Renáta Kaščáková

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Renáta Kaščáková

Renáta Kaščáková

Stav ciest na Slovensku hodnotí pravidelne Slovenská správa ciest (SSC). Za stav ciest druhej a tretej triedy sú zodpovedné jednotlivé samosprávne kraje. V roku 2014 (.pdf, s. 35) bolo v Trenčianskom samosprávnom kraji v nevyhovujúcom stave 54,09 km ciest druhej a 167,36 km ciest tretej triedy, celkovo teda 221,45 km bolo v nevyhovujúcom stave. Za havarijné bolo označených 20,579 km ciest druhej triedy a 16,809 km ciest tretej triedy (celkovo  37,38 km). V roku 2016 (.pdf, s. 35) už 55,23 km ciest druhej triedy a 210,82 km ciest tretej triedy bol v nevyhovujúcom stave (celkom 266, 05 km). V havarijnom stave sa nachádzalo 23 km ciest druhej a 10,384 km tretej triedy (33,384 km celkovo). V roku 2014 sa nachádzalo v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave 258,83 km "župných" ciest, v roku 2016 bola dĺžka takýchto problémových úsekov 299,43 km. Ide tak skutočne o nárast v týchto kategóriach o 40 km. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2017 sa v Trenčianskom kraji nachádzalo 59,612 km ciest druhej a 214,431 km ciest tretej triedy v nevyhovujúcom stave. V katastrofálnom stave bolo 20,75 km ciest druhej a 8,68 km tretej triedy. Ide tak o 303,47 km v problémovom (nevyhovujúcom alebo havarijnom) stave, čiže počas trojročného obdobia (2014-2017) je v Trenčianskom kraji o približne 44 km viac úseko regionálnych ciest v v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave.

Kapitálové výdavky na správu a údržbu ciest TSK sú vždy v rozpočte plánované vyššie ako je potom reálne plnenie (pre roky 2009-2016, pozn.)…

Kapitálové výdavky, ktoré sú určené na správu a údržbu ciest TSK sú naozaj v rozpočte plánované vyššie, ako je ich reálne plnenie. Porovnávali sme kapitálové výdavky za roky 2009 až 2016, ktoré potvrdili toto tvrdenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Údaje o plánovaných výdavkoch a výška výdavkov, ktoré boli reálne použité na správu a údržbu ciest sa nachádzajú v záverečných účtoch TSK. Tabuľka zachytáva údaje o kapitálových výdavkoch TSK, ktoré boli plánované na správu a údržbu ciest, ich reálne plnenie a percentuálne vyjadrenie plnenia výdavkov voči plánom:

 
Podľa webu www.cyklotrasytsk.sk, ktorý popisuje pokrok vo výstavbe úsekov cyklotrás v kraji, nebola doposiaľ fyzicky vybudovaná žiadna časť plánovaných cyklotrás v Trenčianskom samosprávnom kraji. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Realizovali sa aj práce v rámci projektu "Spoznávaj prihraničíe Trenčianskeho a Zlínskeho kraja zo sedla bicykla", pričom išlo hlavne o propagačno-reprezentačné akcie a taktiež o vydanie cykloturisickej mapy. V súvislosti s obnovou značenia (cyklo)turistických trás a obnovou turistickej infraštruktúry bola uzatvorená zmluva medzi TSK a Slovenským cykloklubom o realizácii prác súvisiacich s novými cyklotrasami a obnovou už jestvujúcich

cyklotrás v celkovej výške 24 928,74 Eur. (zdroj: Záverečný účet TSK za rok 2015, .pdf, s. 257)

Podľa záverečného účtu za rok 2016 bol cieľ atraktívnych cykloturistických strán taktiež čiastočne splnený. Z plánovanej 150 len 22,8 km cyklotrás bolo opatrených vhodným cykloturistickým značením. V I. polroku 2016 prebiehala výroba prvkov cykloturistického značenia, v II. polroku ich osadenie, pritom išlo hlavne o výmenu resp. obnovu značenia v nedobrom stave. Podľa záverečného účtu nedošlo ani k vybudovaniu nových turistických trás v tomto období. Trenčiansky kraj proklamuje, že rozvoj cykloturistiky je jednou z priorít, napriek tomu bolo čerpanie financií na túto kapitolu na úrovni približne 5 % (celková rozpočtovaná suma bola v roku 2016 2,3 miliónov eur). Dôvodom nízkeho čerpania rozpočtovaných výdavkov pre rok 2016 mal byť hlavne proces verejného obstarávania pre obstaranie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutia k projektu „Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry v TSK - inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a majetkovo-právne vysporiadanie“. Kvôli zdĺhavému procesu sa plánovalo vyhlásenie verejnej súťaže na spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenia a realizáciu stavby najskôr v rokau 2017. V rámci projektu "Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry v TSK - inžinierska činnosť, vypracovanie

projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a majetkovo-právne vysporiadanie“ boli projektové práce pre vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie spracované pre 8 úsekov.

V rámci projektu "Obnovené cykloturistické trasy na území Trenčianskeho samosprávneho kraja" bola zrealizovaná obnova značenia na 6 cyklotrasách a na vyznačenie 1 novej cykloturistickej trasy. Trenčiansky samosprávny kraj pokračoval v roku 2016 v príprave podkladov a projektovej dokumentácie k žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na vybudovanie cyklotrasy v rámci projektu "Na bicykli po stopách histórie", na ktorý chce získať kraj financie z Operačného programu Interreg V-A SK-CZ 2014 - 2020. V roku 2016 bol taktiež pripravený strategický dokument "Stratégia využitia potenciálu Trenčianskeho samosprávneho kraja pre rozvoj cyklistickej infraštruktúry". Začalo sa pracovať na príprave aj ďalšieho dokumentu “Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry na Hornej Nitre – vypracovanie prípravnej dokumentácie, štúdie realizovateľnosti“. Ide o predbežnú verziu štúdie variantných riešení vedenia cyklotrasy, ktorá bude spájať mestá

Handlovú, Prievidza, Nováky, Partizánske, až po hranicu s Nitrianskym krajom. (Zdroj: Záverečný účet TSK na rok 2016, .pdf, s. 280)

Prečo v celej veci mlčí aj vedenie Trenčianskeho samosprávneho kraja (…) Mlčky sa prizerá na to šialené zaobchádzanie so životným prostredím i ľuďmi v tomto kraji a ani len nepripomienkovalo konanie o vplyvoch na životné prostredie.

Tvrdenie Renáty
Kaščákovej pochádza z blogu a týka sa dopadov rozširovania ťažby v 12. ťažobnom poli DP Nováky. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) nepripomienkoval návrh Hornonitrianskych baní
Prievidza vo veci vplyvu na životné prostredie. Hoci o miere negatívnych dopadov na životné prostredie ide o spornú a nedoriešenú otázku, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Krajský koncept
ochrany životného prostredia má v TSK na starosti Odbor investícií, životného prostredia
a vnútornej prevádzky, konkrétne Oddelenie investícií, životného prostredia
a územného plánovania.
K jeho hlavným kompetenciám patrí vydávanie stanovísk k zámerom,
podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie a stanovísk
k operačným programom v rámci medzirezortného pripomienkovania.

Kaščáková naráža na povolenie ťažby  uhoľných zásob v 12. ťažobnom poli v ťažobnom úseku Nováky, dotknutými územiami sú pritom obce Nováky, Koš, Opatovce nad Nitrou (okres: Prievidza). TSK nemal vo veci vplyvu
ťažby na životné prostredie pripomienky. V záverečnom stanovisku (.pdf, s. 19) je uvedená
jediná pripomienka TSK a tá sa týka zásahov do krajinnej štruktúry
v podobe prekládok vodných tokov Nitra a Handlovka, železničnej trate
a iných sietí. TSK so zámerom súhlasí, problém vidí len v územnoplánovacej dokumentácii.

Zámer HBP
o rozšírení ťažby  naopak ostro kritizovali
Kúpele Bojnice a.s. spolu so Spoločenstvom vlastníkov
súkromného lesa a pasienkov, ktoré sa obávajú ohrozenia a poškodenia
liečivých termálnych prameňov. Bojnické kúpele sa v svojich pripomienkach
k zámeru (.pdf,
s. 20) odvolávajú na posudok znalca v oblasti životného prostredia,
geológie, vodného a odpadového hospodárstva Doc. Ing. Michala Bartku, Csc.,
z roku 2011 a takisto na geologickú štúdiu Štátneho geologického
ústavu Dionýza Štúra (ŠGUDŠ) o negatívnych dopadoch rozšírenia ťažby.  Na záver správy o rozhodnutí Ministerstvo
vyvracia tvrdenie Bojnických kúpeľov o hrozbe pre termálnu pramene. Tvrdí,
že žiaden z citovaných zdrojov, ani výsledky geologických,
hydrogeologických či ložiskových prác nepotvrdili interpretáciu prieniku
termálnych vôd do banských vôd ani do banských priestorov (.pdf, s. 38). 

Kúpele Bojnice, Spoločenstvo vlastníkov súkromného lesa a pasienkov so sídlom v Opatovciach nad Nitrou a jeden obyvateľ podali proti rozhodnutiu ministerstva rozklad. Tvrdia totiž, že neprebehla dostatočná diskusia na odbornej úrovni a hrozia tiež prievaly: "...rozširujúca ťažba smerom k územiu kúpeľov zväčšuje depresie v Novákoch a presmerovanie vôd pritekajúcich do bojnickej vysokej kryhy, čo môže spôsobiť náhly prieval termálnych liečivých vôd do banských chodieb, čím nezvratne poškodí zdroje liečivých vôd."

Rozkladová komisia rozhodla, že je potrebné znova posúdiť vplyv na životné prostredie, keďže sa odbor ministerstva životného prostredia "nezaoberal podrobným preskúmaním a vyhodnotením vecných námietok uvedených v podaných rozkladoch, nakoľko zistil také procesné pochybenie, v dôsledku ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť." 

Aj zástupcovia mimovládnych organizácii vyzvali ministra Sólymosa, aby bolo zámerom štátu skôr utlmiť ako prehlbovať ťažbu, zdôrazňujú najmä negatívne dôsledky na zdravie ľudí a upozorňujú aj na stanoviská Európskej komisie. Tá sa vyjadrila, že: „Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie.“ (.pdf, s. 20)

Konkrétne KOCR Trenčín Región je odnožou úradu VÚC aj tým, že predsedom KOCR (krajská organizácia cestovného ruchu) je bývalý riaditeľ úradu VÚC a riaditeľkou KOCR je bývalá zamestnankyňa VÚC, ktorá mala na starosti cestovný ruch.

Výrok Renáty Kaščákovej
blogu o krajských
organizáciách hodnotíme ako pravdivý, Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore
cestovného ruchu stanovil blízky vzťah medzi vyšším územným celkom
a krajskou organizáciou. Súhlasí aj prepojenie funkcií predsedu
a výkonnej riaditeľky KOCR Trenčín s Úradom Trenčianskeho
samosprávneho kraja.

Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore
cestovného ruchu ustanovil krajské organizácie cestovného ruchu
(KOCR), ktoré majú spolu s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja, s vyššími územnými celkami (VÚC), obcami a inými
organizáciami zabezpečovať plnenie úloh v oblasti cestovného ruchu.

VÚC sú voči KOCR
nadradené, podľa §5 písm. a majú právomoc KOCR založiť
a podieľať sa na ich spolufinancovaní. VÚC takisto podľa §5
písm.b spolupracuje s KOCR pri tvorbe koncepcie rozvoja cestovného
ruchu, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji
cestovného ruchu na území kraja.

Hlavným cieľom KOCR je
podľa §8 ods.1 zákona vytváranie
podmienok pre rozvoj cestovného ruchu v kraji. Jej členmi sú podľa §8
ods.2 VÚC a aspoň jedna oblastná organizácia pôsobiaca na území
kraju. Financovaná je prostredníctvom príspevkov od VÚC a oblastnej
organizácie.

KOCR je podľa §9
ods. 1 a 2 zákona založená
zakladateľskou zmluvou a vzniká na ustanovujúcom valnom zhromaždení, ktoré
zvolá predseda VÚC. Následne je podľa §9, ods. 4 povinný
predložiť návrh stanov a zloženia krajskej organizácie. Medzi orgány KOCR
patrí valné zhromaždenie, ktoré je tvorené zástupcom VÚC a zástupcami
oblastných organizácií. Ďalším je predseda krajskej organizácie, ktorý je
štatutárnym orgánom, volí ho valné zhromaždenie na návrh predsedu VÚC.
Posledným orgánom je podľa §11 písm.a výkonný riaditeľ krajskej
organizácie, ktorého volí valné zhromaždenie na návrh predsedu KOCR 

KOCR Trenčín región vznikla
z iniciatívy Trenčianskeho samosprávneho kraja a oblastných organizácií
cestovného ruchu Regiónu Horná Nitra – Bojnice, Trenčianskych Teplíc, Regiónu
Horné Považie a Trenčínu a okolia. Kaščáková na svojom blogu tvrdí
správne, že predsedom KOCR
Trenčín región
 je od ustanovujúceho
valného zhromaždenia
4. mája 2015 Mgr. Juraj Gerlici, bývalý
riaditeľ Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorého vo funkcii nahradil
Mgr. Michal Žitňanský. Výkonnou riaditeľkou KOCR je PhDr. Eva Frývaldská, v minulosti
pôsobiaca na Úrade TSK, zodpovedná za oblasť cestovného ruchu.