Doc. JUDr. Robert Fico

Robert Fico sa narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. Do šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany. Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi. Fico má brata Ladislava a sestru Luciu. S manželkou Svetlanou, ktorá je právnička a vysokoškolská pedagogička, sa stretol počas štúdií práva v Bratislave. Majú spolu jedného syna Michala.

Robert Fico absolvoval v roku 1986 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul JUDr. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania školy až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte MS SR. V rokoch 1994-2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Robert Fico vstúpil v roku 1987 do Komunistickej strany Slovenska – KSS, ktorá mala spolu so sesterskou Komunistickou stranou Československa – KSČ ústavou garantované vedúce postavenie v spoločenskom a politickom živote vtedajšej Československej socialistickej republiky.

Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice, ktorá vznikla po novembri 1989 premenovaním vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku 2006 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Postupne sa stal najpopulárnejším politikom SDĽ. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpil Peter Weiss a za svojho nástupcu označil 31 ročného Roberta Fica. Avšak pár hodín pred začiatkom zjazdu Fico kandidatúru stiahol v prospech Ľubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo tak Fico urobil, nie je dodnes známe.

Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády, alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať).

Po tom, ako sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ, zo strany odišiel a v decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico „vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny”.

V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva v Strane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku 2006 pozastavené z dôvodu utvorenia koalície s SNS.

SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novým predsedom vlády SR, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD ako dominantná strana, SNS a ĽS-HZDS. Napriek výhre strany SMER-SD v parlamentných voľbách v roku 2010 sa strane nepodarilo zostaviť vládu a stala sa najsilnejším opozičným subjektom v Národnej rade SR.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Robert Fico

Robert Fico

Bol to deň pred mítingom Za slušné Slovensko. Doslova a do písmena minútu potom, čo sme povedali o pánovi prezidentovi a jeho daňových podvodoch, (…) Denník N prišiel s informáciou, že v roku 2012 mala talianska prokuratúra odpočúvať pána Vadalu, podozrivého z drogovej trestnej činnosti.

Deň pred februárovým mítingom Za slušné Slovensko, teda 20. februára 2019, poskytol predseda strany Smer-SD Robert Fico vyhlásenie, v ktorom hovoril o kauze prezidenta Andreja Kisku v súvislosti s obvinením firmy KTAG z daňových podvodov. K vyhláseniu došlo o 15-tej hodine. Článok Denníka N o vypočúvaní Antonia Vadalu talianskou prokuratúrou bol zverejnený o necelé dve hodiny neskôr, a to o 16:51. Hoci Denník N vydal spomínaný článok skutočne krátko po Ficovom vyhlásení, neznamená to, že medzi týmito dvoma udalosťami existuje prepojenie tak, ako to v diskusii zdôrazňoval Robert Fico. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

V diskusnej relácii V politike na TA3 Robert Fico naznačil, že článok Denníka N o údajnom telefonáte Fica s Vadalom mal vedome prekryť kauzu Andreja Kisku v súvislosti s obvinením konateľa firmy KTAG z daňového podvodu. V relácii Fico označil Denník N ako “dvorný” denník prezidenta Kisku, situáciu porovnal aj s údajným zneužitím vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na politické účely a pád vlády.

Robert Fico 20. februára na tlačovej besede v súvislosti s daňovou kauzou firmy KTAG označil prezidentské voľby v roku 2014 za neférové. V týchto voľbách Robert Fico prehral súboj o prezidentský post s Andrejom Kiskom a vo svojom tvrdení sa odvoláva na pochybnosti okolo financovania Kiskovej prezidentskej kampane firmou KTAG, v ktorej si mala firma uplatniť neoprávnenú vratku DPH. Vo svojom prejave označil Kisku za „dépehečkára“ porovnateľného s Ladislavom Bašternákom a za politika a podnikateľa karpatského typu.

V ten istý deň talianske noviny La Repubblica zverejnili informáciu, že Robert Fico v roku 2012 telefonoval s talianskym podnikateľom Antoniom Vadalom spájaným s mafiánskou skupinou 'Ndrangheta, ktorého talianska prokuratúra v tom čase vypočúvala pre podozrenia z obchodu s drogami. Ešte v ten deň na toto zistenie v slovenských médiách upozornil Denník N.

…prepojenie La Repubblica a Aktuality. Asi vieme, že sú tam nejaké prepojenia konkrétne vlastnícke.

Noviny La Repubblica sú vlastnené prevažne talianskymi podnikateľskými rodinami, Aktuality.sk sú v rukách švajčiarsko-nemeckého rodinného podnikania. Prepojenia, o ktorých hovorí Fico, nie sú z verejne dostupných zdrojov jasné a zrejmé, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.

Aktuality.sk je internetový portál patriaci do portfólia spoločnosti Ringier Axel Springer SK, a.s. Tá je dcérskou spoločnosťou nadnárodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Media AG. Polovičnými akcionármi tejto spoločnosti sú po fúzii dve spoločnosti zaoberajúce sa vydavateľskou činnosťou. Prvou je Axel Springer SE, ktorá má nemecké korene a viac než polovicu jej akcií vlastnia príslušníci rodiny Springerovcov. Druhou je pôvodne švajčiarska spoločnosť Ringier AG, ktorá je podľa stránky Ringier Axel Springer Media AG „100% rodinný podnik, ktorý vedie momentálne už piata generácia.“

Talianske noviny s názvom La Repubblica sú od svojho začiatku v roku 1976 prevažne v rukách rodiny De Benedetti. Táto rodina sa spolu so svojou spoločnosťou Gruppo Editoriale L’Espresso spojila s druhou známou talianskou rodinou Agnelli, ktorá stojí za značkou Fiat – Chrysler. Gruppo Editoriale, a teda aj rodina De Benedetti si ponechala najvyšší akciový podiel – 43 % a spoločnosti patriace Agnelliovcom kontrolujú približne 5%.

K istému prepojeniu medzi novinami La Repubblica a portálom Aktuality sa vo svojom statuse na Facebooku z 20. februára 2019 vyjadril aj poslanec strany Smer-SD Ľuboš Blaha: “La Repubblica patrí do aliancie západoeurópskych médií pod názvom LENA, v ktorej sú členmi aj ďalšie liberálne denníky, vrátane francúzskeho Figara či nemeckého Die Welt. Osobitne zaujímavý je Die Welt, ktorý je vlastnený Axelom Springerom. Zhodou okolností, ten istý Axel Springer vlastní aj Aktuality.Sk, kde pracoval Kuciak (...)

keď prvýkrát vyšli informácie o jeho (Kiskových, pozn.) daňových podvodoch, tak vtedy povedal o Slovensku, že je mafiánsky štát.

Prezident Andrej Kiska sa vo svojom prejave zo 14. septembra 2017 v reakcii na únik daňových informácií firmy KTAG, v ktorej je spoluvlastníkom, vyjadril k tomu, že na neho boli týmto spôsobom skúšané mafiánske praktiky. O Kiskových problémoch s daňami médiá informovali niekoľko dní pred tým, 11. septembra 2017. Kiska vo videu taktiež uviedol, že sa v tých dňoch rozhoduje o tom, či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom. Tvrdenie hodnotíme ako zavádzajúce.

Slovensko priamo označil za mafiánsky štát až v januári 2018, a to v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap: „V tomto prípade sa ukazuje, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek.” Kiska toto tvrdenie zopakoval opäť o pol roka neskôr na festivale Pohoda.

V prejave zo 14. septembra 2017 sa prezident vyjadril: „V týchto dňoch sa rozhoduje, či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom. Je neprijateľné, keď sa utajované dokumenty vyťahujú a používajú proti občanom našej krajiny, proti politikom (...) Ak je možné, že je takýmto spôsobom napadnutá hlava štátu, žiaden človek si na Slovensku nemôže byť istý, že takéto mafiánske praktiky vydierania nebudú použité proti nemu.”

Firma KTAG patriaca Andrejovi Kiskovi a jeho bratovi Jaroslavovi skutočne opravila spolu 17 daňových priznaní, ale nespravila tak iba v roku 2013, ale spolu za rok 2013 a 2014. Nakoľko sa Fico vyjadril len k roku 2013, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Denník Pravda uvádza: “Aby sa firma KTAG vyhla trestnoprávnej zodpovednosti, koncom roka 2017 na daniach z príjmu a DPH dobrovoľne doplatila spolu takmer 145-tisíc eur. Kiskova firma tiež opravila spolu až 17 daňových priznaní. Dve v prípade daní z príjmu za roky 2013 a 2014 a pätnásť opravných daňových priznaní podala za rovnaké roky v prípade DPH.”  Andrej Kiska pritom pôsobil ako spolumajiteľ a konateľ firmy KTAG.

To, že bol niekto obvinený, ja stále rešpektujem prezumpciu neviny. Mne ide skôr o fakty a tie fakty sú neúprosné. Prezident Kiska je daňový podvodník a toto musí slovenská verejnosť vedieť, pretože prezident Kiska ani jeden z týchto faktov nevyvrátil. On dokonca ich priznal a povedal, že áno, to tak je.

Z daňového trestného činu bol obvinený konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský. V dobe spáchania trestného činu bol konateľom firmy aj Andrej Kiska, jeho trestné stíhanie však nie je možné, kým vykonáva funkciu prezidenta SR. Andrej Kiska sa k daňovej kauze firmy KTAG vyjadril v septembri 2017. Účtovanie výdavkov a príjmov na politickú kampaň (nie oficiálne obdobie volebnej kampane) Kiska označil za chybu, ktorá ho mrzí, zároveň sa odvolával na účtovné oddelenie firmy, ktorému dôveroval. Andrej Kiska zatiaľ z daňového trestného činu obvinený, ani odsúdený nebol. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

K pojmu „daňový podvodník“ sa v minulosti pre médiá vyjadrila daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Tento pojem podľa nej v slovenskej legislatíve neexistuje. „Daňový podvod definuje pre trestné účely Trestný zákon a pre daňové účely tento pojem používa iba Súdny dvor Európskej únie vo svojich judikátoch, lenže ani on nedefinuje, čo presne podvodné konanie pre daňové účely je,“ uviedla Oravcová pre denník SME. Hovorovo sa pojem “daňový podvodník” používa predovšetkým ako označenie osoby, u ktorej kontrola zistí rozdiel pri platení daní. „Pritom treba rozlišovať, či išlo o skutočne o daňový podvod alebo o 'dorubenie dane',“ zdôraznila Oravcová. Daňový podvodník teda koná úmyselne. Trestný zákon definuje daňový podvod nasledovne: “Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech (...)“ (§ 277a, ods. 1)