Štefan Harabin

Kandidát na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2019.



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Štefan Harabin

Štefan Harabin

Existenciu prepisu údajného telefonátu Harabina so Sadikim potvrdil v roku 2008 Generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Harabin sa odvtedy pokúša od GP SR vysúdiť vyplatenie nemajetkovej ujmy. Prípad však stále pokračuje a proti poslednému neprávoplatnému rozsudku sa GP SR odvolala, avšak pravosť prepisu telefonátu nebola predmetom daného sporu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Recidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal, ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.

Chronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR. Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.

Pravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil, že pozná iba „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.

Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.

Krajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil. Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané, že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala.

Čo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne:
Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou.

…veď ten prepis (údajného rozhovoru Harabina so Sadikim, pozn.) nemá ani pečiatku ani podpis (..) aj do parlamentu ho predložili.

Výrok sa týka údajného prepisu rozhovoru medzi Štefanom Harabinom s albánskym obchodníkom s drogami Bakim Sadikim ešte z roku 1994. Prepis telefonátu bol zverejnený v roku 2008. Harabin za to vtedy čelil v NR SR odvolávaniu. Vtedajší poslanec za KDH Daniel Lipšic síce prepis predložil do parlamentu, ale keďže daný dokument nie je zverejnený v originálnej podobe, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.    

Recidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal, ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.

Chronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR. Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.

Pravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil, že pozná iba „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.

Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.

Krajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil. Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané, že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala.

Čo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne:
Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou.

Na základe sčítania pôsobenia Štefana Harabina na rôznych pozíciách, ktoré sa viažu na trestné právo, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štefan Harabin začal svoju kariéru sudcu v roku 1983 na Okresnom súde v Poprade. Následne v roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde v Košiciach. Od roku 1991 do roku 1992 pôsobil na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, kde bol vedúcim trestného oddelenia. V roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Túto funkciu vykonával tri roky, čiže do roku 1996. Potom naďalej pôsobil na Najvyššom súde SR, avšak už ako predseda trestného kolégia, a to do roku 1998. Po tomto roku sa stal predsedom NS SR. V tejto funkcii pôsobil päť rokov. V rozmedzí rokov 2003 a 2006 pôsobil ako predseda trestného senátu na NS SR.

V roku 2006 zastával funkcie predsedu vlády pre legislatívu a ministra spravodlivosti SR a to počas dvoch rokov. V rokoch 2009 až 2014 sa opäť stal predsedom NS SR.

V septembri roku 2014 vo voľbe ‚‚na čelo Najvyššieho súdu ho porazila a vystriedala bývalá podpredsedníčka tohto súdu Daniela Švecová. Po zmene ústavy ho vo funkcii šéfa Súdnej rady po dlhých rokoch nahradila ďalšia sudkyňa tohto súdu Jana Bajánková.”  Tak sa opäť stal predsedom trestného kolégia NS SR, a to na dobu piatich rokov, čiže do roku 2019.

Ako jeden z príkladov k činnosti v oblasti trestného práva na Okresnom súde v Poprade, môžeme uviesť medializovaný prípad kauzy františkánskeho kňaza Bystríka Janíka, ktorý bol odsúdený na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod.

Na výkon odposluchu potrebujú štátne orgány podľa zákona č. 166/2003 Z. z. kladné stanovisko krajského alebo Špecializovaného trestného súdu, ktoré prichádza vo forme písomného súhlasu zákonného sudcu. K formálnym aspektom rozhodnutia o použití odposluchu, resp. informačno-technických prostriedkov, takisto patrí dostatočná identifikácia sudcu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie musí obsahovať podpis aj pečiatku sudcu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Aspektom, ktoré musí spĺňať každé súdne rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov (aj odposluchu), sa vo svojej štúdii v Bulletine slovenskej advokácie venuje advokát a odborný asistent

katedry trestného práva fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy

v Sládkovičove Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. K formálnym aspektom rozhodnutia na výkon odposluchu Perhács uvádza: “Sudca, ktorý rozhodnutie vydáva, musí byť riadne identifikovaný, nepostačuje iba jeho parafa, resp. nečitateľný podpis” (.pdf, s. 21). Ďalej možno uviesť, že “formálne nedostatky rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj absencia prezentačnej pečiatky, môžu vyvolávať pochybnosti o jeho autentickosti” (.pdf, s. 21). Rozhodnutie súdu teda musí obsahovať podpis a pečiatku sudcu, ktorý v danom prípade rozhodoval.

Spomínaný zákon zákon č. 166/2003 Z. z. sa ďalej venuje situácii, kedy môže byť získaný záznam použitý ako dôkaz. Ak to vyhotovený záznam umožňuje, je k nemu potrebné pripojiť jeho doslovný prepis, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci odpočúvanie, a to s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Prepis je v neoficiálnej podobe dostupný napríklad na portáli Pravda.

Začiatok súdnych sporov medzi Generálnou prokuratúrou a Štefanom Harabinom môžeme hľadať vo vyjadrení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý 9. septembra 2008 potvrdil, že prepis telefonického rozhovoru Harabina s údajným mafiánom Bakim Sadikim je autentický a je súčasťou dohľadového spisu. Štefan Harabin sa najprv domáhal nemajetkovej ujmy na mene vo výške 300 000 eur. Okresný súd Bratislava I mu ešte v roku 2012 prisúdil polovicu, s čím však Krajský súd v Bratislave nesúhlasil. Spor pokračoval sériou odvolaní zo strany Generálnej prokuratúry, ktorá sa odvolala aj proti poslednému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2018.

Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 000 eur. Rozsudok nie je právoplatný,“ uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Prokuratúra má Štefanovi Harabinovi platiť odškodnenie za nesprávny úradný postup. Generálna prokuratúra dôvody svojho odvolania však nespresnila.

Na požiadavku súdu musí (generálna prokuratúra) predložiť prepis (..) ale nepredložili spis v mojej kauze…

Generálna prokuratúra SR na súde prepis nahrávky Harabina s Bakim Sadikim nepredložila, avšak z verejne dostupných informácií nie je možné skonštatovať, či vôbec bola o to požiadaná. Súd sa primárne zaoberal nesprávnym úradným postupom vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, nie samotnou existenciou nahrávky či prepisu údajného telefonátu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Hovor medzi Harabinom a Sadikim zachytili a nahrali policajti počas odpočúvania Sadikiho v roku 1994. Prepis telefonátu bol súčasťou dohľadového spisu (tzn. spis dozorujúceho prokurátora, nezávislý od trestného spisu) v Sadikiho prípade. Po jeho zverejnení v roku 2008 pravosť telefonátu médiám potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedajší predseda Najvyššieho súdu Harabin GP SR zažaloval.

Po odvolaniach a dovolaniach zo strany GP SR aj Harabina súdne konanie pokračovalo. Krajský súd v roku 2013 verdikt potvrdil, no bolo mu vyčítané, že sa o pravosť hovoru a existenciu jeho prepisu vôbec nezaujímal. GP SR však trvala na tom, že hovor prebehol a napísala presné číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené.

„T. P. viedla dohľadový spis vo veci obvineného V.. F.. a na základe príkazu P. M. P.E. M. sp.zn. XKv XX/XX zo dňa 05.08.1994 bol vykonaný odposluch telefonických hovorov V.. F.., a to v roku 1994 a z odposluchov bol vykonaný záznam týchto rozhovorov, okrem iného aj rozhovoru B. S. s navrhovateľom... Námietka bola riadne zažurnalizovaná do dohľadového spisu a pripojený k nej bol i protokol č. 1, vyhotovený policajtom, ktorý obsahoval záznam predmetného rozhovoru, týkajúceho sa len osobných vecí. Uvedený záznam, ktorý bol založený v dohľadovom spise, bol zdrojom informácií, na základe ktorých T. P. urobil vyjadrenie pre médiá.“

Súd v konečnom dôsledku iba konštatoval, že Trnka informovaním verejnosti porušil zásadu mlčanlivosti a porušil Harabinove základné práva. „V tejto súvislosti (súd) citoval obsah jednotlivých dokumentov, a vyhodnotil, že navrhovateľ sa pýtal len na skutočnosť, či listinné materiály, produkované v printových a elektronických médiách, tvoria obsah trestného spisu, na čo dostal jasnú odpoveď.“ (Odpoveďou GP SR v tomto prípade bolo potvrdenie existencie prepisu hovoru v dohľadovom spise.)

GP SR na svoju obhajobu ďalej uviedla, že prepis hovoru nepredložila, pretože k tomu vyzvaná nebola: „Navrhovateľ (pozn. Harabin) sa nikdy nepýtal, či tvoria súčasť akéhokoľvek spisu, napr. aj dohľadového, a generálny prokurátor mu nikdy v tomto rozsahu neodpovedal, preto navrhovateľ nemal relevantný podklad na svoje tvrdenia v rozsahu, že predmetný prípis sa nenachádza v žiadnom dohľadovom (spise) prípadne nikdy nikde nenachádzal, lebo na uvedené skutočnosti sa nikdy nepýtal a nikdy mu na ne ani nikto neodpovedal.“

Harabin napriek všetkému, čo na súdoch odznelo, povedal, že „v žiadnom spise sa taký prepis nenachádza“. Takisto tvrdil, že keď sa na prepis pýtal oficiálnym listom, prokuratúra mu podľa súdu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spisu v kauze Sadiki. Novinárov tiež upozornil, že „okresný súd viackrát vyzýval odporcu, generálneho prokurátora, aby predložil prepis, aby predložil celý spis, a odporca povedal, že nemôže predložiť žiaden prepis, žiaden odposluch, žiaden dohľadový spis, lebo takýto telefonát a prepis nemajú a neexistuje“.

Podľa informácií portálu Plus 7 dní prokuratúra ani polícia už v tom čase oficiálne nedisponovali prepisom ani nahrávkou rozhovoru Harabina so Sadikim. Údajne totiž boli po istom čase legálne skartované a z pohľadu zákona prestali existovať. Tieto dohady však neboli potvrdené. Prepis rozhovoru však mal slúžiť len ako podklad v rámci stíhania Sadikiho a nie na diskreditáciu Harabina, keďže v tom čase GP SR „nemala možnosť predpokladať jeho ďalšiu politickú ani profesionálnu kariéru.“