Ing. Richard Sulík

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Sulík

Richard Sulík

My súhlasíme so znížením daní. Samozrejme, že áno, aj tých 15 % (daň z príjmu pre firmy – pozn.) sme podporili.

Jedným z deklarovaných hesiel strany SaS je Menej štátu a nižšie dane”.

Richard Sulík označil návrh SNS na zníženie daní z príjmu právnických osôb pre firmy s obratom do 100-tisíc eur za „na začiatku (...) krok správnym smerom”. Klub SaS tento návrh pri hlasovaní na 49. schôdzi parlamentu podporil. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Andrej Danko pred voľbami 2016 jasné „nie” maďarským stranám - teda ani Mostu–Híd - nepovedal. Ešte v roku 2012 však ako podpredseda SNS vyhlásil (14:05): „...myslím si, že vieme byť garancia toho, čo nevie byť žiadna politická scéna vrátane Smeru a to je to, že nikdy nebudeme vo vláde s Bugárom...“ 

Aj napriek tejto garancii Dankova SNS v roku 2016 vstúpila do koalície s Mostom – Híd Bélu Bugára. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.

Veď my (SaS – pozn.) sme dali dokopy, ja som dal dokopy celú opozíciu, zajtra podpisujeme dohodu o tom, že všetky opozičné strany nepôjdu so Smerom-SD, SNS a s Kotlebom do vlády, do koalície a máme už tie pracovné stretnutia, už bolo zdravotníctvo, bolo súdnictvo.

Richard Sulík dostal v októbri 2019 lídrov demokratickej opozicie za rokovací stôl v SaS. Strana sa v decembri pridala k tzv. opozičnému paktu o neútočení, ktorého súčasťou je aj odmietnutie spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. Rovnako sa SaS zúčastňuje na pracovných stretnutiach opozície k programovým témam. Tvrdenia Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. 

STRETNUTIE OPOZÍCIE V SaS

Richard Sulík pozval v októbri 2019 lídrov demokratickej opozície na pracovné stretnutie. Uskutočnilo sa 21. októbra 2019 v centrále SaS. Prišli naň Miroslav Beblavý a Michal Truban za PS/Spolu, Andrej Kiska za stranu Za ľudí, Igor Matovič za OĽaNO, Boris Kollár za Sme rodina a poslanec Igor Janckulík za KDH. 

DOHODA O SPOLUPRÁCI

Deň po odvysielaní relácie SaS pristúpila k Dohode o predvolebnej spolupráci, ktorá býva nazývaná aj ako pakt o neútočení. Dohoda sa dodatočne - ešte však v novembri -  doplnila o vetu, ktorou strany vylučujú povolebnú spoluprácu so Smerom, SNS a extrémistami. 

SaS však bola piatou a - pre zatiaľ - poslednou stranou, ktorá sa k paktu pridala. Dohodu ako prvé uzavreli strany strany Progresívne Slovensko, Spolu a KDH v júli 2019.

Richard Sulík k nej najprv uviedol, že „koalície sa tvoria po voľbách… jasne sme definovali, aké máme riešenia a vieme, s kým je možné ich presadiť. Netreba na to podpisovať dohody, treba mať dostatočnú podporu voličov.“

Neskôr pre Trend pripustil, že „ak dôjde k príležitosti uzavrieť takúto dohodu, tak sme tomu otvorení.“ No žiadal záväzok o vylúčení spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS.

Hovorkyňa strany SPOLU Silvia Hudáčková reagovala, že stranu SaS považujú za partnera na spoluprácu, no počkajú na jasný signál. Ako informoval Trend, podľa neoficiálnych informácií mala byť jednou z prekážok rozšírenia „paktu” o SaS podmienka Sulíka o vylúčení spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. Lídri strán dohody ju vraj vnímajú ako zbytočnú, lebo takúto spoluprácu už verejne vylúčili.

Začiatkom novembra 2019 sa k dohode pridala aj strana Za ľudí. 

PRACOVNÉ STRETNUTIA

Opozičné strany sa stretli na viacerých pracovných stretnutiach k programovým témam, ktoré si chcú navzájom zlaďovať. Hovorili o tom ich lídri  o.i. na prvej predvolebnej debate denníka SME.  

Ale daňové zaťaženie stále rastie, keď si pozriete na konci dňa, daňové zaťaženie rastie.

Za posledných desať rokov daňové zaťaženie slovenských občanov narástlo. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. 

Podľa údajov OECD tvoril v roku 2018 (posledné dostupné dáta) štátny príjem na daniach 33,05 % HDP. V roku 2009 to bolo 28,87 % HDP. Za posledných 10 rokov tak - s výkyvmi pomedzi  - tak daňové zaťaženie narástlo o 4,18 percentuálneho bodu. 

V porovnaní s ostatnými krajinami je však daňové zaťaženie Slovenska podpriemerné. Kým v roku 2009 bol tento priemer 32,20 %, v roku 2018 bol 34,26 % HDP. 

Údaje Eurostatu hovoria o daňovom zaťažení na úrovni 34,3 % HDP v roku 2018 a 29,0 % HDP v roku 2009. Podľa týchto údajov teda narástlo o 5,3 percentuálneho bodu. 

Daňové zaťaženie Slovenska je pod priemerom aj v porovnaní s krajinami Európskej únie. Ten bol v roku 2009 na úrovni 38,4 %, v roku 2018 na úrovni 40,3 % HDP.

Eurofondy, tých je tiež veľa, minimálne ich je dostatok, len sa nečerpajú. Zase raz prepadnú desiatky miliónov na eurofondoch, čo nemuseli.

Podľa údajov Európskej komisie o stave čerpania eurofondov v jednotlivých členských krajinách vyčerpalo Slovensko počas programového obdobie 2014 – 2020 iba približne 25 % z krajine určených peňazí. Ide o najhorší výsledok spomedzi členských štátov, priemer je na úrovni 35 %.

Vďaka pravidlu n+3 bude Slovensko môcť čerpať eurofondy ešte tri roky po skončení programového obdobia - teda až do roku 2023. Rovnaké pravidlo nám umožnilo vyčerpať 97,53 % peňazí z eurofondového balíka na roky 2007 – 2013. Nevyčerpaných zostalo približne 287 miliónov eur.

teraz prišlo Slovensko o 100 miliónov eur na vedu a výskum, pretože ich nestihlo vyčerpať. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme preto ako pravdivé.