Štefan Harabin

Kandidát na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2019.



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Štefan Harabin

Štefan Harabin

Emmanuel Macron je zástancom väčšej integrácie európskej bezpečnosti a myšlienky vytvorenia samostatnej európskej armády. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé. 

O projekte spoločnej európskej obrany hovorí už zakladajúca Zmluva o Európskej únii: Rozhodnutí uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného utvárania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 42 k spoločnej obrane, čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete.” 

Myšlienku spoločného obranného projektu v posledných rokoch obnovil najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. 

Ten okrem iného tvrdí, že Európa nemôže byť bezpečná bez pravej európskej armády a mala by sa vedieť brániť sama. Podotkol, že na obranu zo strany USA ako spojenca sa nedá naďalej spoliehať. 

Macron v júni 2018 sformoval koncept spoločnej Európskej intervenčnej iniciatívy (EI2) pre účely krízových misií. Nemecko i Veľká Británia túto myšlienku podporili, no poukázali na nutnosť štruktúrovania obrannej spolupráce, aby nedošlo k vytvoreniu paralelnej platformy k Severoatlantickej aliancii. K iniciatíve sa pridali aj Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.

Donald Trump v novembri 2019 ohlásil, že zníži príspevok USA do spoločného rozpočtu NATO, ktorý slúži na financovanie údržby ústredia NATO, spoločných bezpečnostných investícií a niektorých vojenských operácií. Malo by ísť o zníženie z 22 % na 16 %, čo pri výške spoločného rozpočtu (2,5 miliardy dolárov predstavuje symbolické zníženie, ktoré neohrozuje alianciu ako takú. Trump sa však nevyjadril, že do NATO odmieta platiť. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Prezident Trump dlhodobo kritizuje európskych spojencov za to, že väčšina z nich neplní deklarovaný záväzok prispievať 2 % HDP do obranného rozpočtu. Vyčíta im, že ochranu Spojenými štátmi považujú za samozrejmosť a tvrdí, že na svoju obranu musia sami míňať oveľa viac. 

Mnoho krajín neplatí to, čo by malo. Úprimne povedané, mnoho krajín nám dlhuje za dlhé roky späť veľa peňazí,... pretože za ne musia Spojené štáty zaplatiť. Ak sa teda vrátite o 10 alebo 20 rokov, jednoducho si to všetko spočítate. Dlžia sa obrovské sumy peňazí,” povedal Trump v júli 2018. 

NATO nie je organizáciou, ktorá by vyžadovala členské poplatky.” Výdavky na obranu vo výške 2 % HDP sú nezáväzným cieľom - usmernením, ktoré si krajiny stanovili, aby boli schopné efektívne a spravodlivo zdieľať náklady na kolektívnu obranu. 

Každá krajina rozhoduje o výške výdavkov na obranu i o tom, kam tieto financie investuje, individuálne. Napriek tomu, že európske štáty, Kanada či Turecko na obranu míňajú oveľa menej než USA, peniaze Amerike nedlžia. 

Existuje aj priame financovanie civilnej zložky Aliancie s ročným rozpočtom, ktorý je využívaný na riadenie ústredia NATO a inú administratívnu činnosť. Ďalej krajiny spoločne prispievajú do rozpočtu vojenskej zložky, ktorý slúži na financovanie niektorých vojenských operácií, veliteľského centra NATO či na výcvik a výskum. Nakoniec je k dispozícii spoločný budget na tzv. Program bezpečnostných investícií, ktorý pokrýva investície do výstavby, riadenia a kontrolných systémov. 

Členské štáty NATO prispievajú do týchto rozpočtov v súlade s dohodnutým vzorcom zdieľania nákladov, postaveným na HDP jednotlivých krajín. Kým príspevok USA do spoločných rozpočtov predstavuje približne 22 %, v prípade Nemecka je to 14,8 %, Francúzsko a Veľká Británia prispievajú približne 10,5 %. 

Trump sa v reakcii na nedostatočné rozpočty európskych členov NATO na vlastnú obranu rozhodol ubrať práve z príspevku do spoločných rozpočtov. V roku 2020 by malo ísť o zníženie na 16 %, pričom sa plánuje dostať na úroveň Nemecka a to napriek tomu, že americká ekonomika je výraznejšie silnejšia než tá nemecká. 

Spoločné rozpočty NATO vo výške približne 1,43 miliárd dolárov (2019) sú iba zlomkom celkových výdavkov členských štátov na obranu, ktoré podľa odhadov v roku 2019 dosiahli viac ako 1 bilión dolárov.

Kto zastavil výstavbu diaľnic? Veď vy ste boli, pán Bárdos, poslancom vtedy, keď 98 – 2002 sa zastavila výstavba diaľnice.

Gyula Bárdos bol poslancom SMK v rokoch 1998-2002, kedy bola strana súčasťou vládnej koalície. Vládu Vladimíra Mečiara vtedy vystriedala vládua Mikuláša Dzurindu.

Tá prijala Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry na roky 1999 až 2002. Cieľ predchádzajúcej vlády postaviť ročne 45 km diaľnic Dzurindova vláda pozmenila a v pláne ponechala len tie úseky, ktoré vyhodnotila ako finančne zvládnuteľné a ekonomicky efektívne.

Preto došlo k zastaveniu výstavby niektorých plánovaných úsekov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé.

Takýto systém je v Amerike, v Izraeli, Grécku a na Cypre (prenesenie ústavného súdnictva na Najvyšší súd, pozn.).

Viaceré krajiny - medi nimi aj tie spomínané Štefanom Harabinom - preniesli v rôznej miere funkcie ústavných súdov na iné druhy súdov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Podľa americkej ústavy (pdf. str. 8)  je súdna moc Spojených štátov rozdelená medzi Najvyšší súd a nižšie súdy, ktoré zriaďuje Kongres. Najvyšší súd má právomoc výkladu ústavy a vykonáva kontrolu nad prijatou legislatívou a vládnymi opatreniami, ktoré môže zneplatniť.

Na vrchole súdnej pyramídy v Izraeli je Najvyšší súd, ktorý  o.i. osobitnú právomoc rozhodovať o odvolaniach vo veciach volieb do Knesset, čo je jednokomorový zákonodarný zbor v Izraeli. 

Môže taktiež konať ako Najvyšší Súdny dvor, ktorý vykonáva súdnu kontrolu nad ostatnými zložkami vlády a má právomoci vo veciach, v ktorých považuje za potrebné poskytnúť pomoc v záujme spravodlivosti a ktoré nespadajú do právomoci žiadneho iného súdu alebo tribunálu. 

Keďže Izrael nemá kompletnú písanú ústavu, žiadna z úrovní súdneho systému nemá právomoc kontrolovať ústavnosť právnych ustanovení.

Grécky súdny systém Ústavný súd nepozná. Každý súd môže posudzovať zhodu právnych ustanovení s ústavou. Ide o tzv. rozptýlenú kontrolu ústavnosti, ktorej opakom je koncentrovaná kontrola. 

Cez odvolania sa však táto kompetencia do veľkej miery sústreďuje do rúk troch najvyšších súdov - Najvyšší občiansky a trestný súd, Najvyšší administratívny súd a Dvor audítorov. 

Na Cypre existuje sedem druhov súdov, na ich vrchu stojí Najvyšší Súd. Patria mu aj ústavné právomoci, ako napríklad skúmať ústavnosť prijatých zákonov či riešiť konflikty medzi orgánmi verejnej správy.

Vtedy (vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker v roku 2016 – pozn.) hovoril, že na Slovensku zomiera 5-tisíc ľudí zbytočne na vyliečiteľné choroby. Podľa môjho názoru je situácia ešte vážnejšia, lebo Eurostat vtedy zverejnil, že to je 7-11-tisíc.

Čísla Eurostatu sedia, Tomáš Drucker však údaj 5-tisíc nepovedal. Tvrdenie Štefana Harabina, ktoré už v minulosti hovoril, preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Podobný výrok Demagóg.SK overoval už v marci 2019. Eurostat zverejnil v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľných úmrtiach, kde sa číslo pohybovalo okolo 11 tisíc úmrtí, avšak vtedajší minister Tomáš Drucker sa nikde nevyjadroval tak, ako to prezentuje Štefan Harabin, preto vyjadrenie hodnotíme ako nepravdivé.

Európska komisia vydala v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľnej úmrtnosti. Slovensko v nej skončilo ako štvrtý najhoršie umiestnený štát spomedzi 28 krajín EÚ, ktorý mohol predísť až 44,6% úmrtí, čo tvorí približne 11-tisíc ľudí. 

Vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (vtedy nominant Smeru-SD) sa vyjadril pre Denník N: „Uvedomujem si, že toto číslo je veľmi vysoké. Nechcem spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania. Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k tomuto rebríčku a číslam.“  

Pre Nový čas Drucker povedal, že „k týmto rebríčkom a konkrétnym číslam sa nechce(m) vyjadrovať, ale, žiaľ, nielen v tejto oblasti nám zbierané dáta ukazujú, že to nie je v poriadku.”