Ing. Richard Sulík

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Sulík

Richard Sulík

Nielen pred Vianocami, v polke októbra som ich (prevádzky, pozn.) nechcel zatvárať, pred Vianocami sme súhlasili aj my s lockdownom.

Richard Sulík v októbri 2020 opakovane povedal, že nesúhlasí s plošným zatváraním prevádzok bez potrebných dát

Hovoril o tom 2. októbra v rozhovore pre aktuality.sk, nesúhlasil ani na zasadnutí krízového štábu 11. októbra a zopakoval to aj 13. októbra v rozhovore s Braňom Závodským. 

Súhlasil s vianočným lockdownom v najzasiahnutejších okresoch, nie však na celom Slovensku. Zdôrazňoval, že krajina potrebuje dlhodobý plán, ktorým sa budem riadiť. Tvrdeni Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.

Ja som sa veľakrát vyjadril aj aj som išiel do súbojov, do konfliktov kvôli tomu, že poďme tie prevádzky otvoriť.

Richard Sulík viackrát navrhoval otváranie prevádzok a dostal sa tým do konfliktu s premiérom Matovičom. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. 

V polovici marca 2020 úrady na Slovensku prvýkrát zatvorili prevádzky. Pár týždňov po prijatých opatreniach podpredseda vlády Richard Sulík vyjadril podporu postupnému otváraniu s výnimkou obchodných centier. Argumentoval, že by to bol „solídny krok vpred“.

  1. októbra začala vláda kvôli zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii opäť sprísňovať opatrenia. Štát uzatvoril prevádzky so službami ako fitnesscentrá, wellness zariadenia či kúpaliská. Reštaurácie mohli podávať len jedlo zabalené so sebou.

Sulík 11. novembra napísal, že „gastro, šport, kultúra, fitnesscentrá... sú dnes zdevastované a zažívajú historický kolaps. Krajina ich potrebuje, mali by sme si ich chovať ako v bavlnke, aby sa z toho čím skôr vymotali. Čo však dostali? Majú suplovať štát a premeniť svoje prevádzky na testovacie centrá.”

Na tlačovke 10. decembra uviedol, že „systematicky likvidujeme celý gastro segment.” 

V čase, keď bol Richard Sulík odcestovaný v Dubaji, sa dostal do konfliktu s Igorom Matovičom, ktorý jeho prístup kritizoval s tým. Podľa vtedajšieho premiéra „Richard spod slnečníka odkázal (úmyselne ignorujúc cieľ 500 pri 7-dňovom kĺzavom mediane), že by sme všetko mali otvoriť a zároveň písal, že máme počúvať vedcov a odborníkov.“ 

Zároveň uviedol, že odborníci odporúčajú otváranie v lepších okresoch vtedy keď sa zlepší celková situácia na Slovensku. Matovič zároveň Sulíka vyzval, aby navrhol a odprezentoval vlastný plán.

Strana SaS tak 23. novembra predstavila vlastný proti pandemický plán  „Semafor zdravia”. Plán zohľadnil situáciu v regiónoch a predstavil lokálne riešené opatrenia. Sulík k nemu dodal, že ide o „plán ako bojovať s koronou a nezadusiť ekonomiku.”

Vtedajší premiér Igor Matovič tento návrh kritizoval. Uviedol, že Sulík „mal jedinú úlohu, predstaviť plán, alternatívu voči komunitnému testovaniu … On túto úlohu odignoroval, odkopíroval si niečo z čiech, niečo z ministerstva zdravotníctva, spravil kompilát a teraz povie že máme plán. Figu borovú máme plán.”

Teraz je to (plán obnovy, pozn.) vlastne pripravené na to, aby to už mohol Brusel začať posudzovať.

Ministerstvo financií 19.4. - teda 19 dní po odvysielaní relácie - portálu Demagóg.SK uviedlo, že momentálne prebieha finalizácia Plánu obnovy a odolnosti SR. Počas posledných týždňov sa vyhodnocovali pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania ako aj pripomienky z technických rokovaní s Európskou komisiou.” 

K plánu obnovy prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyše 2500 pripomienok,  z toho 1375 bolo zásadných.

Rezort dodal, že tento týždeň (od 19. do 23.4.) sa dolaďujú posledné detaily, plán pošleme v stanovenom termíne, a teda do 30. apríla. Európska komisia má následne dva mesiace na jeho vyhodnotenie.”

1. apríla - v čase, keď Richard Sulík hovoril o pláne obnovy ako o „vlastne pripravenom” - teda pripravený nebol, kedže sa doň ešte zapracovavali pripomienky a ešte týždne neskôr sa „dolaďovali detaily”. Tvrdenie predsedu SaS preto hodnotíme ako nepravdivé.

My sme 3× predložili univerzálny odškodňovací zákon na vládu, 3× neprešiel, pokiaľ bol Igor Matovič predsedom vlády.

Richard Sulík sa v čase premiérovania Igora Matoviča trikrát snažil dostať odškodňovací zákon na rokovanie vlády, ani raz sa mu to nepodarilo. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.

Richard Sulík prišiel prvýkrát s tzv. univerzálnym odškodňovacím zákonom už v novembri 2020. Mal pomôcť podnikateľom zasiahnutým korona krízou. Podľa Sulíka mu však nebolo umožnené, aby zákon predložil na vládu.

Schválenie zákona si strana SaS neskôr kládla ako podmienku prijatia vianočného lockdownu.

Začiatkom februára Sulík informoval, že zákon plánuje predložiť tretíkrát. Podľa neho sa na tom dohodla koaličná rada. Dopady návrhu zákona na verejné financie skúmalo Ministerstvo financií. 

Ani na tretí pokus sa zákon do programu zasadnutia vlády nedostal. Podľa Sulíka ho doň nezaradil vedúci Úrad vlády Július Jakab. Ten tvrdí, že Sulík program zasadnutia schválil a nenavrhol do neho pridať bod o odškodňovacom zákone.

Ten Ivermektín, čo ste použili ako príklad pani Saková, to je tak, že ten liek tu je 40 rokov, nie sú známe žiadne výrazné negatívne vedľajšie účinky, a niektoré krajiny ho už používajú, je tam ďaleko viac skúseností, a tiež sa ho nejde teraz doviezť 2 000 000 kusov.

Ivermektín sa používa vyše 40 rokov, má relatívne bežné vedľajšie účinky. Slovensko doviezli niekoľko tisíc balení na liečbu covidu-19, pre čo však chýba solídny vedecký základ. Tvrdenie Richada Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Ivermektín začal byť používaný pre ľudské - a nie veterinárne - použitie začiatkom 80. rokov 20. Storočia. Dnes ho lekári predpisujú najmä na liečenie elefantiázy a riečnej slepoty v rozvojových krajinách Afriky či Latinskej Ameriky. 

Má predovšetkým antiparazitické účinky, no pôsobí aj protizápalovo a proti vírusom. Spoločnosť Merck - výrobca lieku - však upozorňuje, že neexistujú vedecké dôkazy o účinkoch pri liečbe covidu-19. 

Ľudské telo Ivermectin relatívne dobre toleruje, medzi nežiaduce účinky možno zaradiť závraty, svrbenie, nevoľnosť alebo hnačku a zriedkavo alergické reakcie. WHO podotýka, že pri odkedy sa liek používa, vedľajšie účinky sa prejavili u polovice pacientov - nesúviseli však s liekom samotným, ale s jeho interakciou s chorobou. 

Koncom januára 2021 Ministerstvo zdravotníctva povolilo využívanie dovtedy neregistrovaného Ivermectinu na liečebné účely covidu-19 po dobu pol roka. Rezort taktiež informoval o masívnom dovoze lieku na Slovensku - ide však iba o desiatky tisíc balení. 

Ivermectin registrujú aj USA či iné európske krajiny ako Francúzsko, Švédsko či Nórsko, avšak iba na určené choroby. Liečba Covid-19 Ivermectinom, naopak, bežná nie je. Slovensko je v skutočnosti prvou krajinou v Európe, ktorá tento krok urobila.