doc. JUDr. Radoslav Procházka

Vzdelanie:

Absolvoval právnické štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Yale Law School v USA, kde roku 2001 získal titul doktor právnych vied.

Životopis:

V súčasnosti pôsobí ako právny poradca Delegácie Európskej komisie v Bratislave a ako pedagóg na Katedre Teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.

Zároveň je členom Advokátskej komory štátu New York. Venuje sa otázkam teórie a filozofie práva, ústavno-právnej komparatistike a právnym aspektom európskej integrácie.

Roku 2002 vydalo vydavateľstvo Central European University Press jeho monografiu o porevolučnom ústavnom vývoji krajín Višegrádskej štvorky.

V akademickej práci sa venuje predovšetkým právnej filozofii, ústavnému právu a právu Európskej únie. V týchto oblastiach publikoval tri monografie a niekoľko desiatok článkov a štúdií.

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: #SIEŤ (#SIEŤ)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Radoslav Procházka

Radoslav Procházka

Tím, ktorí dnes vyšetrujú Gorilu, s výnimkou jednej osoby, ktorá sa tej funkcie vzdala, vytvoril pán poslanec Lipšic ako vtedajší minister, myslím si, že pán minister vnútra (Kaliňák, pozn.) do toho zloženia toho tímu absolútne žiadnym spôsobom nezasahoval.

Tím na vyšetrovanie kauzy Gorila bol zriadený na začiatku roku 2012 a už v roku 2013 nastali prvé personálne obmeny, pričom garant tímu mal pocit, že mu bránia v práci, iný si začal pripadať nepotrebný. Z tímu potom postupne odchádzali štyria, pričom dôvod odchodu členov Demagog.SK nevie overiť. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Tím na vyšetrenie kauzy Gorila bol zriadený 9. januára 2012 s podporou vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica. Boli v ňom desiati kriminalisti a vyšetrovatelia z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a z úradu inšpekcie.

V roku 2013 došlo k obmene tretiny tímu. V januári opustil tím garant Rudolf Cádra, ktorý odišiel do civilu. Ako dôvod odchodu neskôr uviedol, že ho preložili na odbor boja proti extrémizmu z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK  bez uvedenia dôvodu. Vo februári nastali ďalšie personálne obmeny."Vyšetrovatelia odchádzajú z rôznych dôvodov: zdravotných, sťahovania na iné miesto, pre záujem o inú prácu alebo nepotrebnosť." Policajný prezident Tibor Gašpar uvádzal: "Dvaja členovia majú zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú časovo náročné rehabilitácie. Jeden človek bol vymenovaný do funkcie a nemôže robiť na dvoch miestach. Ďalší sa chce odsťahovať viac ako sto kilometrov za rodinou a už nechce slúžiť v Bratislave" a rovnako dopĺňa: "Zmeny sa dejú na žiadosť šéfa tímu a tí, čo odišli, budú nahradení rovnakým počtom ľudí". 

Nemáme k dispozícií dôkazy na overenie toho, či Kaliňák nejakým spôsobom zasahoval, alebo nezasahoval do zloženia tímu. Minister vnútra pritom v januári 2016 uviedol na margo vyšetrovacieho tímu: "Tak ako som sľúbil po voľbách, tím Gorila zostane zachovaný a bude mať dostatok času aj priestoru, aby sa podarilo túto kauzu vyšetriť. To sa nezmenilo a žiadnu zmenu ani neplánujeme."



Financná skupina Penta získala prostredníctvom spolocnosti PPC Holding v roku 2004 od Fondu národného majetku 90% akcií PPC za približne 66 miliónov eur, pricom jej ponuka nebola najvyššia spomedzi uchádzacov. V rozhovore pre denník SME Krajniak priznal, že hlasoval v prospech privatizácie PPC Pentou pocas jeho pôsobenia v prezídiu Fondu národného majetku ako nominant KDH, co potvrdzujú ajsprávy z viacerých slovenských denníkov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V januári 2012 robilo SME rozhovor s Krajniakom, kde je uvedená nasledovná výmena:
'-Spomínate si na hlasovanie, ktoré aj vdaka vášmu hlasu dopadlo v prospech Penty?
-„Myslím, že to bolo hlasovanie o privatizácii Paroplynového cyklu. Som si takmer na sto percent istý, že to bol prípad, kde dala Penta najvyššiu ponuku.“ '

V auguste 2012 vtedajší exminister Daniel Lipšic sa obrátil na Generálnu prokuratúru s podnetom, podla ktorého došlo k privatizácii nezákonne a štátu nou vznikla škoda až 15 miliárd korún, teda asi 500 miliónov eur. Podnet bol prokuratúrou odložený, pretože údajne nesplnal podmienky žaloby.

"Predovšetkým exkluzívna zmluva na 25 rokov s vtedy ešte štátnymi Slovenskými Elektrárnami. Len tá podla Daniela Lipšica mala PPC garantovat vlastníkovi zisk v výške spomínaných 500 miliónov eur. "Zmluva je predražená o zhruba 50 percent. I preto je elektrina taká drahá," vysvetloval Daniel Lipšic ešte ako minister. Aj vdaka tomu sa mala celá investícia Pente vrátit do roka a pol," informovali viaceré slovenské denníky.

Minister dopravy Brecely zo strany Sieť 9. mája oznámil, že zmluvu o stavbe diaľničného obchvatu okolo Bratislavy ministerstvo čoskoro predloží vláde, a bude sa jednať o verejno-súkromné partnerstvo (PPP projekt). Tiež uviedol, že do pôvodnej zmluvy bola pridaná takzvaná protischránková doložka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Pre denník Sme uviedol (video):

"Menili sme koncesionársku zmluvu v zmysle takom, že sme pripravili dodatok k zmluve o vylúčení schránkových firiem z verejného života, takže všetky firmy, ktoré sa budú zúčastňovať na tomto tendri alebo respektíve na realizácii tohto projektu by mali mať jasne dohľadateľných vlastníkov. To znamená, aby ten príjemca výhod bol jasne pomenovaný. Takže toto je dosť závažná zmena."

V článku pre Denník N nazval Konštantín Čikovský toto opatrenie symbolickým. Podľa neho:

"Vložená „protischránková doložka“ vlastne len znamená, že aj významnejší subdodávatelia obchvatu by mali prijať povinnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní, a teda zapísať svoju firmu do Registra konečných užívateľov výhod. Ten vznikol minulý rok a v praxi sa ukázal ako nefunkčný." 

My sme (Sieť, pozn.) ani pred voľbami ani po voľbách nemali ten pohľad na svet taký, že jediné, čo je treba v tom štáte spraviť, je odstaviť od vlády SMER.

Predvolebné vyjadrenia predstaviteľov strany Sieť nenaznačujú, že by jej hlavným cieľom bolo odstaviť stranu SMER-SD od vlády. Výrok predsedu Siete preto hodnotíme ako pravdivý.

Vyjadrenia predsedu strany Sieť sa pred voľbami veľmi rôznili. V priebehu času sa vyjadroval, že Smer-SD by už nemal byť vo vláde, že by si vedel predstaviť koalíciu so Smerom, ak by sa volebný výsledok Siete priblížil výsledku Smeru, cez pripustenie koalície so Smerom a jej následné odmietnutie.

Pri pripustení spolupráce Procházka uviedol: "Pre nás je kľúčové, aby sme presadili hmotnú zodpovednosť politikov a zákaz schránkových firiem.  A keď sa to podarí s nimi... Ľudia si to zaslúžia." Okrem týchto vyjadrení sa Procházka chcel zaslúžiť o funkčný štát, "presadzovať zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov, ktorí budú musieť prípadnú spôsobenú škodu na verejných financiách uhradiť z vlastného majetku", "zaviesť rodičovské konto, ktoré nahradí dnešný komplikovaný systém viacerých dávok pre dieťa". Sieť ďalej plánovala regionálne ekonomické zóny pre regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti, či podporiť domácich podnikateľov.

Išlo však o priority, ktoré sa až neskoro premietli do programu Siete. Ten je k dispozícii (.pdf) na ich webe.

Procházka sa vyše mesiac pred voľbami jasne vymedzil voči Smeru, keď sa vyjadril nasledovne: "My máme len dve veľké hry. Jednou je snaha urobiť náš plán základom programu novej vlády, čo predpokladá získanie poverenia na jej zostavenie. Druhou je úsilie sústrediť pravý stred do jednej silnej strany, na ktorú sa stredná vrstva bude môcť spoľahnúť a ktorá do slovenskej politiky vráti základnú rovnováhu. V oboch týchto polohách pre nás vládna strana zostáva hlavným a jediným súperom. Uvedomujem si, že to bude aj osobný súboj medzi mnou a premiérom.” Citáciu preberáme z agentúry SITA.

14. februára sa vyjadril Procházka na TA3 v relácii V politike, že Sieť hovorí Smeru definitívne nie (2:18:00): "Áno, je definitívne nie. Práve preto, že nenachádzame najmenší dôvod veriť tomu, že by sa tie kľúčové veci s nimi dali spraviť. Napokon oni sami nás vnímajú ako hlavného súpera. My vnímame ich ako hlavného súpera. Myslím si, že včera ideológ Smeru a v dobrom to teraz myslím, to nie je pejoratívne označenie, aj šéf volebnej kampane pán minister Maďarič tiež vlastne sa vyjadril k tomu, že za štandardné strany považujú Most, SNS a KDH. My práve s tým štandardom, ktorý táto stabilná stará politika ponúka, nie sme spokojní a chceme ho nahradiť novou krvou, novou energiou. Takže ja si myslím, že to je úplne zrejmé. Konečne sa to vyčistilo úplne pre každého. Nie je žiadna pochybnosť. Je to buď alebo a oni si pýtajú samozrejme poverenie na zostavenie vlády, je to logické. Vládli osem rokov a ľudia si urobia úsudok na to, či sú s tým po ôsmich rokoch spokojní. Že či v zdravotníctve alebo v školstve toto je to, čo chcú?"

Ľudia, ktorí spochybňovali opodstatnenosť PPP (verejno-súkromné partnerstvo, pozn.) na ten obchvat pred piatimi rokmi dnes hovoria, že áno, pred piatimi rokmi boli iné možnosti. Dnes sa to inak ako cez PPP projekty nedá postaviť.

Väčšina politikov ako aj odborníkov v súčasnosti naďalej tvrdí, že financovanie bratislavského obchvatu prostredníctvom PPP je zbytočne predražené a mali by sa hľadať iné možnosti riešenia tohto financovania. Žiadne výrazné zmeny v postojoch oproti spomínanému obdobiu spred piatich rokov nie sú zaznamenané. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

O obchvate Bratislavy sa diskutuje už niekoľko rokov. Už v roku 2009 ho vtedajší minister dopravy, Ľubomír Vážny označil za "najpotrebnejšiu stavbu". 

Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. 

Samotný Procházka sa o obchvate v novembri 2015 vyjadril, že "riešenie v rámci PPP projektu je predražené, a teda maximálne nevýhodné pre peňaženky ľudí na Slovensku."  Ďalej navrhol, aby sa namiesto PPP obchvat financoval radšej cez Slovenský investičný holding, prípadne prostredníctvom Junckerovho fondu.

Financovanie cez PPP ďalej kritizovali Figeľ, Matovič, Sulík či Miškov. Ako alternatívu k PPP vidia financovanie zo štátneho rozpočtu či financovanie formou verejno-občianskych partnerstiev.
Podľa Sulíka ide o veľké plytvanie, pretože celý projekt sa dá urobiť oveľa lacnejšie, a to v hodnote 1,3 miliardy eur. 

Víťazná cena tendru, ktorý vyhrala v decembri 2015 konzorcium firiem Cintra, Porr a investičný fond Macquarie Capital Group, bola nakoniec 1,7 miliardy, čo bolo až trojnásobne nižšie, než sa predpokladalo a než predpokladali jednotliví politici, ktorí projekt kritizovali.

Okrem politikov sa k plánovanému obchvatu vyjadril aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Vyjadrenie spolu s analýzou bolo dostupné krátko po zverejnení ceny v decembri 2015. Podľa Inštitútu: ,,Rozhodnutie vlády SR obstarať diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 pri Bratislave ako PPP projekt vychádzalo zo zmanipulovaných podkladov. Ministerstvo dopravy si najprv obstaralo poradcu s konfliktom záujmov a potom spolu s ním skreslilo vstupné údaje do kľúčového testu výhodnosti." INEKO vyzvalo Ministerstvo dopravy, ako aj vládu SR, aby ďalej nepokračovali v obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov.  

Obchvat je najnovšie možné doplnkovo financovať aj z eurofondov, konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Touto zmenou bol vytvorený priestor pre na úsporu verejných financií. Zmenu v operačnom programe musí po schválení vládou následne posúdiť Európska komisia. 

Oficiálny záver zo správy INEKO, ktorá detailne spracovala možné varianty financovania projektu, je takýto: "Z nateraz dostupných informácií sa variant PPP pre projekt D4/R7 javí ako výrazne predražený a pre Slovensko veľmi nevýhodný. Preto vyzývame ministerstvo dopravy a vládu SR nepokračovať v jeho obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov, ako aj možností financovania úsekov D4 a R7 zo štátneho rozpočtu či z tzv. Junckerovho fondu pre strategické investície." (s. 48, pdf.)

Inštitút pre verejnú politiku vo svojej analýze primárne porovnával len financovanie pomocou PSC(tradičná forma obstarávania) a PPP. Pri tradičnej forme obstarávania (PSC) sú najvyššie nároky na deficit a dlh naakumulované v počiatočnom období prípravy a realizácie projektu.
Práve PPP vyšlo ako výhodnejšie. "V analytickom scenári, ktorý porovnáva začiatok výstavby prostredníctvom PPP aj PSC v rovnakom roku 2016, je čistá súčasná hodnota (NPV) výstavby obchvatu realizovaného priamo štátom - štátnym rozpočtom (PSC) v porovnaní s PPP vyššia o 62 mil. eur. V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 mil. eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu D4/R7 prostredníctvom PPP1. Oba varianty sú výhodnejšie než nulový scenár („nerobiť nič“)."