSK nezverejňuje dokumenty z obdobia predošlých mandátov Tibora Mikuša, preto údaj o podpore uznesení zastupiteľstva od roku 2005 do 2017, nevieme jednoznačne vyhodnotiť. Výrok Tibora Mikuša, kandidáta na post predsedu TTSK, preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Ing. Tibor Mikuš, PhD. je predsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) od roku 2005. V prípade opätovného zvolenia v nastávajúcich voľbách by to bolo jeho štvrté volebné obdobie na čele Trnavskej župy.

Na webových stránkach Trnavského kraja v sekcii Zasadania nájdeme celkom 31 zverejnených zápisníc zo zasadnutí Zastupiteľstva TTSK (jedno ustanovujúce, 25 riadnych a 5 mimoriadnych zasadnutí). Každý dokument obsahuje informáciu o hlasovaní poslancov. Najstaršia zápisnica je však z 1. ustanovujúceho zasadania zastupiteľstva 6. decembra 2013.

Zápisnice zo zasadaní v prvých dvoch obdobiach mandátu Tibora Mikuša (od roku 2005 do 2013) nie sú na webových stránkach TTSK zverejnené. Z tohto dôvodu nevieme jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť výrok Tibora Mikuša.

…v nemocnici Galanta nový majiteľ o 20 % zvýšil úväzky lekárov (…), viac špecialistov tam pôsobí.

Nemocnica v Galante bola v roku 2015 odkúpená spoločnosťou Svet zdravia a.s., ktorá v nasledujúcom období začala s rekonštrukciou a modernizáciou nemocnice. Výrok kandidáta na predsedu Trnavského kraja sa týka zvýšenia pracovných úväzkov lekárskych pracovníkov nemocnice a zvýšenia počtu špecialistov, resp. celkovo vyššiu špecializáciu lekárskeho personálu. Neexistuje oficiálna správa, ktorá by avízovala alebo potvrdzovala navýšenie úväzkov v spomínanej nemocnici. Nevieme preto jednoznačne overiť výrok Tibora Mikuša o navýšení pracovných úväzkov lekárov o 20 %, prípadne o navýšení počtu špecialistov. Výrok súčasného predsedu TTSK Tibora Mikuša hodnotíme ako neoveriteľný.
Predsedom Trnavského samosprávneho kraja je od roku 2005 Ing. Tibor Mikuš, PhD. V nastávajúcich voľbách opätovne (po štvrtý krát) kandiduje na post predsedu TTSK. 

Nemocnica v Galante bola v roku 2015 kúpená spoločnosťou Svet zdravia a. s. (Penta Investments), pričom sa zaviazala k investíciam vo výške asi 8,7 milióna eur v období najbližších piatich rokov (2015 – 2020). Ako uvádza napríklad regionálne vydanie denníka SME, pod novým vedením bolo napríklad zrekonštruované a vybavené rádiologické oddelenie či znovuotvorené pracovisko jednodňovej chirurgie oka.

Výška pracovného úväzku väčšia ako 1,0 znamená, že lekár pracuje "...popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov". Článok inštitútu INEKO ďalej analyzuje optimálnu výšku pracovného úväzku v lekárskej oblasti, respektíve negatíva súbežných pracovných úväzkov.
Tibor Mikuš vo výroku problematiku navyšovania úväzkov formuluje ako pozitívum vo vzťahu k počtu špecialistov, ktorí v nemocnici pôsobia. O navýšení pracovných úväzkov oficiálne neinformuje spoločnosť Svet zdravia, nemocnica v Galante ani orgány ministerstva zdravotníctva. Nevieme preto výrok jednoznačne zhodnotiť, a teda potvrdiť či vyvrátiť.

Priemerný vek všeobecných lekárov a hlavne ich nedostatok v regiónoch je celoslovenský problém. Výrok Tibora Mikuša považujeme za pravdivý.

O tom že priemerný vek lekárov je na Slovensku problém, hovorí aj tlačová správa Ministerstva zdravotníctva z roku 2013. Ministerstvo v tej dobe plánovalo spustiť projekt "Rezidentský program", cieľom ktorého bolo dostať mladých lekárov do regiónov  ""a v ktorom dostávajú už študenti, resp. čerství absolventi a mladí lekári do 40 rokov plat a istotu zamestnania na 3 či 4 roky špecializovaného štúdia, ak si zvolia za svoj odbor všeobecné lekárstvo alebo pediatriu. Podmienkou je, že po ukončení odboru zostanú pracovať vo svojom regióne. Zatiaľ do programu zaradili 272 mladých budúcich lekárov, z toho 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre pediatriu" (zdroj: spravy.pravda.sk)

Správa hovorí o tom, že:  „Priemerný vek všeobecných lekárov sa neustále zvyšuje. Žiaľ, na Slovensku nemáme dostatok mladých medikov, ktorí by sa chceli tomuto odboru venovať po skončení štúdia. Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli vytvoriť súbor nových odborných aktivít v odbore všeobecného lekárstva a zatraktívniť ho. Je samozrejmosťou, že získavanie praxe by malo byť alfou a omegou pre každého lekára,“ povedala ministerka zdravotníctva. Ide o odborný projekt, ktorý je svojím riešením, odbornosťou a kontinuálnosťou v našom zdravotníctve výnimočný. Cieľom je znížiť vekový priemer všeobecných lekárov, výrazne zlepšiť vzdelanosť v odbore všeobecného lekárstva a zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte."


Priemerný vek všeobecných lekárov uvádza dokument Implementačná stratégia - systém integrovaného
poskytovania zdravotnej starostlivosti (.pdf). Priemerný vek všeobecných lekárov je 53,9 a v pláne je, aby sa do roku 2030 znížil na 40.
O vysokom veku všeobecných lekárov informovali v tomto aj minulom roku napríklad portál mediweb.hnonline.sk, kde je uvedené, že "OECD aj Európska komisia nedávno konštatovala, že počet praktických lekárov u nás je nízky a zvyšuje sa iba postupne. Dôsledkom je okrem iného aj neefektívne poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti" alebo Postoj.sk ktorý uvádza, že: "Vo veku nad 65 rokov pracuje na Slovensku viac ako 480 všeobecných lekárov pre dospelých a vyše 300 pediatrov, ukazujú štatistiky rezortu."
Tibor Mikuš hovoril pravdepodobne o čerpaní európskych fondov v programovacom období 2007-2013. Priebežné informácie o stave čerpania eurofodov pre obdobie 2014 - 2020 sú dostupné, avšak pre jednotlivé operačné programy bez rozdelenia na kraje. V januári 2017 bolo čerpanie eurofondov za programovacie obdobie na úrovni 97,53 % celkovej alokovanej sumy 11,618 mld eur. Obdobie pre realizáciu výdavkov programového obdobia 2007 - 2013 sa skončilo k 31. decembru 2015 a v roku 2016 pokračoval proces spracovávania výdavkov na národnej úrovni, ako aj voči Európskej komisii. K 31. decembru 2016 najmenej schválených projektov bolo v rámci Trnavského samosprávneho kraja (770). Najnižší objem kontrahovania finančných prostriedkov bol vykázaný tiež v rámci Trnavského samosprávneho kraja, a to 755 729 129,3 eur. Trnavský kraj mal aj najnižší objem čerpaných finančných prostriedkov (646 842 172,35 eur). Stav plnenia regionálnych projektov k 31. decembru 2016 je zacyhtený v tabuľke nižšíe. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa štátneho portálu ITMS 2014+ TTSK  v zozname realizovaných projektov za aktuálne obdobie zatiaľ 2 projekty, avšak ešte neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky prijímateľovi. 

Vyše 30 % ciest je opravených, to nemá žiadny kraj. Investovali sme 80 miliónov eur za posledné roky. Z toho sme investovali vyše polovicu z vlastných prostriedkov, zvyšok sú úvery a európske fondy.

Podľa dokumentov predložených poslancom Trnavského kraja bolo v kraji opravených približne 81 km ciest II. a III. triedy za obdobie 2013-2017. Na tieto práce bolo vyčlenených 24 miliónov eur. Opravené úseky predstavujú približne 5 % celkovej siete v kraji. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa § 3d odseku 2 Zákona č. 416/2001 Z. z. O prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky "Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja ak osobitný predpis neustavuje inak."
V Trnavskom samosprávnom kraji má opravu ciest na starosti Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja. Medzi hlavnými premetmi jej činnosti nájdeme
"...údržba a opravy vozoviek, odvodňovacích zariadení, bezpečnostných dopravných zariadení, mostných a ostatných objektov, ošetrovanie cestného stromoradia, kosenie trávnatých porastov na plochách tvoriacich súčasť ciest, údržba a opravy krajníc, odstavných plôch, odpočívadiel a ostatných súčastí ciest, opravy a údržba zvislého a vodorovného dopravného značenia."
Vyjadrenie "za posledné roky" budeme interpretovať ako posledné volebné obdobie, teda obdobie 2013-2017. Prehľad stavu ciest z júna 2013 uvádza, že v stave nevyhovujúcom a havarijnom bolo v trnavskom kraji dokopy 276,437 km čo je 17,27 % z celkovej dĺžky ciest 1600,374 km. V júni 2017 bolo v nevyhovujúcom a havarijnom stave 303,248 km, čo tvorí 19,06% z celkovej dĺžky 1591,239 km.
Na 25. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva TTSK krajskí poslanci dostali dokument s názvom Informácia o rekonštrukcii ciest a mostov vo vlastníctve TTSK

v období rokov 2013 - 2017 (Archív materiálov z rokovania .zip). V ňom je uvedené (príloha č.1), že Trnavský samosprávny kraj zrekonštruoval v období  2013 – 2017 81,047 km ciest II. a III. triedy za  24,68 milióna eur, pričom v posledom roku z toho zrekonštruoval až 63,386 km.

V roku 2013 bolo zrekonštruovaných len 0,621 km na úseku od Kútov k hranici s ČR. V roku 2014 sa pracovalo na 3,9 km, medzi inými na Krajinského moste Piešťany alebo na úseku Trnava-Zeleneč. V roku 2015 bolo vynaložených 3,6 milióna eur na približne 13 km. V období 2016-2017 prebiehali tieto práce v rámci Registra investícií, pričom za opravu 63 km kraj zaplatil o niečo viac ako 17 miliónov eur.

Cestná sieť ciest II. a III. triedy v Trnavskom kraji je 1 592 km dlhá (údaj z októbra 2017), zrekonštruovaných približne 80 km predstavuje 5 % celkovej siete.