MUDr. Richard Raši

poslanec NR SR, bývalý minister zdravotníctva SR, SMER-SD, primátor mesta Košice

vzdelanie
Lekárska fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Košice

2004 titul Master of Public Health, Slovenská zdravotnícka univerzita

V roku 2010 bol zvolený za primátora mesta Košice.

Richard Raši bol do pozície ministra zdravotníctva vymenovaný 3. júna 2008, keď vo funkcii nahradil Ivana Valentoviča.

Bývalý riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde sa špecializoval v odbore chirurgia. Od roku 1995 pracoval na klinike úrazovej chirurgie v košickej fakultnej nemocnici L. Pasteura. Ako špecialista na úrazovú chirurgiu tu pôsobil deväť rokov. Neskôr pôsobil tri roky ako námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť pre chirurgické odbory. Za riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave bol vymenovaný v marci 2007, z funkcie odstúpil po vymenovaní za ministra zdravotníctva SR.

Traumatológ Richard Raši pôsobil v rokoch 2000 – 2003 ako lekár ženského hokejového reprezentačného tímu.

V roku 2004 získal titul Master of Public Health na Slovenskej zdravotníckej univerzite.
Richard Raši sa zúčastnil na viacerých odborných stážach vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Spojených štátoch amerických a vo Švédsku. Naďalej externe študuje biomedicínu a pôsobí ako člen vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Richard Raši je ženatý, má dve dcéry.

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Raši

Richard Raši

Určite prichádzajú ťažšie ekonomické časy … vo všeobecnosti prichádza ťažšie obdobie, ale neprichádza ťažšie obdobie iba pre Slovensko, ale pre celú Európu a celý svet.

Národná banka Slovenska odhadla, že v roku 2020 sa slovenská ekonomika prepadne o 1,4 až 9,4 percenta. Ohrozených je 75 až 130 tisíc ľudí pracovných miest. 

Európska komisia ráta s prepadom ekonomiky o 2 až 2,5 percenta. Rast svetového HDP by podľa OECD mohol kvôli pandémii v tomto roku klesnúť o 0,5 až 1,5 percenta. Podľa OSN je celosvetovo ohrozených 5,3 až 24,7 miliónov pracovných miest. 

Tvrdenie Richarda Rašiho hodnotíme ako pravdivé.

Naša ekonomika pred koronavírusom dopadmi bola v rámci Európy naštartovaná dobre a aj hospodársky rast, aj keď bol nižší, bol stále hospodárskym rastom nad 2 percentá.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v januári 2020 uviedla, že hospodársky rast za rok 2019 by mohol dosiahnuť 2,3 percenta HDP. 

Podľa analýzy Národnej banky Slovenska však ekonomika Slovenska v roku 2019 spomaľovala, a to kvôli slabému globálnemu obchodu pod vplyvom protekcionistických opatrení a zvýšenej neistoty”. 

Medziročný rast HDP sa podľa NBS znížil v 3. štvrťroku 2019 na 1,3 percenta. Tvrdenie Richard Rašiho hodnotíme ako ešte pravdivé.

Sa pripravuje na Európskej komisii… špeciálny balík ešte pre jednotlivé štáty mimo týchto peňazí z eurofondov, z tých tzv. centrálnych bruselských, ktoré by mali byť natlačené späť do ekonomiky, ak by každý kto na koronavírus utrpel, aby sa z toho vedel pozviechať.

Európska komisia oznámila, že z tzv. rozpočtovej záruky Únie presunie miliardu eur ako záruku pre Európsky investičný fond. Ten má podnietiť banky, aby poskytovali dostatok peňazí malým a stredným podnikom. 

Komisia čaká, že takto sa k asi 100-tisíc firmám dostane viac ako 8 miliárd eur likvidity. 

Okrem toho, Európska centrálna banka plánuje nakúpiť finančné aktíva vo výške 750 miliárd eur, aby podporila ekonomiky štátov eurozóny. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.

Sa pripravila legislatíva tak, aby toto čerpanie (prostriedkov z eurofondov presunutých v rámci operačných programov na boj s COVID-19, pozn.) bolo oveľa jednoduchšie ako bežne, čo je mimoriadne dôležité, lebo väčšinou, keď robíte nejakú zmenu, musíte si ju dať schváliť. Schvaľuje vám ju Európska komisia rok, teraz to pôjde bez schválenia veľmi rýchlo.

Už v polovici mája Európska komisia avízovala väčšiu flexibilitu pri čerpaní peňazí a zjednodušenie procesov, ktoré by nevyžadovali jej rozhodnutia niektorých pri zmenách v operačných programoch. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.

Európska komisia povedala, že budú môcť členské štáty presúvať finančné prostriedky až do výšky 8 % z eurofondov v rámci operačných programov. Tu by sme k týmto 527 miliónom mohli dodatočne získať ďalších niekoľko 100.000.000 eur.

Európska komisia ohlásila novú investičnú iniciatívu na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou COVID-19. 

Jej súčasťou je aj návrh, aby členské štáty nemuseli Únii vracať tzv. predbežné financovanie eurofondov, ktoré by za normálnych okolností vracať museli. Slovensko by malo mať v rámci tejto pomoci k dispozícii 527 miliónov eur. 

Okrem toho v „iniciatíve (to) bola jedna z flexibilít (ktorá umožnila) presúvanie 8 % z alokácie na prioritnú os do inej osi v rámci fondu, alebo teda operačného programu,” uviedlo Zastúpenie EK na Slovensku pre portál Demagóg.SK. 

Koľko peňazí priniesol práve tento nástroj, závisí od konkrétnych presunov v rámci operaćných programov. Celkovo by však Slovensko mohlo v rámci tejto európskej pomoci získať 2,5 miliardy eur. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.