JUDr. Tibor Bernaťák

Predseda Klubu poslancov SNS v NR SR, člen Ústavnoprávneho výboru NR SR, pôsobil ako advokát, vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave.

Člen strany: Slovenská národná strana (SNS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tibor Bernaťák

Tibor Bernaťák

…pán Gajdoš (minister obrany, pozn.) napríklad už je nominantom Slovenskej národnej strany, je členom Slovenskej národnej strany, (…).

Peter Gajdoš sa stal ministrom obrany SR po vzniku tretej vlády Roberta Fica v marci 2016. Do vlády vstúpil ako nominant Slovenskej národnej strany. Gajdoš do SNS vstúpil začiatkom decembra 2017. Sám o tom informoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Oficiálne to oznámil aj predseda SNS, Andrej Danko po rozšírenom rokovaní predsedníctva strany v Oponiciach. Gajdoš zastáva funkciu ministra obrany aj v súčasnosti vo vláde Petra Pellegriniho. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Každá politická strana, ktorá vo voľbách dosiahne 3% a viac, má príspevok zo štátneho rozpočtu.

Zákon o voľbách do Národnej rady SR upravuje mimo iné aj úhradu výdavkov spojených s kampaňou pred parlamentnými voľbami. Podľa § 52 "Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky" (.pdf, s. 22). Tento príspevok politické strany dostanú dvakrát, raz ako príspevok na činnosť a taktiež aj ako príspevok za hlasy vo voľbách. Napríklad v posledných voľbách do NR SR v roku 2016, KDH, ktoré sa nedostalo do Národnej rady ale získalo 4.94% hlasov, dostalo príspevok vo výške 2,2 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

..hovorila to aj Benátska komisia, že oni doporučujú, aby sa sudcovia Ústavného súdu volili ústavnou väčšinou, to znamená 90 hlasmi, ale s protiblokačnými mechanizmami.

V marci 2017 Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) vydala dokument s názvom "Stanovisko k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky". Dokument vznikol na žiadosť prezidenta SR, ktorý požiadal komisiu o stanovisko k trom otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu. Ako je to uvedené v závere dokumentu: "Prezident nežiadal Benátsku komisiu, aby pri skúmaní situácie okolo menovania sudcov ústavného súdu dala odporúčania pro futuro, avšak Benátska komisia si všimla niekoľko problémov v menovacom procese" (.pdf, s. 19). V súvislosti s týmito problémami komisia predložila 4 odporúčania. Ako na to poukázal aj Bernaťák, jedným z nich bolo "Zaviesť kvalifikovanú väčšinu (predstavuje v NR SR minimálne 90 poslancov hlasujúcich za návrh, pozn.) pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy)(.pdf, s. 20). Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

…bývalý minister vnútra, pán Lipšic, hovoril, že vlastne len Čechy sú také nejaké výnimočné v tomto (úplné oddelenie inšpekcie, pozn.) a tiež nie je za to, (…), aby tá inšpekčná služba vlastne bola.

TASR (2016) píše o názore Lipšica nasledovne: "Podľa názoru exministra vnútra a poslanca Národnej rady SR Daniela Lipšica je postavenie inšpekcie MV SR v poriadku. „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie,“. V novšom článku denníka Postoj (2018) Lipšic toto stanovisko potvrdzuje: "Upozorňuje tiež na to, že v Česku došlo k oddeleniu policajnej inšpekcie od rezortu vnútra a ich skúsenosti s týmto krokom nie sú dobré." Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…policajný prezident, jeho vymenovanie, je v kompetencii ministra vnútra. Ministerstvo vnútra vpadá do gescie strany Smer-SD.

Podľa aktuálneho znenia zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, prezidenta Policajného zboru SR vymenúva a odvoláva minister vnútra. Ministra vnútra SR nominuje, podľa koaličnej zmluvy podpísanej stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD, strana SMER-SD (.pdf, s.16). Okrem ministra, nominantom SMER-SD je aj jeden zo štátnych tajomníkov MV SR. Druhého štátneho tajomníka nominuje SNS. Nakoľko riadiacou osobou na ministerstve, teda minister je nominantom SMER-SD, výrok hodnotíme ako pravdivý.

§ 6 zákona č.171/1993 Z.z. o policajnom zbore s názvom  Riadenie Policajného zboru hovorí: 
"(1)Policajný zbor je podriadený ministrovi.
(2)Služby Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak
(3)Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. Prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva minister."

Po odchode bývalého ministra vnútra, Roberta Kaliňáka ministerkou sa stala Denisa Saková, bývalá štátna tajomníčka na rezorte a členka strany SMER-SD. Rezort má momentálne len jedného štátneho tajomníka, Rudolfa Urbanoviča, ktorý je nominantom SNS.