Štefan Harabin

Kandidát na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2019.



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Štefan Harabin

Štefan Harabin

Dva dni po vyjadrení Štefana Harabina začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. 

V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.”

Podľa § 19 po novom „za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu…” Výrok preto považujeme za nepravdivý.

Bez mega peňazí, ktoré mala pani Čaputová, ktorej pomáhali progresívci, s ktorými spolupracuje pán Hlina, som mal bez bilbordov, bez všetkého takmer 15%. (…) A ešte sú zaznamenané podvody, ktoré musí prešetriť Ústavný súd.

Podľa Záverečnej správy minula kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová na volebnú kampaň spolu takmer 500-tisíc eur - z toho v prvom kole 475-tisíc eur. Okrem nej samotnej ju ako tretia strana podporilo Progresívne Slovensko (81-tisíc eur), strana Spolu (478 eur), Michal Truban (27-tisíc eur) a Michal Styk (41-tisíc eur). 

Kandidát Štefan Harabin minul podľa Záverečnej správy na prezidentskú kampaň 344-tisíc eur. Tretie strany, ktoré by robili kampaň v jeho prospech, registrované neboli

Harabin sa síce dostal len do prvého kola a nemal teda výdavky na kampaň v druhom kole, aj v prvom mal však - vychádzajúc z oficiálne vykázaných čísel - výrazne nižšie výdavky ako Čaputová a nemal podporu tretích strán. 

Štefan Harabin ohlasoval kampaň bez billboardov. Na zopár sa objavil, neboli však jeho. 

Kresťansko-demokratické hnutie Alojza Hlinu uzatvorilo v júni 2019 s koalíciou PS/Spolu tzv. dohodu o neútočení. 

Štefan Harabin dosiahol v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019, 14,34 % hlasov. Ústavný súd stále nerozhodol o dvoch z piatich podnetov na prešetrenie výsledkov prezidentských volieb. Prvé tri zamietol. 

Výrok ako celok celkovo hodnotíme ako ešte pravdivý.

 

KDH nie je kresťanskou stranou a nepovedal som to ja. Povedal to zakladajúci člen KDH pán Čarnogurský, o ktorého kresťanstve asi nikto nepochybuje. Povedal, že nebude voliť KDH na čele s Hlinom, ktorý rokuje teraz s pedofilmi.

Ján Čarnogurský - jeden zo zakladateľov KDH - na svojom blogu strane v júli 2019 vyčítal, že uzatvorila zmluvu s Progresívnym Slovenskom; že je oportunistická voči „liberálnej politickej korektnosti a že v „ideových otázkach” dokáže len ustupovať. 

Zároveň napísal, že síce ešte nevie koho bude voliť, no vie, že KDH voliť nebude. Predsedom KDH je Alojz Hlina. 

Čarnogurský však nepovedal, že KDH nie je kresťanskou stranou, naopak, označil ju za „ideový protiklad” Progresívneho Slovenska. Rovnako nepovedal, že Alojz Hlina „rokuje s pedofilmi” - čo však možno vnímať ako Harabinov dovetok. 

Štefan Harabin neprimerane posunul kritiku Jána Čarnogurského do krajnej polohy KDH ako „nekresťanskej strany” - čo však Čarnogurský takto nenapísal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ja mám jasné výhrady voči Kotlebovi, ktorý neuznáva výsledky druhej svetovej vojny. To, ako neuznáva podstatný podiel a významný výrazný podiel víťazstva Slovanov na druhej svetovej vojne, takisto keď neuznáva holokaust, tak to sa nemožno s tým stotožniť (…) Vystúpenie slovenského národa proti fašizmu, on to neuznáva, ja uznávam.

Marián Kotleba označil v minulosti SNP za „vlastizradu”, tvrdil, že k nemu nemá žiaden vzťah a na úrad Banskobystrického kraja zavesil v deň spomienky čiernu vlajku. Z verejne dostupných informácií nie sú dohľadateľné dôkazy, že by „neuznával” holokaust. Popieranie holokaustu je však trestným činom, takže takéto dôkazy ani nie sú očakávateľné. Kotleba však opakovane obdivoval a odkazoval na totalitný Slovenský štát, v dôsledku ktorého politiky zahynulo vyše 70-tisíc židovských občanov. Navyše, na kandidátke jeho strany toleroval ľudí resp. spolukandidoval s ľuďmi, ktorí holokaust priamo popierali.

V reťazci a sume nepriamych informácií preto hodnotíme jeho vzťah k téme holokaustu ako rezervovaný a výrok Štefana Harabina ako ešte pravdivý. 

Kotleba a SNP / 2. svetová vojna

Kotleba SNP v minulosti označil za nič iné „len v zahraničí zosnovaný(m) puč(om) proti slovenskej štátnosti. Celé SNP sa tak nedá nazvať ničím iným, len vlastizradou.”

V roku 2009 povedal, že „táto hlboká a pretrvávajúca (duchovná a morálna) kríza na Slovensko dorazila 29. augusta 1944, keď sa zradná časť slovenského národa postavila proti vlastnému štátu a proti svojmu jedinému a veľmi dobrému prezidentovi, pánovi doktorovi Jozefovi Tisovi“

„Ja som účastníkom SNP nebol, k nemu nemám žiadny vzťah,” povedal v roku 2013.

Keď bol županom Banskobystrického kraja, vyvesil v deň výročia SNP na úrad čiernu vlajku. Neskôr to vysvetľoval ako „gesto smútku.”

Strana, ktorej je predsedom, podala trestné oznámenie pre výstavu Post Bellum k 70. výročiu 2. svetovej vojny. Výstava o.i. prinášala príbeh preživšej holokaustu, ktorá zachránila stovky židovských utečencov. 

Kotlebovcom sa nepáčila jej príslušnosť k sionistickému hnutiu počas vojny. Príbeh vraj šíri násilie a smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd.

Kotleba a holokaust

Podľa trestného zákona patrí popieranie holokaustu medzi extrémistické trestné činy. Nie je teda očakávateľné predpokladať, že ho bude niekto verejne popierať. 

Keď Ministerstvo vnútra odmietlo registrovať Kotlebove občianske združenie Ľudová stráž, pretože chcelo svoje ciele dosahovať neústavnými spôsobmi, sťažoval sa Kotleba na Najvyššom súde. 

Sudcovia v roku 2014 jeho sťažnosť zamietli a časť argumentácie označili za „výslovne účelovú so snahou zastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho združenia ĽS, ktorej účelom je v skutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu.”

Počas Slovenského štátu židovskí obyvatelia postupne prišli o svoje práva, takmer 58-tisíc ich bolo deportovaných v transportoch. V dôsledku politiky Slovenského štátu zahynulo viac ako 70-tisíc jeho židovských občanov. 

Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma”, povedal Kotleba v roku 2009, keď si pripomínal 70. výročie Slovenského štátu. 

V roku 2013 Kotleba denníku SME odmietol povedať jeho názor resp. vzťah k holokaustu. 

Milan Mazurek, ktorý bol poslancom parlamentu za ĽSNS, napísal na svoj Faceook, že „neobhajuje(m) žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov.” O mandát prišiel, keď bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky. 

Za ĽSNS v minulosti kandidoval aj Marián Magát, ktorý čelil obžalobe za popieranie holokaustu. 

Milan Uhrík, europoslanec Kotlebovej ĽSNS, v RTVS k holokaustu povedal, že „ja som vtedy nežil, nepamätám si to, zaujíma ma to len ako dejinná udalosť."

V roku 2010 Kotleba pri hrobe Jozefa Tisa povedal vetu naši milí židovskí spoluobčani, Na stráž!”

Dva týždne po odvysielaní relácie Kotleba v TA3 povedal, že súhlasíme a rešpektujeme“ výsledky 2. svetovej vojny. SNP označil za „významnú udalosť našej histórie“. Rešpektujeme aj to, že holokaust sa udial,” uviedol.

Štefan Harabin nesúdil prípad Sporoinvest ako taký, bol však súčasťou senátu Najvyššieho súdu, ktorý v roku 2017 rozhodoval o sťažnosti prokurátora voči zastaveniu trestného stíhania v kauze. Stíhanie zastavil Špecializovaný trestný súd pre neprimeranú dĺžku konania. 

Senát, v ktorom sedel aj Harabin, sťažnosť prokurátora zamietol. Argumentoval, že 15-ročné prípravné konanie bolo pridlhé a že „je neprípustné, aby štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd, bol ich pokračujúcim porušovateľom.” 

Nesedí teda, že Štefan Harabin kauzu nesúdil vôbec. Ako predseda súdu na prípad vplyv mať nemusel, no mal ho ako člen senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.