Ing. Richard Sulík

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Sulík

Richard Sulík

…čísla od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde vláda predsa má vplyv na tom, kto tam bude menovaný. Oni to vravia, že z pohľadu niekoľkých desiatok rokov tie dôchodky (navrhovaný dôchodkový strop, pozn.) nie sú udržateľné..

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda skutočne z dlhodobého hľadiska nepovažuje zavedenie dôchodkového stropu za udržateľné, čo vyplýva z komentáru, ktorý vydala v septembri 2018. Predsedu tejto rady navrhuje vláda a volia poslanci NR SR, jedného člena navrhuje prezident a schvaľuje NR SR, ďalšieho člena navrhuje guvernér NBS a schvaľuje NR SR. Vláda má teda vplyv na to, kto bude nominovaný na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a keďže vládne strany majú v NR SR väčšinu, majú tiež vplyv aj na hlasovanie poslancov. Súčasný predseda rady bol schválený NR SR v júni 2012, teda počas 2. vlády Roberta Fica. Členovia rady boli schválení v roku 2015 a 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vo svojom komentári k zavedeniu dôchodkového stropu vyjadrila nasledovne:"...ide o opatrenie ktoré výraznou mierou zhoršuje udržateľnosť verejných financií," či"zhoršenie indikátora dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 1 % HDP," alebo "...negatívneho vplyvu navrhovanej zmeny v dôchodkovom systéme na jeho dlhodobú udržateľnosť,". 

Zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti ustanovuje v čl.3 nasledovné:
"Členmi rady sú predseda a dvaja ďalší členovia. Predsedu rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Jedného člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Ďalšieho člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska. Člen rady má postavenie verejného činiteľa."

…my keď máme stále viac dôchodcov (…) keď máme stále viac dôchodcov, ktorí žijú stále dlhšie, tak jednoducho to je taký silný nápor na dôchodkové poistenie, že tie dôchodky budú klesať. A to nehovorím ja, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť …

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila komentár k problematike zavedenia stropu dôchodkového veku. V komentári skutočne upozorňuje, že vplyvom zavedenia stropu dôchodkového veku môže dôjsť k poklesu výšky dôchodkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V komentári sa uvádza nasledovné:

"Je taktiež nevyhnutné vziať do úvahy vplyvy na makroekonomický vývoj, verejné financie, podnikateľov a domácnosti. Uvedené opatrenie by totiž v časoch „najväčšieho starnutia“ znížilo počet ľudí na trhu práce, čo by sa prejavilo v spomalení potenciálneho ekonomického rastu, a teda v nižšej životnej úrovni. Výkonnosť ekonomiky by v roku 2067 mohla byť o viac ako 9 % nižšia (percentuálny rozdiel v HDP v roku 2067), čo by negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov. Zároveň, výška novopriznaných dôchodkov by sa automaticky znížila o takmer 10% v porovnaní so
súčasnou legislatívou (v roku 2067) vplyvom menšieho počtu odpracovaných rokov ľudí
odchádzajúcich do dôchodku. Túto skutočnosť priznáva aj samotná doložka vplyvov návrhu ústavného
zákona predložená do parlamentu.

Vplyvom zvýšenia počtu dôchodcov a nižšej výkonnosti ekonomiky by bolo potrebné na vykrytie vyšších penzijných výdavkov nájsť dodatočné príjmy. Ako napríklad:
• zvýšením sadzby odvodov SP
• zvýšením daní (a ich transferom do SP)
• znížením iných výdavkov verejnej správy (aby sa úspora mohla použiť na transfer do SP)
alebo aj znížením samotnej výšky dôchodkov nad rámec zníženia vplyvom kratšej kariéry
."

…bol to práve Smer a pán Fico, ktorý zaviedli zákon, ktorý zvyšuje vek odchodu do dôchodku…

Dôchodkový vek sa po zavedení dôchodkovej reformy vlády Roberta Fica z roku 2012, každoročne predlžuje o určený počet dní, ktorý záleží od vývoja priemernej strednej dĺžky života. Výrok Richarda Sulíka je pravdivý.
Podobný výrok demagog.sk už overoval začiatkom septembra 2018, kedy ho v dlhšej podobe uviedol predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. 
Každoročné predlžovanie dôchodkového veku sa odvíja od vývoja priemernej strednej dĺžky života na základe zistení Štatistického úradu SR. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Toto opatrenie v čase zavedenia Ministerstvo práce obhajovalo tým, že sa posilní dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
Prijaté opatrenie upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom súčasný §65a tohto zákona znie: "Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol."
Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. 

Dáta z rokovaní a vystúpení poslancov v Európskom parlamente zbiera niekoľko analytických webov, ktoré nespadajú do žiadnych oficiálnych štruktúr európskych inštitúcií. Každý z nich používa vlastnú metodológiu ako sledovať aktivitu europoslancov a ako ju hodnotiť. Richard Sulík nevychádza všade ako aktívnejší než europoslanci Smeru-SD. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Je pravdou, že napríklad podľa portálu MEPranking.eu vychádza zo slovenských europoslancov Richard Sulík ako 5. najaktívnejší, pričom Monika Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková ako aj Boris Zala sa umiestňujú za ním.

No napríklad web VoteWatch.eu, ktorý taktiež mapuje činnosť europoslancov podľa rôznych kategórií, takéto skóre neukazuje. 
MEPranking sumarizuje vo svojom hodnotení všetko, čo europoslanci robia, dokonca do tohto výpočtu zahŕňa aj počet tweetov. Votewatch sa sústreďuje na najdôležitejšie z aktivít europoslancov, ktoré  k 11. júnu 2018 vyzerali takto:

No ale zároveň vy ste zvýšili príspevok, ktorý dáva štát železniciam o 30 miliónov z 210 na 240

Vzhľadom na konečnú hodnotu úhrady zo štátneho rozpočtu pre Železničnú spoločnosť Slovenska (ZSSK) môžeme konštatovať, že sa táto suma naozaj zvýšila o približne 30 miliónov eur oproti plánu. Nejde však o systémové navýšenie dotácie, ale jednorázový doplatok k zálohovým úhradám za objednané služby. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Z dostupných dokumentov (.pdf, s. 62) a (.pdf, s. 63) o rozpočtoch verejnej správy vyplýva, že príspevok pre ZSSK sa medzi rokmi 2014 až 2017 príliš nezmenil. V roku 2014 bol príspevok nastavený na 205 mil. eur. Od roku 2015 - 2017 bol príspevok vždy nastavený na hodnotu 209,56 mil. eur. Avšak, v jednotlivých rokoch boli vyplatené iné sumy ako boli prvotne plánované. V roku 2016 bola ZSSK vyplatená suma 243,95 mil. eur. Čo predstavuje nárast o vyše 34 mil. eur. Táto navýšená suma predstavovala pohľadávku voči ministerstvu dopravy. 

Toto navýšenie zálohovej úhrady vysvetľoval hovorca ZSSK Tomáš Kováč nasledovne: "V posledných rokoch sú zálohové úhrady nastavené tak, že zhruba na 85% pokrývajú celkovú úhradu dopravných služieb vo verejnom záujme. Nárast cestujúcich a s tým súvisiace náklady však znamenajú, pri nezmenenej zálohovej úhrade, vyšší doplatok pri konečnom ročnom zúčtovaní," uviedol T. Kováč.