MUDr. Richard Raši

poslanec NR SR, bývalý minister zdravotníctva SR, SMER-SD, primátor mesta Košice

vzdelanie
Lekárska fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Košice

2004 titul Master of Public Health, Slovenská zdravotnícka univerzita

V roku 2010 bol zvolený za primátora mesta Košice.

Richard Raši bol do pozície ministra zdravotníctva vymenovaný 3. júna 2008, keď vo funkcii nahradil Ivana Valentoviča.

Bývalý riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde sa špecializoval v odbore chirurgia. Od roku 1995 pracoval na klinike úrazovej chirurgie v košickej fakultnej nemocnici L. Pasteura. Ako špecialista na úrazovú chirurgiu tu pôsobil deväť rokov. Neskôr pôsobil tri roky ako námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť pre chirurgické odbory. Za riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave bol vymenovaný v marci 2007, z funkcie odstúpil po vymenovaní za ministra zdravotníctva SR.

Traumatológ Richard Raši pôsobil v rokoch 2000 – 2003 ako lekár ženského hokejového reprezentačného tímu.

V roku 2004 získal titul Master of Public Health na Slovenskej zdravotníckej univerzite.
Richard Raši sa zúčastnil na viacerých odborných stážach vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Spojených štátoch amerických a vo Švédsku. Naďalej externe študuje biomedicínu a pôsobí ako člen vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Richard Raši je ženatý, má dve dcéry.

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Richard Raši

Richard Raši

..kraj nemá priamu kompetenciu získavania investorov v zmysle investičných stimulov alebo iných nástrojov. Toto je úloha štátu, najmä prostredníctvom agentúry SARIO.

Samosprávne kraje, vrátane Košického, skutočne nemajú v priamej kompetencii získavať investorov pomocou investičných stimulov a iných nástrojov. Túto úlohu v SR plní niekoľko inštitúcií, jednou z nich je aj vo výroku spomínané SARIO. Výrok Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivý. 

Vyššie územné celky majú podľa § 4 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov kompetencie v rôznych oblastiach vrátane dopravnej obslužnosti kraja, utvárania podmienok pre rozvoj zdravotníctva či utvárania a koordinácie cestovného ruchu na území predmetného kraja. Získavanie investorov pomocou ekonomických nástrojov, ako sú napríklad investičné stimuly však medzi ne nepatrí.

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR. Podľa informácií, zverejnených na jej webstránke je jednou z jej kľúčových kompetencií "nastaviť a využiť všetky možnosti stimulačných prostriedkov na zvýšenie prílivu zahraničných investorov a zároveň podpora slovenských firiem pri premene na subjekty vysoko výkonné a úspešné na globalizovanom svetovom trhu." Takisto v rámci kľúčových aktivít pre investície sa agentúra zaväzuje "podporovať investičné projekty domácich a zahraničných investorov a sprievodný servis a ponúkať konzultácie a riešenia v oblasti individuálnej štátnej pomoci a nových stimulačných prostriedkov výhodných oproti konkurencii."

Medzi ďalšie štátne inštitúcie, ktoré majú vo svojej kompetencii podporu získavania investorov pre Slovensko, je Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Zákon č. 9/1992 Z.z. o obchodných a priemyselných komorách v § 5 ods. 2 pís. b) a k) ustanovuje, že SOPK v rámci svojej pôsobnosti "spolupôsobí pri koordinácii a uskutočňovaní hospodárskych vzťahov Slovenskej republiky so zahraničím; zriaďuje a spravuje zariadenia a inštitúcie na podporu rozvoja podnikania a vzdelanosti v tejto oblasti." 

Medzi organizácie, ktoré pomáhajú pri získavaní investorov pre určitý región, patrí napríklad Východoslovenská investičná agentúra (VIA), ktorá chce podľa informácií zo svojej webovej stránky "prostredníctvom nových investícií priniesť do regiónu východného Slovenska pracovné príležitosti, ktoré budú vytvárať vysokú pridanú hodnotu v oblasti priemyselnej výroby, cestovného ruchu, služieb, výskumu a vývoja v rôznych sektoroch hospodárstva."

Legendárne Kúpalisko ČH je po rekonštrukcii a modernizácii jedným z klenotov nášho mesta. Začíname stavať najmodernejší štadión na východnom Slovensku – Košickú futbalovú arénu. Pripravujeme výstavbu moderného Národného tenisového centra.

Predmetný výrok Richarda Rašiho sme zaznamenali 10. augusta 2017. Košické kúpalisko Červená hviezda je národnou kultúrnou pamiatkou a po jedenásťmesačnej rekonštrukcii bolo v júli 2016 opäť sprístupnené pre verejnosť. Práce na Košickej futbalovej aréne v súčasnosti prebiehajú podľa plánu. Tento štadión je možné považovať za najmodernejší na východnom Slovensku z toho hľadiska, že po dokončení bude zaradený do 4. kategórie štadiónov UEFA, ktorá je najvyššia. Pre porovnanie, legendárny prešovský Štadión Tatran bude po plánovanej rekonštrukcii zaradený do 3. kategórie. Na výstavbu Národného tenisového centra uvoľnila vláda SR v apríli 2017 finančné prostriedky vo výške 9 miliónov eur, čím projekt dostál od štátu zelenú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Víťazom verejnej súťaže rekonštrukcie kúpaliska sa stalo konzorcium Inžinierske stavby a.s. Košice – Berndorf Bäderbau SK s.r.o. Košice. Podľa zdôvodnenia obstarávateľa zákazky, mesta Košice, tento uchádzač "splnil podmienky účasti a požiadavky na predmet zákazky a ponúkol najnižšiu prijateľnú cenu z platných ponúk." (.pdf, s. 2) Zmluva o dielo bola podpísaná 18. augusta 2015 v hodnote 3 928 242,98 € s DPH, a práce mali byť ukončené najneskôr 31. mája 2016. Investorom bolo mesto, zákazka nebola spolufinancovaná z fondov EÚ. Na obnovu bola pôvodne navrhnutá suma päť miliónov eur, rekonštrukcia nakoniec stála 4 379 434,20 € s DPH (.pdf, s. 1). Ukončenie rekonštrukcie sa niekoľkokrát posunulo, pre verejnosť bolo kúpalisko otvorené v júli 2016.

V príležitosti plánovanej stavby Košickej futbalovej arény bola založená akciová spoločnosť s rovnakým názvom. Mesto Košice má v spoločnosti podiel 85% a futbalový klub VSS Košice 15%. Na výstavbu nového futbalového štadióna s kapacitou 9 000 miest "pre Košičanov, ktorý bude spĺňať podmienky UEFA 4. kategórie a bude slúžiť na ligové, medzinárodné a reprezentačné zápasy, ale aj kultúrne a športové podujatia," má mesto k dispozícii 12 mil. eur. Táto suma je zložená z bezúročného úveru z ministerstva financií v hodnote osem mil. eur so splatnosťou desať rokov a z dotácie z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo výške štyroch mil. eur. Zmluvný termín dokončenia stavby je stanovený na koniec roka 2020.

Prvú fázu výstavby štadióna, "Košická futbalová aréna – príprava územia," majú na starosti opäť Inžinierske stavby a.s. Košice. Stavba bola vykonávateľom prevzatá 30. mája 2017, cena stavby je stanovená na 394 460 € bez DPH, a práce by mali trvať šesť mesiacov. Podľa nedávnych slov vedúceho komunikačného referátu košického magistrátu Jozefa Marka bude táto lehota (november 2017) dodržaná, s výstavbou samotného štadiónu sa začne počiatkom roku 2018, a predpokladaný termín realizácie je v polovici roka 2019.

Jedným z kritikov výstavby futbalovej arény je mestský poslanec a aktivista Ladislav Lörinc: "Mesto namiesto toho, aby pomohlo (nefinančne) vtedy, keď sa dalo, teraz stavia Košickú futbalovú arénu pre neexistujúci fortunaligový klub." Týmito slovami pripomenul len nedávny (27. júla 2017) zánik klubu FC VSS Košice. Klub bol po niekoľkých sezónach v najvyššej futbalovej súťaži v roku 2015 preradený do druhej ligy, ktorú minulú sezónu vyhral. Činnosť bol nútený ukončiť kvôli neschopnosti zabezpečiť finančné prostriedky na chod v novej sezóne.

Príprava výstavby ďalšieho športového centra je už v pokročilej fáze. Podľa plánov by sa mala výstavba Národného tenisového centra začať už v novembri 2017. "NTC bude mať multifunkčný charakter a bude slúžiť aj iným športom na organizovanie medzinárodných športových podujatí v Košiciach. Na predpokladaných investičných nákladoch 15 miliónov eur sa bude podielať 60 percentami vláda SR, 20 % mesto Košice a 20 % Slovenský tenisový zväz (STZ)." uviedol generálny sekretár STZ Igor Moška. Koniec stavebných prác je naplánované na jún 2019.
Ohľadom prítomnosti nemeckých investorov v Košiciach a okolí sme narazili na niekoľko správ. Avšak nevieme o existencii zoznamu investorov, ktorý by poslúžil na náš účel. Z verejne dostupných zdrojov teda nevieme určiť počet investorov z Nemecka, ktorí by mohli v KE pôsobiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

19. mája 2014 bola zverejnená správa, že "do Košíc mieri unikátna výroba v oblasti letectva. Ako v pondelok informoval denník Hospodárske noviny (HN), záujem prísť do metropoly východu má nemecká letecká spoločnosť AirBerlin."

O inom investorovi sme sa dozvedeli v roku 2004. "Približne pol miliardy korún, vrátane súvisiacej mestskej infraštruktúry, investovala nemecká finančná spoločnosť Saller do výstavby nového obchodného centra (OC) Galéria v Košiciach, ktoré otvoria pre verejnosť vo štvrtok 9. septembra."

O ďalšom investorovi zase píše web zive.sk. "Nemecký celosvetový poskytovateľ IT služieb Freudenberg IT otvoril tento týždeň (14. júla 2016) pobočku v Košiciach. Do konca roka chce vytvoriť desiatky pracovných miest pre IT špecialistov na seniorskej úrovni."

V blízkom okolí Košíc sa nachádzajú 3 priemyslové parky: Nová Polhora, Veľká Ida a Kechnec. V prvom nie sú zatiaľ etablovaní žiadni investori, nakoľko výstavba parku ešte nie je dokončená. V priemyselnom parku Veľká Ida sú etablované 3 spoločnosti: slovenské ENERGYCO, luxemburská spoločnosť IEE a švajčiarska spoločnosť Oerlikon Balzers. V priemyselnej zóne Kechnec sa v súčasnosti nachádza 8 spoločnosti: z toho jedna nemecká (Getrag) a dve rakúske firmy (Schelling Anlagenbau GmbH a spoločnosť Künz). 
Richard Raši je vo funkcii primátora Košíc siedmy rok. Podľa verejne dostupných informácií sa nám podarilo zistiť, že do Košíc v predmetnom období "prišlo" niekoľko nových investícií. Pojem "množstvo vecí" je dosť abstraktný, no v meste sa skutočne udialo niekoľko zaujímavých udalostí hodných spomenutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Predmetný výrok Richarda Rašiho sme zaznamenali 30. mája 2017. Raši je primátorom Košíc nepretržite od víťazstva v komunálnych voľbách v roku 2010.

2. februára 2016 uverejnila SITA, že "spoločnosť Minebea, veľký japonský investor, prichádza do Košíc. Ako v piatok na tlačovej besede informoval premiér Robert Fico, Minebea pri stavbe nového závodu preinvestuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov 60 miliónov eur, pričom vznikne 1 100 pracovných miest."

O ďalšom investorovi zase píše web zive.sk"Nemecký celosvetový poskytovateľ IT služieb Freudenberg IT otvoril tento týždeň (14. júla 2016) pobočku v Košiciach. Do konca roka chce vytvoriť desiatky pracovných miest pre IT špecialistov na seniorskej úrovni."

6. februára 2015 zverejnili Hospodárske noviny správu o príchode investora do priemyselného parku Veľká Ida. "V priemyselnom a logistickom parku vo Veľkej Ide pri Košiciach by do konca roka malo pribudnúť 200 nových pracovných miest," vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. "Pre mňa je potešujúce, že tento park sa stal realitou bez jediného eura dotácií," pokračoval. V súčasnej dobe je pritom zamestnaných už 500 ľudí. Podľa slov Ivana Štefanca išlo o firmy IEE a Oerlikon.

SME informovalo o ďalšej investícii v Košiciach 22. decembra 2014 nasledovne: "Na východné Slovensko presúva časť svojej výroby austrálska spoločnosť Howe. Jeden z veľkých dodávateľov pre automobilový priemysel sa v roku 2015 nasťahuje do logistického parku Immopark pri košickom letisku."

O inom investorovi sme sa dozvedeli z 20. júna 2014. "Do Košíc prichádza vietnamský investor, ktorý do východoslovenskej metropoly prinesie nové pracovné možnosti. Spoločnosť FTP Software sa zlúči s firmou RWE IT Slovakia, ktorá na slovenskom trhu pôsobí už desať rokov."

16. apríla 2013 zverejnila stránka odpady-portal.sk investíciu v Košiciach v enviromentálnej oblasti. "Celkovo 2 mil. eur plánuje spoločnosť Environcentrum investovať do nového zariadenia na zhodnotenie a úpravu odpadov. Hlavným dodávateľom odpadu bude podľa zámeru EIA skupina U. S. Steel Košice (USSK). Výstavbu v Košiciach ohlásil investor na začiatok budúceho roku, pričom do prevádzky bude nové zariadenie uvedené o rok neskôr."

Vyššie sme uviedli výber niekoľkých správ o realizácií nových investícií v meste. Demonštratívne môžeme uviesť pár vecí aj k prvej časti výroku o "zmene množstva  vecí" v Košiciach.

Košické kúpalisko Červená hviezda, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou, bolo po jedenásť mesačnej rekonštrukcii v júli 2016 opäť sprístupnené pre verejnosť. Ďalšou vecou, ktorá sa bude v Košiciach meniť, je vznik novej Košickej futbalovej arény. Tento štadión bude spĺňať kritériá Európskej futbalovej asociácie UEFA. Budú sa v ňom konať domáce i medzinárodné futbalové zápasy, ale aj iné športové, kultúrne a spoločenské podujatia. Za ďalšiu zmenenú vec môžme považovať novú leteckú linku z Košíc do Kolína a Tel Avivu, alebo zvyšujúci sa počet turistov v metropole východu. V Košiciach sa chystá aj výstavba nového Národného tenisového centra, podľa plánov bude dokončená v roku 2019. Mesto sa stalo v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry, o víťazovi titulu sa rozhodlo už v roku 2008. Zrekonštruovala sa košická hlavná železničná stanica, nové priestory boli odovzdané v roku 2014. Slovensko usporiadalo Majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011, niektoré zápasy sa konali práve v košickom Steel Aréne. Slovensko získalo možnosť usporiadať majstrovstvá aj v roku 2019, kedy sa počíta opäť s rovnakým priebehom zápasov. V roku 2010 sa začala výstavba Auparku v centre mesta, nákupné stredisko odovzdali verejnosti v roku 2011. Ešte v roku 2007 vzniklo združenie Košice IT Valley, ktoré sa menilo na certifikovaný klaster v IT a komunikačných technológiach.

Vraj dohadzujem kšefty mojej sesternici a spoločnosti, ktorú vlastní – AGB ekoservis. Táto spoločnosť podniká v odpadovom hospodárstve od roku 1998 a zmluvu s Kositom má od roku 2003 (áno, od roku kedy som bol ešte lekárom na úrazovej chirurgii v Košiciach a ani som nechyroval o inej práci, nie to že by som bol primátor tohto mesta). ….Spoločnosť AGB ekoservis má iba 3 percentá zakontrahovaných zmlúv so štátnymi inštitúciami a bulvárne médiá píšu o úspešnom biznise tejto spoločnosti so štátom.

Rašiho obhajoba stojí predovšetkým na tvrdení, že spoločnosť jeho sesternice AGB ekoservis a Kosit mali uzavretú zmluvu už v roku 2003, teda predtým, ako bolo povinné zverejňovanie zmlúv so štátom v CRZ. Kosit síce túto informáciu potvrdil, no keďže je jedným z aktérov kauzy, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Výrok primátora mesta Košice Rašiho sme zaznamenali 14. júna 2017 v jeho profile na sociálnej sieti Facebook. 

Vlastníkom AGB ekoservis je Ing. Janka Palčiková s podielom 100%. Ako poznamenal Raši, majiteľka firmy  Palčíková je jeho sesternica. Od 30. januára 1998 vykonáva firma podnikateľskú činnosť "nakladanie s odpadom."

Firma Kosit (mesto Košice má v nej 34 % podiel) tvrdí, že spolupracuje s firmou sesternice Rašiho od roku 2003. Z iného zdroju sa nám však spoluprácu medzi firmami pred pôsobením Rašiho na poste primátora nepodarilo zistiť.

Raši je primátorom Košíc nepretržite od víťazstva v komunálnych voľbách v roku 2010.

Podľa Centrálneho registra zmlúv spolupracuje firma AGB ekoservis so štátom (alebo inštitúciami zriadenými štátom, napr. vysoké školy) celkom intenzívne (29 vedených zmlúv). Koľko percent zo všetkých zmlúv tejto spoločnosti predstavuje číslo 29 je neoveriteľné, keďže povinne sú zverejnené iba zmluvy súkromných spoločností uzavreté so štátom. To, že spoločnosť AGB ekoservis má iba 3 % zakontrahovaných zmlúv so štátnymi inštitúciami potvrdila aj Rašiho sesternica a majiteľka firmy Palčiková.

O tom, že sa sesternici Richarda Rašiho  darí pri zákazkách so štátnymi nemocnicami píšu Aktuality.sk, Denník N, či Korzár.