Ing. Peter Žiga

Životopis

VZDELANIE:

2009 Technická univerzita v Košiciach – obhajoba dizertačnej práce
1990 – 1995 Ekonomická univerzita, Bratislava , špecializácia Podnikové hospodárstvo
1986 – 1990 Gymnázium Šrobárová, Košice

DOTERAJŠIE ZAMESTNANIE:

2012- Ministerstvo životného prostredia SR
2010 – 2012 Národná rada SR, predseda Výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, poslanec NRSR
2006 – 2010 Ministerstvo hospodárstva SR, štátny tajomník
2006 – 2006 Národná rada SR, poslanec
2003 – 2004 poradca generálneho riaditeľa SARIO
1998 – 2006 riaditeľ a konateľ súkromnej obchodnej firmy
1997 – 1998 riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou VÚB, a.s. Bratislava
1995 – 1997 riaditeľ a konateľ súkromnej spoločnosti

Cudzie jazyky: anglický jazyk- aktívne, nemecký jazyk – aktívne, ruský jazyk – aktívne
Práca s PC: Microsoft Word, Excel, Powerpoint
Vodičský preukaz: B

ZÁUJMY

literatúra, divadlo, šport, film

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Žiga

Peter Žiga

Tam (Vodná elektráreň Čierny Váh, pozn.) je 23 malých vodných elektrární, to nie je jedna elektráreň.

Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je najväčšou slovenskou prečerpávacou vodnou elektrárňou. Podľa oficiálnej stránky SE pozostáva z jednej nádrže a siedmych turbín, nie je tak tvorená viacerými malými elektrárňami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa SE:

"Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je našou najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou a svojim inštalovaným výkonom aj najväčšou vodnou elektrárňou."

Podľa údajov SE sa na rieke Váh celkovo nachádza vrátane VE Čierny Váh 19 vodných elektrární, z toho je jedna malá (elektráreň s jednou turbínou - Bešeňová) a dve prečerpávacie (využívajúce prečerpávanie vody z vyššie položenej nádrže do nižšej cez jednu alebo viac turbín - Čierny Váh, Liptovská Mara).

Týmto výrokom minister Žiga reagoval na nasledujúce prehlásenie moderátora Norberta Dolinského: 

"Snáď z toho odborného hľadiska máme niekoľko druhov vodných elektrární, najväčšia prečerpávačka je Čierny Váh. Tam je to ešte viac (než v Gabčíkove, pozn.), pán premiér, 735 megawattov."

VE Čierny Váh síce má vyšší inštalovaný výkon, VE Gabčíkovo však má výrazne vyššiu priemernú ročnú výrobu pri 2 200 GWh. VE Čiarny Váh má pre porovnanie priemernú ročnú výrobu 370,8 GWh. Platí však, že VE Čierny Váh je našou najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou.

No už v roku 2010 sme zistili, pretože sme poslali audítorov do Slovenských elektrární, sme zistili, že nás oklamali o 800-tisíc eur.

Podľa oficiálnej stránky Slovenských elektrární skutočne od roku 2010 vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo došlo k viacerým auditom. Tieto audity však momentálne nie sú verejne dostupné. Ako uvádza stránka SE:

"Audítorské spoločnosti KMPG Slovensko spol.s r.o., a Ernst&Young Slovakia, spol. s.r.o., neudelili súhlas zverejniť audítorské správy pripravené pre Slovenské elektrárne a Vodohospodársku výstavbu, pričom tretí audítor, Delloite Audit s.r.o., zverejnenie podmienil súhlasom Vodohospodárskej výstavby so zverejnením audítorskej správy.Žiadosť o zverejenie správ audítorov Slovenské elektrárne 9. januára odoslali spoločnostiam Deloitte Audit, s.r.o., KPMG Slovensko, spol. s r.o. a spoločnosť Ernst & Young Slovakia, spol. s r.o."

V dobe overovania výroku neboli výsledky ani jedného z auditov zverejnené, podla stránky SE totiž zainteresované strany súhlas zverejnenie neposkytli. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Pre portál venergetike.sk sa SE k otázke chýbajúcich 800-tisíc z roku 2010 vyjadrili nasledovne:

"Na otázku výpočtu konsolidovaných tržieb sme upozornili sami už roku 2010 a dokonca Vodohospodárskej výstavbe navrhli metodiku riešenia, na ktorý protistrana nereagovala, čím neumožnila vyplatenie vyšších tržieb. Slovenské elektrárne už v roku 2010 a 2011 z vlastnej iniciatívy navrhovali zmenu metodiky výpočtu tržieb, výsledkom ktorej malo byť vyplatenie sumy veľmi blízkej sume neskôr navrhnutej výpočtom audítora. Nami navrhovanú metodiku potvrdili aj všetky následné audity."

Vzhľadom na nedostupnosť audítorských správ nie je ani toto tvrdenie možné potvrdiť alebo vyvrátiť, ani určiť, akú sumu audítor určil za chýbajúcu. Tú SE v žiadnom dostupnom vyjadrení nešpecifikovali. Jediným dostupným zdrojom tejto sumy je práve minister Žiga, ktorý tento výrok vyslovil od decembra minulého roka opakovane.

…na základe tej zmluvy o prevádzke, boli Slovenské elektrárne zaviazané prispievať na údržbu Vodného diela v Gabčíkove, teda celého diela, nielen elektrárne, ale celého diela a to v sume 5 miliónov eur ročne. Od roku 2013 začali spochybňovať tieto platby a dokonca nás žalovali alebo žiadali od nás, aby sme 43 miliónov eur, ktoré nám počas tých ôsmich rokov zaplatili, aby sme im ako štát vrátili.

Paušálny ročný poplatok, ktorý Slovenské elektrárne platili za prenájom Vodnej elektrárne Gabčíkovo jej majiteľovi, Vodohospodárskej výstavbe sa v prepočte pohyboval okolo 5 miliónov eur. V roku 2013 začali SE túto platbu uhrádzať s výhradou, a požadovali vrátenie predchádzajúcich platieb v približnej celkovej výške 43 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa textu Zmluvy o prevádzke VEG bol "paušálny ročný poplatok za právo Slovenských elektrární prevádzkovať Prevádzkový majetok VEG a realizovať produkty VEG vo výške 146 622 036 Sk bez DPH" čo tvorí ročnú sumu okolo 5 miliónov eur. 

SE uhrádzajú od septembra 2013 štátnemu podniku pravidelnú platbu s výhradou jej jednoznačnej neoprávnenosti, nakoľko spochybňujú zmluvný vzťah medzi VV a Slovenským vodohospodárskym podnikom, ktorý tiež spadá pod MŽP. „Možnosť platiť s výhradou pritom Zmluva o prevádzke VEG nestanovuje a od uzavretia Zmluvy o prevádzke VEG do septembra 2013 predmetnú platbu Slovenské elektrárne, a.s. platili bez výhrad,“ uvádza sa vo vládnom materiáli. Listom zo 16. septembra 2013 vyzvali Slovenské elektrárne Vodohospodársku výstavbu na vrátenie sumy vo výške prekračujúcej 43 miliónov eur. Ide o sumu zaplatenú štátnemu podniku na základe článku 10 zmluvy o prevádzke VEG odo dňa jej uzavretia do septembra 2013.

9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave rozhodol o neplatnosti 30-ročnej zmluvy o prenájme VEG.


Minister životného prostredia však uvádza nesprávny počet rokov odkedy funguje resp. účinný, zákon č. 543/2002. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci. 

Peter Žiga vo svojom výroku hovorí o zákone č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny z 25. júna 2002 s platnosťou od 1. januára 2003 a je teda platný 11. rok je zákon, ktorý okrem iného definuje zonáciu národných parkov na Slovensku: 

"Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú podľa povahy prírodných hodnôt v nich tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D."

Čo sa týka intravilánu miest a obcí, to znamená, všetkého čo je v rámci tabule obce, tam sa nemení nič. To znamená, môžu sa bez súhlasu príslušných štátnych orgánov rúbať stromy do 40 cm obvodu, to znamená, asi do 13 cm v priemeru. Za tabuľou teraz chceme povoliť to, aby sa mohli rúbať stromy do 80 cm obvodu, čo je asi 25 cm v priemeru.

Peter Žiga správne uvádza kde a stromy s akým obvodom sa môžu vyrúbať bez povolenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V pôvodnom znení zákona o ochrane prírody a krajiny je povolenie výrubu stromov s obvodom do 40 cm. Toto platilo všeobecne aj pred aj za tabuľou obce
V pôvodnom znení zákona o ochrane prírody a krajiny § 47:
(4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje
a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2...


Priamo v novele zákona 543/2002 Z.z. sa píše:
„(4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje
a)za hranicami zastavaného územia obce (
za tabuľou obce, pozn.) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2,
b)v rámci zastavaného územia obce (
pred tabuľou obce, pozn.) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m2"

Priemer stromu s obvodom 80cm je cca (priemer=obvod stromu/?) 25 cm
Priemer stromu s obvodom 40cm je cca (priemer=obvod stromu/?) 13 cm