Rudolf Kusý



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Rudolf Kusý

Rudolf Kusý

…keď som nastupoval mestská časť Nové Mesto bola na nejakom 52. mieste v rebríčku transparentnosti, posunula sa nedávno na 4. miesto na Slovensku a je zároveň najtransparentnejšou v celom BSK.

Rebríček transparentnosti, Otvorená samospráva 2016, vytvára na Slovensku organizácia Transparency International Slovensko (TIS) a to každé dva roky. Prístupné sú údaje od roku 2010. Rudolf Kusý nastúpil na pozíciu starostu mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v decembri 2010. V tom čase sa Nové Mesto umiestnilo na 42. pozícii. V roku 2016 si mesto polepšilo a dnes už je na 4. pozícii a je skutočne najtransparetnejším mestom resp. mestskou časťou v BSK. Údaj uvedený Kusým pre rok 2010 však narába s neprijateľnou odchýlkou, a teda hodnotíme výrok ako nepravdivý. 

Hodnotenie TIS zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní u počtom obyvateľov 100 najväčších miestnych samospráv, vychádza z dát z webových stránok, z odpovedí bežným občanom na informácia podľa infozákona, informácií z Elektronického kontratačného systému a informácií z Obchodného registra SR.
Najtransparentnejšou samosprávou je okres Vranov nad Topľou. V rebríčku ho nasledujú Martin, Rožňava a Bratislava - Nové Mesto, ktoré si polepšilo oproti roku 2014 o 11 %. Mesto komentuje úspech v rebríčku nasledovne: "Dlhodobo sa snažíme držať hesla – Zverejníme všetko, čo sa dá a nielen to, čo musíme." Mestská časť nechala v minulosti vypracovať audit transparentnosti. Na jeho základe následne prijala balík konkrétnych úloh a opatrení s názvom - 80 krokov pre transparentné Nové Mesto.

Bratislavský samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti celkovo 14 zariadení sociálnych služieb. Ide o domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, rehabilitačné strediská, zariadanie podporovaného bývania, špecializované zariadenia a sociálne rehabilitácie (.pdf, s. 1). Na základe najnovších údajov bol počet evidovaných žiadostí v týchto zariadeniach značne vyšší ako počet voľných miest, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Vo všetkých spomenutých typoch zariadení bolo v BSK k 30. septembru evidovaných súhrnne 81 voľných miest, no až 631 evidovaných žiadostí. To znamená, že na 7,8 žiadostí pripadá jedno voľné lôžko. Údaje pritom počítajú so žiadateľmi o ambulantnú, týždenné aj celoročnú formu starostlivosti, pričom najväčší záujem je práve o celoročnú starostlivosť. Dopyt je najvýraznejší po DSS a ŠZ. V 14 štátnych klinikách v BSK stojí zdravotná starostlivosť 250 až 450 eur mesačne, no na výber sú aj súkromné, kde sa cena pohybuje okolo 1000 eur. Výhodou je ale čakacia doba, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. Pri štátnych zariadeniach je priemerná doba až jeden rok.  

…urobili sme (v novom meste, pozn.) komunitné centrum, prvé v Bratislave, sociálnu výdajňu, právnu poradňu, knižnicu novú…

Rudolf Kusý nastúpil na pozíciu starostu mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v decembri 2010. Na základe zdrojov nezávislých od mestskej časti vieme potvrdiť, že všetky štyri spomenuté inštitúcie vznikli od nástupu Kusého do úradu. Komunitné centrá už vznikli v iných mestských častiach predtým, preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Sociálna výdajňa vznikla na jeseň 2012. Zákazníci si tu môžu bezplatne vybrať tovar rôzneho druhu – mliečne výrobky, zeleninu, ovocie, atď. Využíva ju asi 200 sociálne slabších obyvateľov mestskej časti. Bezplatná právna poradňa funguje v Novom Meste od októbra 2013. Kancelária poradne je otvorená obyvateľom 7 hodín v týždni a mesto tvrdí, že ju využilo už 1200 ľudí. Po roku 2014, teda stále počas úradovania Kusého, vznikla aj nová pobočka Novomestskej knižnice, na ktorej dizajne sa podieľali aj stredoškoláci z Bratislavy. 

Komunitné centrum bolo uvedené do prevádzky roku 2016. Chátrajúca budova bola po petícií obyvateľov z roku 2010 zreškonštruovaná prevažne za peniaze z EÚ a jej priestory boli využité na vznik centra. Na základe dostupných informácií však vieme vyvrátiť, že komunitné centrum bolo prvým v Bratislave. V roku 2012 prešlo po rekonštrukcii do prevádzky komunitné centrum v Trnávke v mestskej časti Bratislava - Ružinov. V roku 2004 tiež fungovalo komunitné centrum v Petržalke

Prešiel som si od miestneho poslanca cez krajského až po v súčastnosti starostu, pričom vždy som kandidoval ako nezávislý kandidát.

 V roku 2006 Rudolfa Kusého ako nezávislého kandidáta zvolili za novomestského poslanca. V krajských voľbách v roku 2009 uspel ako jediný nezávislý kandidát na poslanca, pričom je poslancom zastupiteľstva BSK dodnes.  V komunálnych voľbách v roku 2010 bol ako nezávislý kandidát zvolený za starostu mestskej časti Nové Mesto. Vo funkcii starostu pokračoval aj po komunálnych voľbách v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa údajov Transparency International Slovensko (TIS) sa Bratislava - Nové Mesto za rok 2016 naozaj umiestnila na najvyššej pozícií zo všetkých obcí BSK. Bratislava - Nové Mesto sa umiestnila na 4. mieste za obcami Rožňava, Martin a Vranov nad Topľou v hodnotení všetkých obcí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V rámci Bratislavského samosprávneho kraja sa za rok 2016 umiestnili najvyššie za obcou Bratislava - Nové Mesto obce Bratislava - Petržalka na 7. mieste, Bratislava - Staré Mesto na 10 mieste, Pezinok na 11. mieste a Malacky na 12. mieste. Ďalšie obce sa nachádzajú na rebríčku transparentnosti až na 26. a 28. mieste - Bratislava - Karlova Ves a Bratislava - Ružinov. 

Hodnotenie transparentnosti obce Bratislava - Nové Mesto sa výrazne zlepšilo za posledné dva roky. V roku 2014 sa podľa hodnotenia Transparency International Slovensko nachádzala Bratislava - Nové Mesto na 15. mieste s hodnotením B-. V roku 2012 bola situácia oveľa horšia a obec sa nachádzala na 56. mieste so známkou C. V roku 2010 sa nachádzala na 42. mieste so známkou C-. 

Transparency International Slovensko (TIS) hodnotí transparentnosť miest a žúp vrámci projektu Otvorená samospráva od roku 2010 každý druhý rok (2010, 2012, 2014 a 2016). TIS hodnotí transparentnosť miest na základe "11 oblastí a 96 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve, verejné obstarávanie a oblasť rozpočtu a zmlúv."