Doc. JUDr. Robert Fico

Robert Fico sa narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. Do šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany. Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi. Fico má brata Ladislava a sestru Luciu. S manželkou Svetlanou, ktorá je právnička a vysokoškolská pedagogička, sa stretol počas štúdií práva v Bratislave. Majú spolu jedného syna Michala.

Robert Fico absolvoval v roku 1986 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul JUDr. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania školy až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte MS SR. V rokoch 1994-2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Robert Fico vstúpil v roku 1987 do Komunistickej strany Slovenska – KSS, ktorá mala spolu so sesterskou Komunistickou stranou Československa – KSČ ústavou garantované vedúce postavenie v spoločenskom a politickom živote vtedajšej Československej socialistickej republiky.

Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice, ktorá vznikla po novembri 1989 premenovaním vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku 2006 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Postupne sa stal najpopulárnejším politikom SDĽ. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpil Peter Weiss a za svojho nástupcu označil 31 ročného Roberta Fica. Avšak pár hodín pred začiatkom zjazdu Fico kandidatúru stiahol v prospech Ľubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo tak Fico urobil, nie je dodnes známe.

Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády, alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať).

Po tom, ako sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ, zo strany odišiel a v decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico „vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny”.

V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva v Strane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku 2006 pozastavené z dôvodu utvorenia koalície s SNS.

SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novým predsedom vlády SR, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD ako dominantná strana, SNS a ĽS-HZDS. Napriek výhre strany SMER-SD v parlamentných voľbách v roku 2010 sa strane nepodarilo zostaviť vládu a stala sa najsilnejším opozičným subjektom v Národnej rade SR.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Robert Fico

Robert Fico

Tento dokument (Globálny pakt OSN o migrácii, pozn.) vychádza z filozofie, že migrácia je dobrá, že pomáha.

Podobné výroky o Migračnom pakte OSN overoval Demagog.SK v nedávnej minulosti viackrát (24. novembra a 2.decembra 2018). Spomínaný dokument hovorí najmä o tom, ako dosiahnuť, aby migrácia bola prospešná pre všetkých. Výrok poslanca Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzanie. 

Tento dokument neignoruje bezpečnostné riziká, ktoré sú spojené s migráciou a volá po možnosti overenia právnej totožnosti migranta, kedykoľvek je to potrebné, po spravovaní hraníc "integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom" (.pdf, s.17). 

Odsek, v ktorom sa hovorí o pozitívach migrácie, uvádza: "Tento globálny rámec vyjadruje náš spoločný záväzok zlepšiť spoluprácu v oblasti medzinárodnej migrácie. Migrácia je súčasťou ľudskej historickej skúsenosti a my sme si vedomí, že je zdrojom prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja v našom globalizovanom svete a že tieto pozitívne vplyvy možno optimalizovať zlepšením riadenia migrácie" (.pdf, str.2).

Tento dokument taktiež hovorí: "Tento globálny rámec uznáva, že bezpečná, riadená a legálna migrácia prospieva všetkým len vtedy, keď sa uskutočňuje dobre informačne zabezpečeným, plánovaným a konsenzuálnym spôsobom," (.pdf, str.3).

Globálny pakt OSN o migrácii bol oficiálne prijatý 10.decembra na konferencii v Maroku. Na tejto konferencii OSN generálny tajomník OSN Gutteres vyvrátil viaceré mýty a nepravdy, ktoré sa šíria o pakte. Podľa Guterresa má pakt napomôcť k tomu, aby migrácia prebiehala bezpečným, humánnym a usporiadaným spôsobom, čo má v budúcnosti zamedziť zbytočnému utrpeniu a chaosu. "(Pakt) je rámcom pre medzinárodnú spoluprácu (...), ktorý výslovne zdôrazňuje princíp štátnej suverenity,uviedol Gutteres. 

Prijali sme európsky zákonník práce. Zvýšili sme príplatky za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu. (…) Zrušili sme rovnú daň.

Pod európskym zákonníkom práce má Robert Fico na mysli pravdepodobne tzv. Európsky sociálny pilier, ktorý lídri členských štátov EÚ podpísali v novembri 2017. Takisto je pravdou, že sa novelizovaním zákonníka práce sa zvýšili príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. Podľa novely zákona č. 595/2003 sa  v roku 2013 zrušila rovná daň. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Európsky sociálny pilier predstavila Európska komisia v apríli 2017. Dokument zahŕňa 20 princípov a práv v troch hlavných oblastiach: prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a podpora sociálnej ochrany a inklúzie. Prijatý bol v novembri 2017. "Tento sociálny pilier je dôležitý preto, že v ňom sú niektoré práva zopakované, teda tie, ktoré sú už garantované európskou legislatívou, ale sú tam aj niektoré práva, ktoré nie sú garantované a do budúcnosti budú musieť prejsť legislatívnou ochranou," uviedol Fico po skončení samitu, na ktorom bol dokument podpísaný.

Zákonník práce bol novelizovaný v marci 2018, táto novela je účinná je od mája 2018. Príplatky, ktoré Fico spomína, zasiahli najmä odvetvia, kde je nočná práca, prípadne práca cez víkend nevyhnutná, ako napríklad  zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, sklárstvo či dopravu.

… máme rekordný hospodársky rast. Máme rekordne nízku nezamestnanosť. Máme rekordne vysokú zamestnanosť. Klesá nám verejný dlh.

Od vzniku Slovenskej republiky nemáme historicky rekordný hospodársky rast, ale v prípade sledovania poslednej dekády možno povedať, že v súčasnosti hospodársky rast dosahuje najvyšších hodnôt. Miera nezamestnanosti je na rekordne nízkej hranici, to isté platí aj o miere zamestnanosti len v zmysle dosiahnutia rekordne vysokej hranice. Takisto je pravdou, že verejný dlh klesá, deje sa tak od roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.


Podľa priložených grafov môžeme skonštatovať, že výška životnej úrovne nekoreluje s výškou daňového zaťaženia v krajinách EÚ. Zároveň môžeme potvrdiť, že sú krajiny, ktoré majú vysokú životnú úroveň a relatívne vysoké daňové zaťaženie. Jedná sa napríklad o krajiny Severnej Európy ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Pre overenie tohto výroku sme porovnali životnú úroveň krajín EÚ s ich celkovým daňovým zaťažením. Ukazovateľom životnej úrovne krajín môže byť štatistika vedená organizáciou OSN označovaná ako HDI (Index ľudského rozvoja). Táto štatistika zahŕňa rôzne aspekty ako predpokladaná dĺžka života, predpokladaná dĺžka vzdelávania, priemerná dĺžka vzdelávania a hrubý národný produkt podľa parity kúpnej sily v daných krajinách. Čo sa týka celkového daňového zaťaženia jednotlivých krajín EÚ sme použili štatistiku vedenú Eurostatom. Zahrnuté boli celkové dane vrátane povinných sociálnych príspevkov.


v prípade napríklad lyžiarskych zájazdov (…) to je takmer milión nocí, ktoré zaplatil tento štát

Podpora lyžiarskych zájazdov a škôl v prírode je súčasťou druhého sociálneho balíčka, ktorý strana SMER-SD predstavila v roku 2015. Príspevok na lyžiarsky kurz vo výške 150 eur na jedno dieťa sa základným a stredným školám poskytuje od 1. januára 2016. Predpokladaný počet nocí na školských lyžiarskych zájazdoch, ktoré štát finančne podporil, sa pohybuje okolo jedného milióna. Nakoľko je však zatiaľ dostupný len predbežný rozpočet ministerstva školstva na lyžiarske kurzy pre rok 2018, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Príspevok na lyžiarsky kurz sa poskytuje v súlade s § 3 ods. 2 a 3 a § 4ab a § 9f ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR dĺžka výcviku na základnej škole trvá spravidla päť až sedem dní v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín a na strednej škole trvá päť dní najmenej v rozsahu 15 vyučovacích hodín v zmysle smernice MŠVVaŠ SR č. 19/2017 o organizovaní lyžiarskeho výcviku a snowbordingového výcviku. V súlade so zákonom môže škola využiť daný príspevok na pokrytie nákladov na kurz pre toho istého žiaka najviac jedenkrát počas jeho návštevy základnej alebo strednej školy.  Určený príspevok na jedného žiaka nie je možné rozdeliť medzi viacerých žiakov. Pokiaľ sa kurzu zúčastní počas roka 2018 menší počet žiakov ako bolo nahlásené, škola je povinná vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zodpovedajúce počtu žiakov, ktorí sa kurzu nezúčastnili. 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na príspevky na lyžiarske kurzy pre rok 2016 prerozdelilo približne 10,7 milióna eur pre 71-tisíc žiakov základných a stredných škôl, v roku 2017 na kurzy išlo 9,8 miliónov eur pre 65-tisíc žiakov. Celková výška príspevkov na rok 2018 zatiaľ nebola vyčíslená. Školy požiadali o príspevok 12,9 milióna eur pre takmer 86-tisíc žiakov. Do tohto čísla však nie sú zarátané príspevky, ktoré školy musia vrátiť za žiakov, ktorí sa kurzu nezúčastnili.

Na lyžiarskych kurzoch sa v rokoch 2016 až 2018 (aj s predpokladaným počtom žiakov pre rok 2018, pozn.) teda dokopy zúčastnilo okolo 222-tisíc žiakov. Ak tento počet vynásobíme počtom nocí (5 nocí), vyjde nám približne 1 110 000 nocí. Jedná sa však len o približný výpočet.