JUDr. Róbert Madej

Róbert Madej sa narodil 3. januára 1981 vo Zvolene. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a doktorandské štúdium v odbore občianske právo absolvoval na Právnická fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Od roku 2002 je členom NR SR za stranu Smer-SD, bol členom Ústavnoprávneho výboru NR SR, Mandátového a imunitného výbor NR SR, Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NB. V súčasnosti je členom Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a overovateľom Ústavnoprávny výbor NR SR.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Róbert Madej

Róbert Madej
V máji tohto roku sme skutočne dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť, 7,35 percent. Tento výsledok je najnižší v histórii samostatného Slovenska. Doterajší rekord bol 7,36 percenta z roku 2008. Avšak hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti by bolo predčasné, nakoľko jej miera len teraz prekročila rekordné minimum z roku 2008. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V súčasnosti je predčasné hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti, keďže je pod hranicou 10 % od apríla 2016. Posledná dostupná štatistika je z mája 2017, táto skutočne eviduje historicky najnižšiu nezamestnanosť  – 7, 35 %. Najdlhšie sa však pod hranicou 10 % držala od augusta 2006 do februára 2009, čiže 31 mesiacov.

Je potrebné tiež pripomenúť, že v roku 2013 sa zmenila metodológia evidovania nezamestnanosti, od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, "péenke", rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. K novému historickému minimu však okrem rastu ekonomiky navyše prispelo aj sprísnenie podmienok evidencie ľudí na úrade práce, ktoré vstúpilo do platnosti práve v máji tohto roku.



O tú tajnú voľbu dlhodobo bojujeme, keď minulá pravicová vláda chcela otvoriť hlasovanie a všetko aby bolo verejné, aby mohli byť poslanci pod tlakom.

Poslanec Madej správne uviedol fakt, že predstavitelia pravicovej vlády Ivety Radičovej sa vyjadrili za verejnú voľbu v NRSR- či už generálneho prokurátora, ktorú aj schválili, alebo predsedu NKÚ. Zároveň Smer- SD v minulosti jasne vyjadril názor, že verejná voľba týchto funkcionárov nie je žiaduca. Výrok hodnotím ako pravdivý.

V súvislosti, ktorú uvádza poslanec Madej je notoricky známa kauza voľby generálneho prokurátora (2010), keď sa vtedajšie vládne strany (SDKÚ, SaS, Most- Híd a KDH) nevedeli dohodnúť na spoločnom kandidátovi. 

Voľba GP 3. novembra 2010 - pre podozrenia koaličných partnerov jeden voči druhému pristúpili niektorí poslanci k fotografovaniu hlasovacích lístkov (poslanci SaS) pri tajnej voľbe GP. Nasledovali protesty proti takémuto správaniu zo strany Smeru- SD. 

20. apríla 2011- nález Ústavného súdu SR, v ktorom ÚS vyjadril porušenie ústavných práv opozičného (vtedy Smer- SD) kandidáta na GP Dobroslava Trnku a nariadil voľbu opakovať.V opakovanej voľbe GP nebol zvolený. Pravicová vláda sa pokúsila situáciu vyriešiť presadením verejnej voľby GP (17. mája 2011). 

K tejto voľbe sa vyjadril aj predseda Smeru-SD Fico, ktorý povedal, že ak Smer bude súčasťou novej vládnej koalície po parlamentných voľbách 2012, nebude rešpektovať generálneho prokuratúra zvoleného vo verejnej voľbe. Fico tvrdil, že verejná voľba generálneho prokurátora je protiústavná.

Vo všeobecnosti platí, že NRSR rozhoduje o personálnych otázkach (generálny prokurátor, riaditeľ RTVS, riaditeľ NKÚ, predseda NRSR) tajnou voľbou. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík svoje preferencie k verejnej voľbe v NR SR  vyjadril nasledovne: " Ak ide volič v parlamentných voľbách k urne, je prirodzené, aby volil tajne ( volí sam za seba). Ak však ide poslanec zvolený občanmi hlasovať, je úplne logické, aby jeho voliči vedeli ako poslanec hlasoval (voliči majú nárok, aby vedeli ako nimi splnomocnený poslanec hlasoval)."

S verejnou voľbou súhlasil aj ďalší z lídrov vtedajšej pravicovej koalície Mikuláš Dzurinda "Od prvej chvíle som nerozumel hystérii, že verejné voľba generálneho prokurátora je niečo zlé, že podpiľujeme akési piliere demokracie. Skoro by som povedal, že je veľmi nenáležité robiť takúto hystériu," upozornil Dzurinda.

Pozitívny prístup k verejnej voľbe predsedu NKÚ prezentoval v roku 2012 aj predseda Mostu- Híd Béla Bugár"My by sme to bez problémov podporili,“ uviedol  Bugár. O tom, že verejná voľba predsedu NKÚ by pomohla boli presvedčení i predsedovia poslaneckých klubov SaS a KDH Juraj Miškov a Pavol Hrušovský. 

Verejnú voľbu kategoricky vylúčil vládny Smer. „Trváme na tajnej voľbe aspoň pri vysokých ústavných činiteľoch. Predseda NKÚ je vážna pozícia,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková.

Zároveň považujeme za potrebné doplniť, že NRSR síce zvyčajne rozhoduje o dôležitých personálnych otázkach tajnou voľbou( predseda NRSR, generálny prokurátor, predseda NKÚ,..) no v prípade generálneho prokurátora a predsedu NKÚ zákon nestanovuje povinnosť NRSR zvoliť GP, alebo predsedu NKÚ tajne. Zákon č. 39/1993. Z.z., o NKÚ, hovorí v paragrafe 8 v súvislosti s voľbou predsedu NKÚ nasledovné: 

"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov.

Predseda a podpredsedovia môžu byť zvolení najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia."

Zákon č. 153/2001 Z.z., o prokuratúre, zakotvuje v paragrafe 7 odseku 2 súvislosťou s voľbou generálneho prokurátora nasledovné: "Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.

Podľa rokovacieho poriadku NRSR - paragrafu 39 odseku 8 sa tajne hlasuje "v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady."

Do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 153/2011 Z.z. znel paragraf 39 odsek. 8 nasledovne

"Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak."

 Prípady tajného hlasovanie predpokladané Ústavou SR sú:

Podľa článku 89, odseku 1 Ústavy SR "Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky."

Podľa článku 90, odseku 1 Ústavy SR "Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky."

Podľa článku 92, odseku Ústavy SR "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním."

V iných prípadoch, mimo týchto taxatívne určených Ústavou SR sa o tom, aby sa konala tajná voľba hlasuje. Naposledy takéto hlasovanie prebehlo v súvislosti s tým, aby voľba riaditeľa RTVS prebehla tajne. Za takýto návrh hlasovala prakticky celá vládna koalícia (poslanci Smeru- SD, Mosta- Híd a SNS), naopak proti bola celá opozícia ( poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS, aj nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého.)


…občan SR, ktorý zarába minimálnu mzdu, má 2,5 eura na hodinu. Minimálna mzda v Nemecku je okolo 9 eur.

Zákon o minimálnej mzde na rok 2017 stanovil minimálnu mzdu na úrovni 435 eur v prípade mesačného odmeňovania alebo 2,50 eur v prípade hodinovej mzdy. V Nemecku je minimálna mzda stanovovaná výlučne hodinovou sadzbou, ktorá je v roku 2017 na úrovni 8,84 eur. Výrok je pravdivý.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje minimálne mzdy v krajinách EÚ stanovené na rok 2017. Pri krajinách, ktoré nie sú v eurozóne a používajú inú menu, je výška minimálnej mzdy prepočítaná na euro. Najvyššia minimálna mzda je v Luxembursku (1998,59 eur) a naopak, najnižšia je v Bulharsku (235,2 eur). Krajiny Fínsko, Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Taliansko a Švédsko nemajú stanovené minimálne mzdy. 


…Slovensko je šiestou najväčšou otvorenou ekonomikou na svete, najotvorenejšou. My sme závislí od európskeho trhu, vyrábame pre európsky trh, automobilky, Volkswagen, PSA, ďalšie, celý priemysel.

Ekonomika Slovenska zaznamenáva v posledných rokoch výrazne zlepšenie, čo sa odráža na našom postavení v jednotlivých ekonomických rebríčkoch. K tomuto postaveniu výraznou mierou prispieva otvorenosť našej ekonomiky vo svetovom meradle. V rebríčku otvorenosti ekonomiky Slovensko vo svetom ale aj európskych prieskumoch zaznamenalo popredné umiestnenie. Keďže Slovensko v poslednom meraní otvorenosti ekonomík Svetovou bankou z roku 2015 obsadilo naozaj šieste miesto, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Slovensko je krajina spájaná s výraznou otvorenosťou svojej ekonomiky. Krajiny s otvorenou ekonomikou obchodujú s inými krajinami, t. j. dovážajú a vyvážajú statky a kapitál. V roku 2013 (.pdf, str.3) tvorila hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska vyviezli 98 percentný podiel HDP. Podiel dovozu tovarov a služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca 91 % HDP. Celková otvorenosť slovenskej ekonomiky tak v roku 2013 predstavovala 189 % HDP a bola tretia najvyššia v rámci EÚ. 

Podľa údajov Svetovej banky Slovensko obsadilo v roku 2015 šieste miesto podľa otvorenosti ekonomiky, keď nás predbehli iba Hong Kong, Luxembursko, Singapur, Malta a Írsko. Výsledky pre rok 2016 zatiaľ neboli zverejnené. Na tento ukazovateľ o stave našej ekonomiky veľmi často poukazuje Fico v rôznych diskusných reláciách. 
 
Pre väčšinu členov EÚ je hlavným obchodným partnerom v prípade exportu iný štát únie a Slovensko nie je výnimkou. Náš export v roku 2015 smeroval hlavne do Nemecka (23 %), Českej republiky (12 %) a Poľska (9 %). V prípade Slovenska pritom najväčší podiel exportu (85 %) smeroval do iných členských krajín únie. Import prichádzal hlavne z Nemecka (19 %), Českej republiky (17 %) a Rakúska (9 %). Slovensko pritom patrilo ku krajinám s vyše 75-percentným podielom iných členov EÚ na celkovom importe. Až 79% slovenského dovozu bolo z iných štátov únie. Náš obchod je teda závislý hlavne od diania na európskom trhu a medzi najväčších exportérov na Slovensku patrí Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia, Samsung Electronics Slovakia, PCA Slovakia,Slovnaft.

Zahraničné investície sem radi chodia, nebudem hovoriť len o Land Rovere, ktorý je v Nitre, ale o ďalších investíciách, ktoré vláda pripravuje, otvára ako na bežiacom páse.

Presnejšie a správnejšie by bolo hovoriť o tom, že vláda pripravuje podporu pre investície a nie priamo pripravuje investície, no je pravda, že okrem mediálne najznámejšieho Jaguaru v Nitre, sa tento rok vláda vyjadrila aj prerokovaniu investícií ako napríklad k podpore najväčšej európskej fabriky japonskej spoločnosti MinebeaMitsumi v Košiciach, či podpore čínskeho výrobcu pneumatík LinLong Tyres, ktorý tiež zvažuje umiestnenie svojej fabriky na Slovensku. Tento rok sa tiež v médiách začala spomínať možnosť príchodu piatej automobilky, ktorá by sa do konca roka mohla rozhodnúť, či umiestni svoj závod na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Práve podporu "investície desaťročia", ako mnohí nazývajú príchod automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko, začala Európska komisia vyšetrovať v máji tohto roka kvôli pochybnostiam o súlade s pravidlami EÚ o regionálnej štátnej pomoci. Eurokomisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová krok zdôvodnila: „Je dobré, ak verejné investície stimulujú hospodársky rast v členských štátoch. Musíme sa však vyhnúť škodlivému súťaženiu medzi členskými štátmi. Komisia dôkladne prešetrí, či plánovaná podpora zo strany Slovenskej republiky je skutočne nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover umiestnila svoju investíciu v Nitre, či je táto podpora obmedzená na nevyhnutné minimum, či narúša hospodársku súťaž alebo poškodzuje súdržnosť v EÚ“. 

Finančná podpora slovenskej vlády mala byť vo výške 125 miliónov eur, celkovo plánuje Jaguar v Nitre preinvestovať 1,4 miliardy eur  a zamestnať takmer 3000 ľudí. Krok Bruselu teda v skratke znamená, že ide vyšetriť, či by automobilka prišla na Slovensko aj bez tejto injekcie, alebo s menšou podporou a či "dotácia vo výške 125 miliónov eur stimulovala spoločnosť Jaguar Land Rover k tomu, aby neinvestovala v inom členskom štáte, ale na Slovensku. Ak sa to preukáže, uvedené opatrenie môže mať antikohézny účinok v EÚ". Slovenská strana ako aj automobilka na tieto kroky reagovala ubezpečením, že vyšetrovanie výstavbu závodu neovplyvní. 

Jednou z ďalších významných investícií zahraničných investorov na Slovensku je práve fabrika japonskej firmy MinebeaMitsumi v Košiciach, ktorej výstavba už začala. Pre mesto ide o jednu z najväčších investícií za 10 rokov, jej výška by mala byť najmenej 60 miliónov eur. K podpore investície sa premiér Robert Fico vyjadril ešte v máji tohto roka, kedy sľúbil prerokovať žiadosť o stimuly vo výške okolo 20 miliónov eur. “Vytvorenie jedného pracovného miesta tak bude podporené sumou 18-tisíc eur a so spustením výroby sa počíta už začiatkom roka 2018. Ak všetko dobre pôjde Japonci plánujú do konca roka 2022 investovať ďalších 40 miliónov eur a vytvoriť spolu 900 nových pracovných miest.”

Slovenská vláda tiež ponúkla možnosť podpory a rýchlejšieho vybavenia povolení v prípade, že sa čínsky výrobca pneumatík LingLong Tires rozhodne pre investíciu na Slovensku. Podľa médií je v hre okrem Košíc aj Poľsko a Maďarsko. 

Čo sa týka piateho výrobcu áut na Slovensku, japonská automobilka Mitsubishi sa podľa medializovaných informácií plánuje rozhodnúť o výstave nového závodu medzi Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Svoje rozhodnutie o investícii v hodnote približne 200 miliónov eur by mali oznámiť do konca tohto roka. Slovenské ministerstvo hospodárstva však s automobilkou ešte o možnej podpore nerokovalo, hoci s rovnakou spoločnosťou vláda absolvovala rokovania ešte v roku 2013.