Mgr. Rafael Rafaj

Narodený 19. 10. 1959.
Vzdelanie:
1997-2001 VŠ Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra
žurnalistiky, odbor: žurnalistika, Mgr.
1975-1979 SŠ Bratislava, chemik, maturita
1966-1974 ZDŠ Žilina

Zamestnanie
od r. 2010 – podpredseda SNS
od r. 2006 – poslanec NR SR
od 2003 hovorca SNS
2001 – 2003 hovorca PSNS
1995 – 2001 tlačový tajomník SNS
1979 – 1994 chemik, laborant, Istrochem Bratislava

Spoločenské aktivity
aktivista za zachovanie pamiatkovej zóny v Rači (1987)
člen SNS (1990)
člen Jógovej spoločnosti a ČSZTVaŠ
člen Združenia slovenských novinárov (1992-1999)
šéfredaktor informačného spravodaja SNS Slovenský národ (1995-1999)
zodpovedný redaktor prílohy SNS v denníku Slovenská republika (2000)
šéfredaktor prílohy SNS v denníku Šport (2001)
USA International visitor program – Building a civil society (1998)
kandidát na poslanca NR SR (1992, 1994)
kandidát na starostu MČ Bratislava-Rača (2002)

Člen strany: Slovenská národná strana (SNS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Rafael Rafaj

Rafael Rafaj

Pani redaktorka, ale veď Slovensko nielen, že má dobré čísla, ako som ukázal, ale my máme aj dobrú disciplínu. Veď všetci sme sa zhodli a prijali sme ústavný zákon o rozpočtovej dlhovej brzde alebo zodpovednosti.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová (už nie členka SNS). 
Z uvedeného vyplýva, že R. Rafaj hovorí pravdu ak tvrdí, že ústavný zákon o dlhovej brzde prijali a zhodli sa na ňom všetci.

My stále hovoríme len o eurozóne, ale musíme hovoriť, že celý svet je v globálnej kríze. Dostali sme sa v globálnom trhu na úroveň 310%. S tým asi súhlasíte a viete o tom. Takisto viete historicky, že keď takýto globálny dlh dosiahol úroveň 200%, tak to viedlo k vojne. Aby sme mali predstavu, že kde je Slovensko, pozrite sa, aký my máme relatívne nízky dlh. Nemecko má 225%, Slovensko 126%. Takže vidíme, že slovenská ekonomika je na tom relatívne veľmi dobre.

R. Rafaj pri uvádzani daných čísel hovorí o celkovom dlhu, t.j. o dlhu verejnom ako aj súkromnom dohromady.
R. Rafaj uvádza, že výška globálneho dlhu je na úrovni 310% HDP. Túto informáciu uvádza aj portál etrend.sk (12.december 2011).

Celkový dlh Nemecka za rok 2009 bol 285%, čiže nie 225 ako uvádza R. Rafaj.

Trim Broker (30. september 2011): Spolu tak dlh eurozóny činí približne 250% svojho HDP. Tento dlh je tak približne rovnako veľký ako dlh americký. 

Pre nás je však najzaujímavejší údaj ten, že Slovensko má najmenší dlh zo všetkých krajín eurozóny. Dlh slovenskej vlády je menej ako polovičný voči priemernému dlhu v eurozóne, podobne ako dlh domácností, a dlh firiem je iba tretinový.

Daný článok síce neuvádza celkový dlh SR, avšak dá sa z neho vydedukovať, že dlh SR je približne na úrovni 125 % ako uvádza R. Rafaj.

Na základe daných údajov hodnotíme tento výrok ako pravdivý.

Globálne si musíme uvedomiť, že už európske štáty neriešia cenu prosperity, ale cenu prežitia. V tejto súvislosti je treba sa opýtať aj slovenských občanov, či sú ochotní ďalej platiť, keďže sme už významne prispeli 15 rokmi transformácie za členstvo v EÚ a teraz evidentne hrozí, že EÚ je nejednotná. Nie je to len postoj VB páni. Dobre viete, že aký je postoj premiéra Nečasa ČR, že výhrady vnieslo aj Fínsko alebo Rakúsko a nehovorím o Maďarsku. Takže vidíme, že utvára sa tu akási 2-rýchlostná Európa.

Na výsledky summitu svetové médiá aj analytici všeobecne reagovali slovami o vytvorení dvojrýchlostnej Európy - skupiny štátov, ktoré podpíšu novú zmluvu a budú pokračovať v integrácii, a ostatných (malý prehľad nájdete tu). Aj keď v priebehu prvých hodín po summite médiá informovali o tom, že cestou fiškálnej integrácie sa vyberie 25 členských krajín, neskôr sa k nim pridalo aj Maďarsko, ktoré bojkotovalo počiatočné správy o tom, že sa odmietlo k takej zmluve pripojiť, a jedinou krajinou "mimo" teda zostala Veľká Británia (zdroj). 
Čo sa týka výhrad niektorých členských štátov, tieto sú hlavne legislatívne - Česko, Maďarsko, Bulharsko, Švédsko a Dánsko potrebujú najprv konzultovať svoje parlamenty (zdroj). Ďalšie legislatívne problémy sa môžu vyskytnúť taktiež v Írsku, Holandsku, Rakúsku, Rumunsku, Fínsku a Lotyšsku (zdroj). Väčšina týchto legislatívnych problémov a výhrad politikov je spojená s istým obmedzením suverenity, ktoré táto dohoda predstavuje. Čo sa týka Fínska, pre Fínov sa javili problematickými pokusy zrušiť právo veta v rozhodovacom procese v rámci ESM a EFSF. Rakúsko po summite vyjadrilo svoju nespokojnosť s nedostatočnými riešeniami (zdroj). O ďalších pochybnostiach niektorých členských štátov ohľadom prijatia novej zmluvy sa môžete dočítať napríklad tu a tu.

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Len doplniť, že našťastie bol prijatý nový mechanizmus, takzvaný distribučný kľúč, kde sa zmenili tie kritériá, ktoré boli nelogické, lebo dva krát viac ako bohaté Luxembursko. Ale na margo toho opäť Slovensko by bolo ukrátené, ak by išiel mechanizmus v tom pôvodnom o 1,17 miliardy eur.

Tzv. distribučný kľúč, teda spôsob prispievania do eurovalu jednotlivými krajinami, bol skutočne zmenený, a to v marci 2011. Rafaj cituje správne ministra financií Ivana Mikloša, ktorý odhaduje, že Slovensko ušetrí touto zmenou približne 1,17 miliardy EUR.

6 miliárd ide do Európskej únie čistých peňazí od nás a 15,1 dostaneme. Takže momentálne sme vyčerpali 2,3 miliardy. Takže sme mínus 2,7 miliardy ešte.

V prvom rade je potrebné povedať, že ak sme do rozpočtu EU prispeli 6 miliárd EUR a vyčerpali zatiaľ 2,3 miliardy, tak rozdiel je 3,7 miliárd a nie 2,7 ako nesprávne uvádza Rafael Rafaj.

V rozpočtovom období EU 2007 - 2013 Slovensko malo prispieť do rozpočtu EU podľa prepočtov organizácie Open Europe 3,5 miliardami a získať malo 14 miliárd. 

Podľa materiálov Európskej Komisie sme v prvých troch rokoch do rozpočtu EU zaplatili 1,54 milárd, z rozpočtu EU sme získali 3,51 miliárd. V roku 2010 sme do rozpočtu EU prispeli čiastkou 0,5 miliardy EUR a z rozpočtu sme získali 1,9 miliárd. Žiadne z týchto čísel sa nezhoduje s tým, čo hovorí Rafael Rafaj, že by sme mali byť v mínuse.

V prípade ak ale nechceme chápať pridelené prostriedky rovno ako prijaté a rozlišujeme tak medzi skutočným čerpaním fondov a možným čerpaním, tak v súčasnosti čerpáme 22,52% z celkových 11,5 mld. eur viazaných v eurofondoch, t.j. 2,58 mld. eur. Do sumy nie su prirátané prostriedky, ktoré sme z únie získali mimo fondov.

Príjem je tak stále vyšší takmer o pol miliardy oproti sume, ktorú sme do roku 2011 dali do európskeho rozpočtu (2,04 mld. eur.)