Ing. Richard Sulík

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Sulík

Richard Sulík

Tam (vo vízii PS, pozn.) je jasne napísané, že tieto dane (z darovania, dedičstva, z cukru, environmentálne dane, a pod.) budú zvyšovať.

Progresívne Slovensko má vo svojej vízii spomenuté zvyšovanie spomínaných daní. Vyššie dane vo vybraných sférach by podľa vízie PS mali kompenzovať výdavky potrebné na zníženie daňovej a odvodovej záťaže práce (.pdf, s. 85). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Vo vízii Progresívneho Slovenska sa bližšie udáva: „Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácií. Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach. Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor." (pdf., vízia PS 2018)

My sme pravicová strana, to znamená chceme menej daní, menej štátu (…). Progresívne Slovensko chce množstvo rôznych štátnych programov, množstvo štátnych výdavkov, (…), čiže chce viac daní.

Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Pri realizácii programov sa štát nemusí nutne spoliehať len na nástroje vlastného rozpočtu, respektíve na vlastné príjmy (dane) a výdaje. Existujú aj možnosti ako napríklad verejno-súkromné partnerstvá (tzv. PPP), ktoré pri svojich plánoch spomína aj Progresívne Slovensko (ďalej len PS). Pôsobenie PS taktiež zatiaľ môžeme hodnotiť len na základe ich vlastnej prezentácie, nie politickej praxe, ku ktorej prístup na celonárodnej úrovni zatiaľ narozdiel od SaS nemali. Preto budeme pri hodnotení výroku postupovať na základe vízií, ktoré oba politické subjekty ponúkli. V prípade SaS – Agenda 2020, a v prípade PS – Vízia jednej krajiny.

Prvú časť tvrdenia R. Sulíka, že SaS predstavuje pravicovú stranu, ktorá chce menej daní a štátu, možno považovať za pravdivú. V kontexte jej vízií, či konkrétne ich programu Agenda 2020, možno hovoriť o jasnej preferencii súkromného sektoru nad štátom. Ako sami deklarujú, ich cieľom je „postupne prehodnotiť úlohy štátu, tieto v rozumnej miere redukovať, dať príležitosť súkromnému sektoru.“ (oficiálna stránka SaS) Základom je tak odmietnutie zásahov štátu do ekonomiky a snaha o odstránenie prekážok trhu a podnikania. K tomu samozrejme patrí aj zníženie daní či odvodov, respektíve ich zjednodušenie. Pre úplnosť, Agenda 2020 je dostupná v plnej verzii tu.

Čo sa týka Progresívneho Slovenska, ako politický subjekt sa zámerne vyhýba termínom ľavica a pravica, a deklaruje snahu o „pozitívnu zmenu a posun vpred“ (oficiálna stránka PS). Demokratický štát a verejné inštitúcie vnímajú ako spoločný priestor – štátne zásahy sú na mieste, ak sú pokrokové a správne načasované. Cieľom sa stáva modernizácia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dopravy či sociálneho systému aj prostredníctvom štátnych programov, o ktorých informujú v rámci svojho dokumentu – základného rámca svojich snáh – Vízia jednej krajiny (dostupná tu; podobe nového ekonomického a sociálneho modelu sa venujú najmä strany 82 až 106). Realizácia navrhovaných štátnych programov si určite bude vyžadovať navýšenie štátnych výdavkov, avšak Richard Sulík svojím tvrdením o väčšom množstve daní do určitej miery zavádza. Aj keď samotné PS vo svojom dokumente uvádza, že “daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach,” (s. 85) automaticky to neznamená, že vždy je možné uplatniť vzorec, že viac štátnych programov znamená väčšie množstvo daní. Pre úplnosť, hodnotenie výroku dopĺňame o znázornenie oblastí, ktorých by sa vyššie dane mali podľa PS dotýkať: “Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré – ak sú ich sadzby spravodlivo nastavené – môžu napomáhať k znižovaniu nerovností v príležitostiach. To isté platí aj pre environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor." (s. 85) Na druhej strane PS vyjadruje snahu prijať zákon určujúci limity verejných výdavkov (s. 84) či podporiť podnikateľské prostredie prostredníctvom úpravy daňových povinností, respektíve zníženia odvodového zaťaženia (s. 88). Rovnako sa spomína využitie projektov verejno-súkromného partnerstva, ktoré sme už spomínali na začiatku hodnotenia (napr. v prípade podpory rozvoja dopravy, s. 105).

Výrok tak v konečnom dôsledku hodnotíme ako zavádzajúci. SaS skutočne predstavuje politickú stranu, ktorá preferuje menej štátu a menej daní, a PS je naozaj hnutím, ktoré má ku štátu a jeho zásahom bližšie. Vo svojom konceptuálnom dokumente síce spomína vyššie dane v určitých oblastiach, ale realizácia štátnych programov nemusí nutne súvisieť s požiadavkou odkrojenia čiastky financií zo štátneho rozpočtu ako to naznačuje Sulík. Podoba štátneho rozpočtu sa dá stimulovať aj iným spôsobom ako prostredníctvom daní, napríklad motiváciou podnikateľského prostredia cestou zníženia ich odvodového zaťaženia, ktoré ďalej propagujú oba politické subjekty.

Nie sú známe žiadne návrhy iných politických strán na reformu zahŕňajúcu odvody aj sociálne dávky. Návrh odvodového bonusu z dielne SaS je najkomplexnejšou navrhovanou reformou v tejto oblasti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Odvodový bonus, návrh SaS na reformu odvodov a sociálnych dávok by podľa SaS priniesol zvýšenie čistých príjmov väčšiny ľudí a zjednodušil by celkový systém dávok. Sulík sa odvodovému bonusu venuje už vyše desať rokov, podrobne ho skúmal vo svojej diplomovej práci, pretláčal ho za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2011 a opäť o ňom začal hovoriť v roku 2017, kedy bonus nanovo prepočítal.

Spomínaná reforma by zvýšila čisté príjmy väčšiny ľudí a zároveň by obmedzila mnohé sociálne dávky, dôchodky a daňové výnimky. Vyše osemdesiat rôznych sociálnych príspevkov by bolo zredukovaných na základnú dávku vo výške životného minima, na ktorú by mal nárok každý občan a ďalej na materskú, dávku pre osamelého rodiča a pre invalidov.

Čo sa týka ostatných strán, SMER-SD ako jednu z priorít na roky 2016-2020 uvádza zvyšovanie životnej úrovne ľudí prostredníctvom znižovania miery nezamestnanosti, zvyšovania minimálnej mzdy a rastom príjmov ľudí s nižšími príjmami, dôchodcov a mladých rodín. Jednotlivé priority a spôsoby ich dosiahnutia však nie sú vysvetlené hlbšie, nie je teda jasné či by strana na dosiahnutie cieľov využila opatrenia súvisiace s odvodmi či sociálnymi dávkami.

Most-Híd vo volebnom programe z roku 2016 navrhuje zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a podnikania či zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny. V dôchodkovej politike strana trvala na posilnení druhého piliera a v prvom pilieri podporovala inštitút minimálnych dôchodkov (pdf, s. 24, 25). V sociálnej politike strana podporovala „zvýšenie a udržanie rozdielu medzi maximálnou sociálnou dávkou a minimálnou mzdou“ a vyplácanie časti sociálnych dávok naviazané na vykonávanie verejnoprospešných prác (pdf, s. 107).

SNS v programe z roku 2016 uvádzala zriadenie doplnkového penzijného systému zameraného na dlhodobú starostlivosť o bezvládnych a starších občanov, zamestnanecké penzijné pripoistenie ako súčasť dôchodkového doplnkového sporenia, poskytovanie dávok pre dlhodobo nezamestnaných podmienené povinnou školskou dochádzkou ich detí či výkonom verejnoprospešných prác, zrušenie povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov (pdf, s. 13, 26).

Strana SKOK! vo volebnom programe v roku 206 navrhovala sociálny balík s názvom „Eurovratka“, ktorý by sa skladal zo zníženia odvodov z miezd, zníženia DPH na všetky potraviny a na energie pre domácnosti a zrušenia koncesionárskych poplatkov (pdf, s. 34). Program „Práca namiesto dávok“ by priniesol zníženie základnej sociálnej dávky pre práceschopných nezamestnaných a zvýšenie aktivačnej časti dávky na úroveň minimálnej mzdy (pdf, s. 51).

Vo volebnom programe KDH sa v roku 2016 nachádzalo zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane o 560 eur ročne, pre ľudí s nízkymi dôchodkami možnosť zarobiť si mesačne do 200 eur bez daňového a odvodového zaťaženia, pre nezamestnaných možnosť zarobiť do 200 eur mesačne bez toho, aby prišli o dávky, zavedenie odvodového bonusu (zníženie poistných a sociálnych odvodov v závislosti od počtu nezaopatrených detí) a možnosť odviesť časť dane zamestnaných detí svojim rodičom či zvýšenie prídavku na dieťa pre rodiny so súhrnných príjmom oboch rodičov do trojnásobku priemernej mzdy. (pdf, s.11, 29, 30).

Hnutie Oľano-NOVA vo volebnom programe z roku 2016 navrhovalo zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 500 eur ročne, ústavnú ochranu dôchodkov z prvého a druhého piliera a možnosť prispievať rodičom na dôchodok jedným percentom vymeriavacieho základu (pdf, s. 36, 44, 45).

Slovenská akadémia vied to prepočítala, aj MESA10 to prepočítala, aj ja tiež a všetkým nám vyšli rovnaké výsledky (ohľadom fiškálneho dopadu odvodového bonusu v čase jeho uvedenia, pozn.).

Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa skutočne podieľali všetky spomínané subjekty. Ich konkrétne vyčíslenia celkového dopadu odvodového bonusu boli v čase jeho uvedenia najmä vďaka rozdielnosti použitej metodiky a vstupných dát jednotlivých analýz rozdielne, avšak zhodli sa na tom, že odvodový bonus by po zavedení mal neutrálny dopad na štátny a verejný rozpočet (s výnimkou ročného prechodného obdobia v analýze SAV, pozn.). Vo svojom vyjadrení pre Demagog.SK Richard Sulík zdôraznil, že maximálny rozdiel medzi jednotlivými výpočtami fiškálneho dopadu predstavuje 56,43 mil. eur (1,7 mld. Sk), čo vzhľadom na celkové štátne výdavky v roku 2015 (15,65 mld. eur) zodpovedá 0,36 % štátnych výdavkov. Keďže analýzy Richarda Sulíka, SAV a MESA10 sa vo všeobecnosti zhodujú na neutrálnom fiškálnom dopade obvodového bonusu, avšak uvádzajú rozdielne konkrétne hodnoty dopadu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

V kontexte Sulíkom navrhovaného modelu odvodového bonusu (ďalej len OB), ktorý prezentoval v roku 2006 prostredníctvom práce Odvodový bonus: zmena paradigmy (dostupná v .pdf), môžeme o prepočítaní a prognóze jeho výsledkov hovoriť najmä v oblasti makrodopadov (s. 59-67). Na prepočítaní dát sa skutočne podieľali 3 subjekty – autor práce Richard Sulík a organizácie SAV, respektíve MESA10, ktorých k vyčísleniu vplyvu na verejné financie vyzvala RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov), ale aj samotný autor práce.

Čo sa týka konkrétnych výsledkov analýz návrhu OB, nezhodujú sa najmä v odhadoch celkového vplyvu na verejné financie. Túto skutočnosť dokladá aj obsah Sulíkovej práce v podobe nasledujúcej tabuľky (s. 67; vrátane výdavkov na výrazne vyššiu podporu detí +124%):

Tabuľka 1: : Celkový dopad zavedenia OB na verejné financie. (Zdroj: https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf).

Pre úplnosť však hodnotenie výroku doplníme o prehľad kvantitatívnych výsledkov analýz, ktoré sme prekontrolovali vo vzťahu k originálnym dokumentom. Konštatujeme, že výsledky výpočtov sa líšia najmä na základe rozdielnosti v metodike a vstupných dátach, ktoré subjekty pri analýze využili. V prípade záujmu pripájame plnú verziu hodnotenia OB zo strany SAV (konkrétnym číslam sa venujú najmä strany 6-18), a taktiež aj pohľad MESA10, ktorý figuruje ako príloha č. 5 v .pdf verzii Sulíkovej práce (s. 190-194). Musíme však dodať, že SAV a rovnako aj MESA10 vyhodnotili pozitívny vplyv Sulíkovho návrhu odvodového bonusu na bilanciu verejných financií. Najväčšie výhrady voči OB mala SAV predovšetkým ohľadne neistých sociálnych dôsledkov reformy.

Spomínaná tabuľka kvantitatívnych výsledkov jednotlivých analýz, ktorú vo svojej diplomovej práci ponúkla Anna Mitterová:

Tabuľka 2: Prehľad výsledkov analýz. (Zdroj: Anna Mitterová: Systém odvodového bonusu a jeho dopady na makroúrovni. Dostupné na internete: <https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc>, s. 33).

Jednotlivé tabuľky finálnych bilancií:

Tabuľka 3: Sulíkov model. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy, s. 65).

 

Tabuľka 4: Model MESA10. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy, s. 66).

Tabuľka 5: Model SAV. (Zdroj: Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu, s. 11).

 

Je tam (vo vízii PS, pozn.) aj asi 62 rôznych konkrétnych zvýšení výdavkov štátu, napríklad zaviesť opatrenie na zmenšovanie sociálnej vzdialenosti, zvýšiť objem zdrojov určených na aktívne politiky na trhu práce a tak ďalej. To nejde bez zvýšenia daní, alebo zvýšenia dlhov.

Vo svojej vízii ma Progresívne Slovensko (PS) celkovo 128 rôznych opatrení. Medzi ne patria aj dve opatrenia uvedené Richardom Sulíkom -  zvýšenie objemu zdrojov určených na aktívne politiky trhu práce (.pdf, s. 93) a zavedenie opatrení na zmenšovanie sociálnej a kultúrnej vzdialenosti (.pdf, s. 77). Určiť celkový počet opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu štátnych výdavkov, nie je pri súčasnej podobe vízie možné, nakoľko PS pri mnohých bodoch nešpecifikuje spôsob ich realizácie.

Takisto nemožno potvrdiť časť výroku Richarda Sulíka o tom, že ekonomický a sociálny program PS sa dá docieliť len prostredníctvom zvýšenia daní alebo verejného dlhu. Samotná vízia PS zdôrazňuje, že spomínané návrhy chce uskutočniť s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Zmena daňového systému navrhovaná vo vízii PS obsahuje zvýšenie niekoľkých daní, ale nechce upravovať celkovú daňovú sadzbu a plánuje prerozdelenie daňovej záťaže. Rovnako je dôležité spomenúť, že štátny rozpočet sa dá stimulovať napríklad aj motiváciou podnikateľského prostredia, či využitím projektov verejno-súkromného partnerstva. S prihliadnutím na tieto skutočnosti hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako zavádzajúci.

Vízia PS síce obsahuje opatrenia, ktoré sú spojené so zvýšením štátnych výdavkov (napr. modernizácia zdravotníctva, vybudovanie siete verejných jaslí a škôlok, dobudovanie kapacít nájomného bývania a pod.), avšak venuje sa aj udržateľnosti verejných výdavkov a šetriacim opatreniam (napr. neodkladne prijať zákon určujúci limity verejných výdavkov, zefektívniť výdajovú stranu štátneho rozpočtu a pod.). Pri niektorých opatreniach sa v súčasnosti nedá určiť, či by mali dopad na štátny rozpočet, nakoľko nie je jasný spôsob, akým ich PS chce zrealizovať (napr. cielené vzdelávanie smerom k trvalej udržateľnosti).

Progresívne Slovensko chce opatrenia zaviesť bez zvýšenia verejného dlhu, a to pomocou politík, ktoré dbajú na dlhodobú udržateľnosť a zefektívnenie verejných financií. “Krajina preto potrebuje v strednodobom horizonte dostatočne znížiť svoje zadĺženie, aby vytvorila priestor na spomínané výdavky a zároveň aj fiškálny vankúš na anti-cyklické opatrenia tlmiace dopady budúcich recesií na životnú úroveň. Tento vankúš musí pritom existovať pod úrovňou dlhového limitu, aby dlhová brzda neprinútila budúce vlády škrtiť verejné výdavky a prehlbovať tým prepad dopytu a nárast nezamestnanosti. Našou víziou je zodpovedná krajina, ktorá neprepadne pokušeniu použiť aktuálny fiškálny vankúš na financovanie bežných výdavkov či verejných investícií s neistou návratnosťou, ale vytvorí priestor na jasne zadefinované priority trpezlivým úsilím o zefektívnenie svojich výdajov.” (.pdf, s. 83-84)

Vízia PS spomína zvyšovanie daní v určitých oblastiach, ale zároveň chce znížiť daňovú a odvodovú záťaž práce, práve na úkor vyšších daní vo vybraných sférach. “Súčasťou vízie je aj zmena daňového mixu (hoci nie celkovej sadzby) smerom od zaťaženia práce napríklad k majetkovým, či spotrebným daniam (.pdf, s. 84) (...) Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácií. Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach” (.pdf, s. 85).