Peter Pellegrini

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Pellegrini

Peter Pellegrini

V roku 2018 prijala Európska komisia klimatickú stratégiu Čistá planéta pre všetkých”. Jej cieľom je dosiahnutie konkurencieschopnej a klimaticky neutrálnej ekonomiky do roku 2050. 

V marci 2019 sa k tomuto závazku nezáväznou rezolúciou prihlásil aj Európsky parlament. Slovensko sa k tejto vízii pridalo na zasadnutí Rady EÚ v júli 2019. Štátom sa však nepodarilo dohodnúť na konkrétnom termíne - dohodu zablokovalo Poľsko, Česko a Maďarsko a Estónsko. 

Dohoda vyšla až na druhý pokus v decembri 2019. Krajiny EÚ sa - okrem Poľska - zhodli na deadline pre uhlíkovú neutralitu v roku 2050. 

Aby Slovensko tento cieľ naplnilo, prijalo tzv. Integrovaný národný energetický plán na roky 2021-2030. Európski experti ho vyhodnotili ako 2. najhorší a v rozpore s Parížskou klimatickou dohodou. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.

Bol tam (v jednom z uznesení posledného summitu lídrov EÚ k bezuhlíkovému hospodárstvu – pozn.) paragraf, ktorý hovoril o tom, že pre krajiny platí a to som samozrejme na tom trval aj ja, technologická neutralita, tzn. krajiny si sami môžu definovať, akým spôsobom budú vyrábať elektrickú energiu a akú technológiu na to použijú. A dodalo sa tam samozrejme ešte taká veta, že niektoré krajiny avizujú, že naďalej budú pokračovať aj vo využívaní jadrovej elektrické energie.

12. decembra 2019 sa v Bruseli stretli lídri krajín EÚ na klimatickom summite, aby sa rozprávali o záväzku dosiahnuť tzv. bezuhlíkové hospodárstvo. 

Šiesty paragraf prijatého uznesenia hovorí, že Európska rada uznáva potrebu energetickej bezpečnosti a rešpektovania práva členských krajín rozhodovať o svojom energetickom mixe a vybrať si najvhodnejšie technológie. Niektoré štáty uviedli, že ako súčasť svojho vnútroštátneho energetického mixu využívajú jadrovú energiu.” Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. 

Len chcem upriamiť pozornosť na to, že to (zvyšovanie daní z nehnuteľností – pozn.) robia primátori, ktorí si sami sebe odklepli vyššie platy ako má predseda vlády, ktorý má na starosti celú krajinu. Pán primátor Bratislavy má 6.000 EUR. Pán primátor Banskej Bystrici neviem, či nemá náhodou vyšší plat ako mám ja.

Platy primátorov Bratislavy a Banskej Bystrice, ktorí navrhli zvýšiť dane z nehnuteľností vo svojich mestách, sú skutočne vyššie než plat predsedu vlády. Primátori si ich však „neodklepli” sami. Rozhodli o nich poslanci mestského zastupiteľstva. Tí môžu navýšiť pohyblivú zložku platu až o 60 %. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti predložil v Bratislave primátor Matúš Vallo. Následne ho v decembri 2019 schválilo mestské zastupiteľstvo.

V Banskej Bystrici zvýšenie navrhol primátor Ján Noska (.zip, bod 05). Taktiež ho potom v hlasovaní schválili mestskí poslanci.

Výšku platu predsedu NR SR premiéra stanovuje zákon na 1,5-násobok platu poslancov (.pdf, s. 7). Pri súčasnom poslaneckom plate 3 039 eur tak Peter Pellegrini zarába 4 558 eur. Predsedovi vlády navyše patrí funkčný príplatok vo výške 746,87 eur mesačne. 

Plat primátora Bratidslavy Matúša Valla stúpol v roku 2020 z 5 316 eur na 6 048 eur mesačne. Vallo si ho však „neodklepol” sám - primátor na zasadnutiach nehlasuje. Schválilo mu ho mestské zastupiteľstvo na návrh poslanca Martina Kuruca. Ten to vysvetľoval výsledkami práce primátora. 

Primátor Banskej Bystrice Jána Noska zarába 5 738 eur mesačne. Aj v tomto prípade o zmene výšky platu rozhodli poslanci na mestskom zastupiteľstve (.pdf, bod č. 10).

Vedecké štúdie ukazujú, že tá situácia (klimatická kríza – pozn.) je ešte horšia, ako sme si mysleli. A to zhoršovanie klimatické je dynamickejšia a rýchlejšie, ako sme očakávali.

Mnoho vedeckých štúdii prichádza so zisteniami, ktoré naznačujú, že ľudia podcenili dopady a vážnosť klimatickej krízy. V 90-tych rokoch vedci napríklad predpokladali, že arktický permafrost sa neroztopí a antarktické ľadovce označili za stabilné. 

Hoci priemerná teplota rástla o niečo pomalšie ako odhadovali niektoré predpovede z 90-tych rokov, vedci v tom čase nedokázali predpovedať extrémne výkyvy počasia ako mohutné dažde či suchá, ktoré spojené s klimatickou krízou. 

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie ukončil rok 2019 najteplejšie desaťročie. Vody v oceánoch sú o 26 percent kyslejšie ako v dobe pred industrializáciou, ľady sú z roka na rok teplejšie a tohtoročné leto lámalo rekordy v Európe aj v Austrálii. Navyše, predpovede predpokladajú ďalšie zhoršenie situácie. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.

Ja som sa pokúsil presvedčiť ministra Lajčáka, keď ju (demisiu – pozn.) reálne podal, pretože sme predsedali OBSE a iným medzinárodným inštitúciám, aby vo funkcii zotrval.

Miroslav Lajčák podal prezidentovi demisiu 30. novembra 2018 po tom, čo parlament vláde odporučil, aby odmietla tzv. Globálny pakt OSN o migrácii. Lajčák sa na príprave paktu spolupodieľal ako šéf Valného zhromaždenia OSN. 

Po Lajčákovej demisii premiér Peter Pellegrini požiadal prezidenta, aby ministrovi demisiu neprijal. Medzičasom premiér Lajčáka presviedčal, aby vo funkci zostal. 

Lajčák sa stretol s premiérom, s prezidentom a nakoniec svoju demisiu 7. decembra stiahol. Slovensko v tom čase predsedalo OBSE aj formátu  V4. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.