Ing. Richard Sulík

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Sulík

Richard Sulík

V prípade, v prípade Zoroslava Kollára napr., … je to tak, že keďže generálny prokurátor sa rozhodol zrušiť to obvinenie voči Vladimírovi Pčolinskému kvôli úplatku a Pčolinský mal byť ten, kto ten úplatok bral, tak automaticky spolu s tým musel zrušiť aj obvinenie na toho, teda toho, kto ten úplatok mal dávať, to bol Zoroslav Kollár. Ja som sa napríklad, keď som to počul, som si myslel, že aj Zoroslav Kollár bol prepustený z väzby, ale to nie pravda, lebo všetky ostatné obvinenia, vrátane tej väzby, naďalej platia.

Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania voči konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, rovnako ako aj obvinenie z prijímania úplatku voči exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. 

Oba skutky totiž mali byť bezprostredne previazané - a v oboch prípadoch podľa prokuratúry neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie. 

Zoroslav Kollár napriek tomu na základe uznesenia Najvyššieho súdu zostáva naďalej vo väzbe. Je totiž obvinený aj z podplácania exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Áno, ja som bol poradcom Ivana Mikloša a mal som na starosti výlučne daňovú reformu. Poradcom som bol od decembra 2002 do konca novembra 2003 a potom som odišiel, vtedy už bolo jasné, že prejde rovná daň a ja som odišiel. Ja som nikdy sa nevenoval ničomu inému za ten rok ako daňovej reforme.

Že Sulík radil Miklošovi práve s daňovou reformou, potvrdzuje rešerš vo vtedajších aj dnešných verejných zdrojoch aj samotný Ivan Mikloš. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Richard Sulík bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2003. Podľa jeho životopisu na webe Ministerstva hospodárstva bol zodpovedný za prípravu daňovej reformy

Poradcom Mikloša som bol od decembra 2002 do decembra 2003. Keď schválili všetky daňové zákony, dal som výpoveď,” povedal Sulík v roku 2010.

Nie je pravda, že mi (Sulík) radil pri privatizácii. Blanár klame, Sulík má pravdu (ak hovorí, že jeho agendou bola len daňová reforma),” uviedol pre portál Demagóg.SK Ivan Mikloš. 

Dnes je Mikloš poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Napr. repowering sme zaviedli, vy ste tam nehlasovali za repowering robí to, že … aby sme vedeli splatiť historický dlh, aby sme vedeli znížiť tzv. tarifu za prevádzku systému

Repowering je “predĺženie doby podpory o päť rokov pri zachovaní jej výšky pre niektorých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET).”

Zaviedla ho novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorú predložilo Ministerstvo hospodárstva a parlament schválil 2. júla 2021.

Poslanec Juraj Blanár sa zdržal vo všetkých troch hlasovaniach druhého čítania a aj v jednom hlasovaní tretieho čítania. Blanár v prvom čítaní hlasoval za to, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.

Predĺženie podpory by malo priniesť ročnú úsporu až 70 miliónov eur na úspore tarify za prevádzkovanie systému. 

Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že tieto peniaze by mali byť použité na na zaplatenie dlhu z podpory zelenej elektriny. „Trom distribučným spoločnostiam, ktoré boli do konca roka 2019 zúčtovateľmi v systéme podpory zelenej energie, vznikol historický dlh vo výške zhruba 400 miliónov eur. Štát im už koncom vlaňajška dal zo štátneho rozpočtu 162 miliónov eur.”

Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.

Napríklad tá podpora uhlia 120 000 000 ročne (…) mala trvať až do roku 2035. My, Karol Galek osobne, to dokázal znížiť iba do roku 2023…

Expert SaS Karol Galek dlhodobo upozorňoval na ekonomickú nezmyselnosť a zdravotnú škodlivosť podpory ťažby uhlia na Hornej Nitre. Pomáhal tak vytvárať tlak na skrátenie trvania dotácií vlády Roberta Fica. Nebol to však Galek, kto mal moc a urobil samotné rozhodnutie ale vláda Petra Pellegriniho v decembri 2018 - aj po tlaku Európskej komisie. Napriek tlaku Karola Galeka tvrdenie Richarda Sulíka opomína ostatných aktérov a okolnosti rozhodnutia a, naopak, pripisuje prehnané zásluhy aktivitám jedného človeka. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. 

Štát podporoval a parlamente stále podporuje Slovenské elektrárne Nováky vo výrobe elektrickej energie z uhlia, ktoré sa ťažilo v baniach na Hornej Nitre. 

Dotáciu na výrobu energie v ročnej hodnote okolo 120 miliónov eur schválilo ministerstvo hospodárstva za Ficovej vlády v roku 2015. Pomoc mala pôvodne trvať až do roku 2030.

Poslanec SaS a expert na energetiku Karol Galek dlhodobo upozorňoval na to, že dotácie sú neefektívne a spaľovanie uhlia škodí zdraviu ľudí v regióne. 

V záujme všetkých obyvateľov na hornej Nitre, ale aj všetkých Slovákov, ešte raz vyzývame kompetentných, aby nebezpečný a škodlivý tretí blok uhoľnej elektrárne v Novákoch okamžite odstavili,” písal Galek v roku 2016. 

Strana aj v parlamente prekladala novely zákona, podľa ktorých malo prestať platiť nariadenie, že elektrina sa musí vyrábať aj z domáceho uhlia. 

„Rok 2019 je absolútne nereálny. Ja si nenechám diktovať tempo opozíciou. My vieme, čo máme robiť,” povedal v tom čase vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga

O skrátení podpory a ukončení dotácií na výrobu elektriny z uhlia v roku 2023 však rozhodla v roku 2018 vláda Petra Pellegriniho. 

Denník E o tom napísal, že štát zmenil názor „aj po tlaku Európskej komisie.”

Akčný plán na likvidáciu baní, ktorý pripravoval Richard Raši, vláda schválila v júli 2019.

Podobnú argumentačnú chybu založenú na prehnanom pripisovaní zásluh Richard Sulík už v minulosti urobil.

…bol to Robert Fico, ktorý teatrálne trhal faktúry, pritom on prevzal stratovú matku SPP, ktorá následných 7 rokov robila ročne 100 000 000 straty na úkor všetkých daňovníkov.

Za vlád Roberta Fica a Smeru - teda v rokoch 2014 až 2019/2020 - po tom, čo štát získal 100 percentný podiel v SPP, spravila firma prevádzkové straty súhrnne  eur vo výške viac ako 460 miliónov. Nebolo to však „ročne 100 miliónov” eur „následných 7 rokov”, ako to tvrdil Richard Sulík. V minulosti sa vyjadroval presnejšie, keď hovoril o stratách „okolo 100 miliónov eur ročne vo väčšine rokov." Toto jeho najnovšie tvrdenie preto hodnotíme ako už nepravdivé. 

V januári 2017 Robert Fico kritizoval vysoké poplatky za elektrinu a plyn. Na znak nesúhlasu vzal do ruky faktúru a pred kamerami ju roztrhal so slovami: „Prosím, urobte s nimi toto.“

Vtedajší predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík krátko následne odstúpil z funkcie.

V roku 2014, počas druhej vlády Roberta Fica, štát odkúpil 49-percentný podiel od spoločnosti EPH a stal sa tak jediným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Spolu s kúpou Slovensko prevzalo celý dlh vygenerovaný v SPP, ktorý po prevzatí predstavoval 120 miliónov eur.

SPP vykazovala stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z dcérskych spoločností. Bez týchto ziskov je firma od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. 

Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2019 výška týchto strát spolu na úrovni 468 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva, že po odpočítaní ziskov z investícií (dividend) bol SPP v prevádzkovom zisku 6,6 milióna eur (s.6). Ziskové hospodárenie v roku 2020 chválil aj minister hospodárstva Sulík.

Spolu teda SPP za sedem rokov (2014 až 2020) vyrobil prevádzkové straty vo výške 461 miliónov eur. Priemerná strata za toto obdobie je teda 66 miliónov eur. 

Podľa prepočtov Denníka N spravil SPP straty v stomiliónových výškach SPP v rokoch 2014, 2015 a 2018 a 2019 (Finstat).