Ing. Richard Sulík

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Sulík

Richard Sulík

kúpil (Robert Fico ako premiér, pozn.) späť iba tú matku hore, tú schránku, to je prázdna vykuchaná matka, ktorej prakticky nič nepatrí okrem podielu v tých extrémne ziskových firmách, tú kúpil a odvtedy, čo ju kúpil, táto firma urobila 450.000.000 EUR straty.

Od roku 2014, keď štát kúpil späť všetky akcie SPP, tvorí tento podnik konštantnú prevádzkovú stratu. Tá do roku 2019 presahuje 450 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. 

Druhá vláda Roberta Fica kúpila v roku 2014 späť všetky akcie Slovenského plynárenskeho priemyslu. 

Jeho hlavným majetkom sú podiely v dcérskych spoločnostiach, a to najmä v akciovke SPP Infrastructure, cez ktorú štát vlastní 51 % vo firmách eustream, a.s. a SPP - distribúcia, a.s. Obe dosahujú zisky v stámiliónoch eur.

SPP vykazuje stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z vyššie spomenutých firiem. Bez týchto ziskov je od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. 

Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2018 výška týchto strát na úrovni 408 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva, že po odpočítaní ziskov z investícií bola strata SPP v tomto roku dalších 120 miliónov eur. 

Spolu teda SPP vyrobila od roku 2014 prevádzkové straty vo výške viac ako 520 miliónov eur. 

Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková poskytla portálu Demagóg.SK údaje z Finstatu, podľa ktorých je takto vypočítaná strata SPP za odbobie rokov 2014 až 2019 cez 460 miliónov eur. 

Od údajov DenníkaN - a teda údajov z účovných závierok - sa v nich líši najmä rok 2014, o desiatky miliónov eur.

Slovenské elektrárne, opäť bolo predkúpne právo, nekúpil 17 %, mohol kúpiť 17 % Slovenských elektrární, nekúpil a čo sme za to dostali? Figu borovú.

Štát má opciu na (další) 17-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, tá je však viazaná na dostavbu Mochoviec - ktorá mešká. Nie je teda pravdou, že týchto 17 percent štát už mohol kúpiť”, ako to tvrdí Richard Sulík. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Štát vlastní 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach (SE), zvyšných 66 percent vlastní taliansky Enel a český EPH. 

V roku 2015 podpísalo Ministerstvo hospodárstva a Enel Produzione (dcérska spoločnosť Enel-u) Memorandum o porozumení, v ktorom štát získal opciu na 17-percentný podiel a predkupné právo na všetky akcie SE. 

Opcia o.i. znamená, že štát môže sám požiadať o odkúpenie vlastníckeho podielu. Predkupné právo si štát môže uplatniť len v prípade, ak by sa predávať rozhodla druhá strana.

Memorandum však viaže opciu štátu na viacero podmienok, medzi inými na dostavanie blokov jadrovej elektrárne Mochovce. 

Enel (...) aj spolu s EPH, udelia Ministerstvu právo na kúpu dodatočného podielu akcií v SE, a to až do výšky 17% základného imania SE, ktoré bude uplatniteľné v lehote 6 mesiacov od vydania Konečného povolenia pre EMO Bloky 3 a 4…”

Dostavba blokov sa však naťahuje a stále nie sú pripravené na prevádzku.

pár rokov dozadu mohol Robert Fico kúpiť podiel v tej Stredoslovenskej energetike, beriem, nemal síce predkupného, ale z pozície štátu vedel veľa veľa vymôcť, neurobil nič, v tichosti sa to pekne predalo. Ešte čo je horšie, tá kúpna cena bola len polovičná vtedy 380 000 000. Predal a vzápätí to SSE si zobralo 750 miliónový úver a vyplatili dividendy. Pán Křetinský to dostal prakticky takto do daru.

Za vlády Roberta Fica získal podiel v Stredoslovenskej energetike holding Daniela Křetinského. Pri 750 miliónovom úvere si však Richard Sulík pomýlil firmy. Křetinského holding nezískal podiel „do daru” - peniaze sa mu z dividend ešte nevrátili. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Od roku 2002 vlastnila 49-percentný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) francúzska spoločnosť Electricité de France (EDF). Zvyšných 51% vlastnil štát. 

V roku 2013 sa EDF rozhodla svoj podiel predať. Štát už v tom čase nemal predkupné právo. Mal však väčšinu vo valnom zhromaždení, ktoré muselo schváliť nového akcionára. 

Podiel EDF nakoniec odkúpil Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela Křetinského, ktorý zaň zaplatil 386 miliónov eur.

SSE si však nevzalo 750 miliónový úver, aby z neho (aj) vyplatil dividendy EPH. Takýto úver si vzala iná štátna firma - SPP Infrastructure, ktorá má podobnú vlastnícku štruktúru ako SSE. 

Aj pri SPP Infrastructure vlastní EPH 49 a štát 51 percent. A práve SPPI si požičalo 750 miliónov a poslalo z nich akcionárom dividendy. 

Nesedí ani tvrdenie, že Křetinský dostal SSE „do daru”, keďže SSE vyplatila EPH za sedem rokov dividendy vo výške 211 miliónov eur - a teda menej, než bola kúpna cena.

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková pre DenníkN uviedla, že  „v rámci diskusie mohlo dôjsť k zámene firiem.”

Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že z jeho strany došlo k omylu.

Štát sa nezbavuje podielu, toto je kľúčová vec, štát nič nepredal. Štátu patrilo 51 % vo VSE predtým a patrí mu 51 % vo VSE dnes. Otázka je, čo sa stalo s tými štyridsiatimi deviatimi. To patrilo donedávna jedným Nemcom, koncernu RWE, teraz to predali druhým Nemcom, koncernu EON. Ešte treba vedieť, že tieto 2 koncerny sú kdesi hore poprepájané majetkovo, čiže je to plus mínus prašť ako uhoď, tak tých 49 %, ktoré patrilo nemeckému RWE, dnes patrí nemeckému EON. To je všetko, štát nič nepredal a za toto, že sme s týmto prevodom súhlasili, sme si od Nemcov vypýtali 35.000.000 EUR. Len za ten súhlas, my sme nič nepredali.

Štát svoj majoritný podiel vo VSE nepredal. Neuplatnil si predkupné právo na 49-percentný balík akcií, vďaka čomu ho RWE predala E.ON. Štát za to dostane 35 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé. 

Štát vlastnil a naďalej vlastní 51 % energetického monopolu VSE. Zvyšných 49 % si predali nemecké energetické koncerny. Najprv to bolo Innogy, ktoré v auguste minulého roka predalo svoj podiel RWE. V júli tohto roka RWE predalo svoj podiel koncernu E.ON. 

Štát síce zo svojho podielu nič nepredal, no zriekol sa predkupného práva, za čo dostane od spoločnosti E.ON 35 miliónov eur. E.ON zároveň vlastní aj 49-percentný podiel aj v ZSE.

E.ON a RWE sú vlastnícky prepojené (RWE vlastní 17-percentný podiel v E.ON-e)  a po minuloročnom schválení Európskou komisiou si rozdelili pôsobnosť v oblasti energetiky. RWE sa bude zameriavať na výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny, zatiaľ čo E.ON preberie distribúciu a predaj konečným odoberateľom.

tak kurzarbeit ide do mzdy 800 EUR, tým akože veľkej väčšine ľudí týmto pomôžeme. Ale teraz došli zamestnávatelia, že oni chcú 1100

Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne do výšky 880 eur mesačne. 

Znamená to, že zamestnanec s hrubou mzdou 1 100 eur (priemerná slovenská mzda za rok 2019) má nárok na vyplatenie hornej hranice náhrady príjmu, teda 880 eur. 

Zamestnávateľské zväzy požadujú zvýšenie tejto hranice na aspoň 1 032 eur. Približne dve tretiny Slovákov zarábajú menej, ako je priemerná mzda. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.