Ing. Peter Žiga

Životopis

VZDELANIE:

2009 Technická univerzita v Košiciach – obhajoba dizertačnej práce
1990 – 1995 Ekonomická univerzita, Bratislava , špecializácia Podnikové hospodárstvo
1986 – 1990 Gymnázium Šrobárová, Košice

DOTERAJŠIE ZAMESTNANIE:

2012- Ministerstvo životného prostredia SR
2010 – 2012 Národná rada SR, predseda Výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, poslanec NRSR
2006 – 2010 Ministerstvo hospodárstva SR, štátny tajomník
2006 – 2006 Národná rada SR, poslanec
2003 – 2004 poradca generálneho riaditeľa SARIO
1998 – 2006 riaditeľ a konateľ súkromnej obchodnej firmy
1997 – 1998 riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou VÚB, a.s. Bratislava
1995 – 1997 riaditeľ a konateľ súkromnej spoločnosti

Cudzie jazyky: anglický jazyk- aktívne, nemecký jazyk – aktívne, ruský jazyk – aktívne
Práca s PC: Microsoft Word, Excel, Powerpoint
Vodičský preukaz: B

ZÁUJMY

literatúra, divadlo, šport, film

Člen strany: Hlas ()


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Žiga

Peter Žiga

vy prijímate opatrenia a ľudia od vás oprávnene očakávajú, že keď vy prijmete opatrenie, že mu zatvárate prevádzku alebo nemôže pracovať a nemôže podnikať, takže mu nahradíte tie ušlé škody. Vy ste to dokonca ústavným zákonom zakázali, aby si oni mohli žiadať súdiť sa.

Parlament schválil sporné znenie, podľa ktorého občan nemá nárok na náhradu škody a ušlého zisku v súvislosti s pandemickými opatreniami. Neurobil to však ústavným - ale riadnym zákonom. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Parlament schválil novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá vylučuje „právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení” súvisiacich s pandémiou. Nešlo však o ústavný - ale o riadny - vládny návrh zákona. 

Toto ustanovenie sa netýka programu štátnej pomoci - o tú môžu zamestnávatelia a podnikatelia zasiahnutí koronakrízou žiadať aj naďalej.

Ústava hovorí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.”

Je preto otázne a právni experti sa nezhodujú na tom, či je prijatá zmena v súlade s Ústavou. Prezidentka Zuzana Čaputová znenie napadla na Ústavnom súde. Ten začiatkom novembra pozastavil účinnosť zmeny zákona.

Vy ste zmenili parametre, ale nezmenili ste spôsob doručovania tých peňazí k tým ľuďom, tzn. obávame sa, že to bude takisto komplikované.

Aj po zmenách v programe prvej pomoci a jeho navýšení zostáva spôsob žiadania o peniaze až na drobné zmeny v zásade rovnaký. Mnohí podnikatelia ho kritizovali už v prvej vlne ako administratívne náročný. Tvrdenie Petra Žigu pre hodnotíme ako ešte pravdivé. 

 

Prvá pomoc

 

  1. marca koalícia predstavila sedem opatrení, ktorými chcela pomôcť podnikateľom a firmám zasiahnutým koronavírusom. 

 

Okrem iného, štát poskytol príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bol príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bolo 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. 

 

Ak zamestnávateľovi klesli tržby o viac ako 40 percent, mohol si odložiť odvody. Za zamestnancov v karanténe, ktorí čerpajú OČR alebo sú PN, štát zaplatil 55 z ich hrubej mzdy. 

Podľa prieskumu z mája 2020 bolo mnohí podnikatelia nespokojní s pomocou od štátu. 40 percent podnikateľov s problémami uviedlo, že nespĺňajú podmienky podpory. Asi tretina uviedla, že žiadosti o štátnu pomoc sú administratívne náročné a berúc do úvahy výšku podpory a možné sankcie, žiadať sa im neoplatilo. 

Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších takmer 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. 

Prvá pomoc plus

V novom balíku vláda navýšila zdroje o polovicu na 200 miliónov mesačne. Pomoc už dostanú aj ľudia so súbehom príjmov - teda mnohí umelci či športovci. Vláda zvýšila príspevky závisiace od poklesu tržieb aj kompenzácie za čas, keď zamestnanec nemohol pracovať. 

Spôsob žiadania o príspevky - a teda spôsob doručovania peňazí - zostal v zásade rovnaký: cez dohody so štátom a následné posielanie výkazov. Tí, ktorí pomoc čerpali v prvej vlne, podpíšu so štátom dodatky z pôvodnej zmluve. V drobnostiach sa však spôsob podpory zmenil. 

„Doteraz mohol zamestnávateľ posielať žiadosti na úrady práce e-mailom. Po novom žiadosti a výkazy za október a ďalšie mesiace zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, posiela cez portál Slovensko.sk v zastúpení právnickej osoby, v mene ktorej žiada,” uvádza DenníkN. 

Úrady tiež nebudú skúmať, či o pomoc žiada tzv. podnik v ťažkostiach.

A teraz týmto prvá pomoc plus, ktorý ste predstavili tento týždeň, …konečne ste si všimli… že existujú športovci, že existuje kultúra, že existujú aj iné zamestnania, ktoré na, ktoré ste v prvej vlne nemysleli, takže títo už sú tam.

Vláda 14. októbra predstavila nový balík sociálno-ekonomických opatrení Prvá pomoc plus”. Nadväzuje ním na balík Prvá pomoc” z jari. Aktuálne opatrenia riešia mnohé z problémov, pre ktoré na štátnu pomoc v prvej vlne pandémie nedosiahli mnohí športovci či pracovníci v kultúrnom priemysle. Tvrdenie Petra Žigu preto v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé.   

Prvá pomoc

  1. marca koalícia predstavila sedem opatrení, ktorými chcela pomôcť podnikateľom a firmám zasiahnutým koronavírusom. 

 

Okrem iného, štát poskytol príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bol príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bolo 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. 

Ak zamestnávateľovi klesli tržby o viac ako 40 percent, mohol si odložiť odvody. Za zamestnancov v karanténe, ktorí čerpajú OČR alebo sú PN, štát zaplatil 55 z ich hrubej mzdy. 

Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších takmer 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. 

Napriek tomu mnohí umelci či športovci cez sito tejto pomoci prepadli a nedosiahli na ňu, alebo ju nedostali (včas).

Prvá pomoc plus

V novom balíku vláda navýšila zdroje o polovicu na 200 miliónov mesačne. Pomoc už dostanú aj ľudia so súbehom príjmov - teda mnohí umelci či športovci. 

„Ľudia, ktorí sú SZČO, zároveň mali iné príjmy a vykážu 80-percentný pokles príjmov, budú môcť žiadať 810 eur,” uvádza DenníkN.

Pán minister práce, bol so mnou vtedy tento týždeň v relácii potvrdil, že za celé toto obdobie sme dali 616 000 000 na opatrenia pre riešenie korona krízy na tie pandemické OČR-ky na na kurzarbeit a na všetky tieto opatrenia.

Minister Krajniak v relácii povedal, že 616 miliónov išlo len na priame udržanie pracovných miest. Ďalšie stovky miliónov štát vyplatil na iné opatrenia. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Peter Žiga sa 15. októbra stretol v televíznej debate s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom. Krajniak v debate povedal: 

„Ale aby som vyviedol možno aj pána Žigu z omylu ... 616 miliónov vyplatených je na priame udržanie pracovných miest. Ďalších približne 220 miliónov sme vyplatili na tzv. pandemické OČR-ky, pandemické PN-ky, predĺženie podpory v nezamestnanosti atď. Ďalších 110 miliónov išlo na podporu aktívnej politiky trhu práce...“ (12:40) 

Z údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rezort práce, vyplýva, že štát vyplatil v rámci tzv. prvej pomoci podnikateľom, firmám a zamestnancom k 23. októbru 634 miliónov eur. Ďalších takmer 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke.

Tuná pán minister v apríli aj s pánom premiérom prišli s takou bombastickou ostentatívnou tlačovkou, prvá pomoc. Pamätáte sa na to a vtedy ste predstavovali, že miliarda EUR mesačne do ekonomiky plus 500 000 000 na zabezpečovacie úvery a podobná vec.

29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chcela ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu.

Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov malo do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako pravdivé.