Peter Pellegrini

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Pellegrini

Peter Pellegrini

Keby aj vláda pod vedením tejto koalícii neurobila nič, tak 14 dní táto dotyčná dáma by skončila na tej funkcii (Soňa Potheová, predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov, pozn.).

Parlament odvolal šéfku Úradu na ochranu osobných údajov Soňu Pőtheovú z funkcie 16 dní predtým, než jej vypršala. To je však iba jedna časť pravdy. Podľa zákona by Pőtheová na stoličke napriek tomu zostala až do momentu, keby poslanci na návrh vlády nezvolili nového predsedu Úradu - a to by mohlo trvať dlhšie. Keďže tvrdenie Petra Pellegriniho je len časťou pravdy a inú - dôležitú - časť vynecháva, hodnotíme ho ako zavádzanie. 

Soňa Pőtheová šéfovala Úradu na ochranu osobných údajov od 15. mája 2015. Podľa zákona je funkčné obdobie predsedu úradu 5 rokov. Mandát by jej teda vypršal 15. mája 2020.

Parlament ju z funkcie odvolal 29. apríla - teda 16 dní pred vypršaním jej mandátu. 

Zákon však hovorí, že „predseda úradu zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.” Poslanci by rozhodovali na návrhu vlády. 

Pőtheovej úrad chcel v minulosti od novinárov pod hrozbou pokuty vedieť, kto im dal video Mariána Kočnera a Dobroslava Trnku. Nedbal pri tom na to, že novinári majú povinnosť chrániť svoje zdroje.

Podľa DenníkaN mala Pőtheová s Kočnerom kontakt cez aplikáciu WhatsApp a nadbiehala mu.

Keď pán minister dovolí štátnemu tajomníkovi, aby nominoval na tretiu najdôležitejšiu ženu na ministerstve vnútra osobu, ktorá sa vyskytuje tam v odposluchoch, kde dokonca vyšetrovateľ povie, že bola podozrivá možno z nejakého daňové podvodu. Dnes už aj odišla pod tlakom týchto argumentov.

Koncom apríla odstúpila z postu generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva vnútra Anna Bilecová. Do funkcie ju pôvodne navrhol štátny tajomník rezortu - niekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila - Lukáš Kyselica. Nomináciu odobrila aj vláda. 

Bilecovej meno sa objavilo v kauze vyplatenia nadmerných odpočtov DPH firmám blízkym Milanovi Chovancovi a Ladislavovi Piptovi. S Piptom si mala podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu priateľsky telefonovať v čase, keď bola vedúcou kontroly na Daňovom úrade v Michalovciach. Má to vyplývať zo zachytených odposluchov. 

Bývalý vyšetrovateľ tejto kauzy Pavol Milan tvrdí, že „podozrenia proti pani Bilecovej vyplývajúce z dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacích spisoch sú právne relevantné a zakladajú oprávnené a dôvodné podozrenie proti nej."

Bilecová z funkcie odišla s odôvodnením, že odmieta byť terčom verejného lynču bez relevantných dôkazov. 

Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.

Mnohé zo strán, ktoré dnes by chceli obsadiť a vymeniť policajného prezidenta, predtým hovorili prezident má byť oddelený od ministra vnútra

Žiadna zo strán pred voľbami nehovorila, aby bol výber policajného prezidenta „oddelený od ministra vnútra.” Takto by sa dal interpretovať len sľub z programu strany Za ľudí - no aj tam jej predseda povedal, že podľa neho má mať minister vnútra „svojho” šéfa polície, pretože nesie zodpovednosť. Keďže strany dnešnej koalície vo voľbách nesľubovali, že z výberu policajného prezidenta vynechajú ministra vnútra a maximálne by sa tak dali interpretovať slová jednej z koaličných strán - ale nie viacerých - hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako nepravdivé. 

O výmene policajného prezidenta hovorila pred voľbami Veronika Remišová (Za ľudí), ako šéf polície by prekážal aj Lucie Nicholsonovej (SaS). Naopak, chválil ho Boris Kollár.

OĽaNO pred voľbami navrhovalo nový spôsob výberu policajného prezidenta. Brannobezpečnostný výbor parlamentu by na základe verejného vypočutia odporučil ministrovi vnútra dvoch najlepších kandidátov. Ten by sa s ich výberom mohol, ale nemusel stotožniť. Strane prekážal dnešný výber cez podľa nich anonymnú komisiu. 

SaS v predvolebnom programe všeobecne hovorí, že chce odpolitizovať riadiace funkcie v polícii. Na naplnenie tohto cieľa je potrebná zákonná úprava kreovania všetkých funkcionárov PZ, nie len prezidenta,” tvrdí strana. 

V programe ohlasuje výberové konania na všetky funkcionárske pozície v policajnom zbore - v príkladoch však menuje len viceprezidentov, nie prezidenta zboru. Tomu sa v programe nevenuje vôbec. 

Richard Sulík však v jednej z predvolebných debát povedal, že voľba šéfa polície by sa mala spolitizovať a politickú zodpovednosť by zaň mal niesť minister vnútra, aby „bolo jasné, kto za čo nesie zodpovednosť“.

Strana Za ľudí si do predvolebného programu napísala, že „čestný, nestranný a profesijne zdatný prezident Policajného zboru SR je základom dobrého fungovania polície. Zmeníme preto legislatívu upravujúcu výber a odvolávanie prezidenta PZ SR tak, aby bola eliminovaná jeho politická závislosť.”

Táto formulácia môže - no nemusí - znamenať, že strana chcela výber policajného prezidenta úplne oddeliť od ministra vnútra.

Predseda Za ľudí Andrej Kiska v jednej z predvolebných debát uviedol, že „(on) osobne (je) presvedčený, že minister vnútra pokiaľ má mať skutočnú zodpovednosť za rezort má mať „svojho” policajného prezidenta” (1:04:30). 

Sme rodina sa v programe zmene voľby šéfa polície nevenovala. Povedala však, že „výber by mal byť jasne v kompetencii ministra vnútra, ako minister musí mať právomoc vybrať si policajného prezidenta, keďže za tento rezort je politicky zodpovedný voči celej vláde a celému štátu”.

Koaličná rada je neformálnym zoskupením zväčša lídrov strán, ktoré tvoria vládu - nie je však inštitucionálne ukotvená v našom systéme moci a nemá Ústavou zverené právomoci. Napriek tomu to býva práve rada, kde sa často rodia kľúčové rozhodnutia. Dialo sa tak aj počas vlády Petra Pellegriniho. Jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Slovenská Ústava ani zákony nepoznajú orgán ako koaličná rada, stretnutia koaličných lídrov nie sú v našej sústave mocí formálne nijako ukotvené. Rada ako taká teda nemá žiadnu zákonodarcom zverenú právomoc na riadenie krajiny. 

Často to však býva tento formát, kde šéfovia strán koalície rozhodujú resp. sa dohadujú o kľúčových veciach - a bolo to tak aj za vlády Petra Pellegriniho. 

Napríklad, Andrej Danko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 tvrdil, že nového premiéra Petra Pellegriniho si s úctou vypočuje, ale partnermi sú preňho Robert Fico a Béla Bugár - teda členovia koaličnej rady. 

V inom rozhovore Danko označil koaličnú radu za „nutnosť pre fungovanie štátu”.

Iný príklad: pred voľbami vo februári 2020 Pellegrini povedal, že je „pripravený zvolať ešte jedno mimoriadne rokovanie vlády v piatok, aby sme mohli schváliť tie návrhy zákonov, ktoré ešte podľa koaličnej rady majú zmysel." Vtedy mu o.i. neprešla stratifikácia nemocníc.

Peter Pellegrini vysvetľoval, prečo sa snem strany Smer pravdepodobne nestihne uskutočniť v lete 2020 - kvôli opatreniam súvisiacim s koronavírusom a zákazu hromadných podujatí. Očakáva sa, že na sneme prebehne súboj o líderstvo strany medzi Pellegrinim a Ficom. Hoci nie na každom sneme Smeru je prítomných 500+ delegátov - špeciálne na pracovných snemoch nie - tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme v kontexte a duchu povedaného ako ešte pravdivé. 

Na slávnostnom sneme strany Smer sa pri príležitosti 20. výročia vzniku zúčastnilo 920 delegátov. V roku 2018 bolo na slávnostnom sneme strany 882 delegátov. Na výročný snem strany v roku 2012 prišlo 450 delegátov. 

Na pracovnom sneme v roku 2018 bolo 130 delegátov. Na pracovnom z roku 2015 zasa 253 z 270 pozvaných delegátov, v roku 2014 246 delegátov a v roku 2011 takmer 500 delegátov.