Peter Pellegrini

Člen strany: Hlas ()


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Pellegrini

Peter Pellegrini

A pri dlhu 60 % deficite 7 %, ste kde našli tento rok, keď my sme vám nechali 1 % deficit a 48 % len dlh. A vy ste urobili trojnásobne, o jednu tretinu vyšší dlh tejto krajiny. 5× väčší deficit,

Súčasná vláda výrazne zvýšila deficit verejných financií aj verejný dlh. Porovnávanie s výkonom predošlej vlády však nie je celkom korektné, dlh takmer všade v Európe stúpol pre neočakávanú pandémiu a jej dôsledky. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako už zavádzanie. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojich analýzach hodnotí stav verejných financií dlhodobo kriticky, tak tomu bolo aj pri roku 2019. Deficit verejnej správy dosiahol vtedy úroveň 1,30 % HDP.  RRZ  to pripísala nedostatočnej reakcii vtedajšej vlády na riziká v rozpočte. Hrubý dlh dosiahol v roku 2019 úroveň 48 %. 

V daňovo-fiškálnej prognóze vývoja verejných financií RRZ pre rok 2021 ráta s hodnotou deficitu na úrovni 7,1 % HDP  (4,1 % bez protipandemických opatrení). Hrubý dlh dosahuje úroveň 61 % HDP.

Deficit sa zvýšil z 1,3 % HDP na 7,1 % HDP, teda takmer 5,5-násobne (vzhľadom na percentuálne body). Hrubý dlh stúpol o 13 p.b. HDP. V prepočte ide o takmer štvrtinu p.b. z 48 % na 61 %.

Reforma zdravotníctva pred nami je, či sa nám to páči, či sa nám to nepáči a ja ako predseda vlády som sa za ňu postavil aj za pani ministerku Kalavskú, … len na rozdiel od pána Lengvarského, my sme nemali žiadne dopredu zoznam, ktorých nemocníc by sa to mohlo dotknúť. Naopak, my sme povedali, 2 roky ideme veľmi detailne skúmať, čo sa v ktorej nemocnici robí

Peter Pellegrini podporoval stratifikácu nemocníc, jeho spolustraníci a viacerí koaliční partneri však nie. Ministerstvu zdravotníctva unikol pracovný zoznam rozdelenia nemocníc. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. 

Stratifikácia nemocníc za Petra Pellegriniho

Plán reformy nemocníc sa zostavoval 3 roky do roku 2019. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská predstavila tzv. stratifikáciu nemocníc s tým, že pokiaľ by bola schválená parlamentom, malo sa s jej implementáciou začať od roku 2020. 

Začiatkom by bol zber údajov či sledovanie indikátorov kvality,” povedala

Prvé dva roky by mali mať nemocnice priestor na stanovenie a dosiahnutie limitov, ktoré si mali samé určiť podľa množstva výkonov. Až podľa ich (ne)splnenia sa malo rozhodnúť o tom, či im zdravotné poisťovne zazmluvnia dané výkony. 

Peter Pellegrini predstavoval ako premiér reformu zdravotníctva spoločne s vtedajšou ministerkou Andreou Kaľavskou. Po nepredložení reformy na rokovanie vlády 3. júla 2019 sa Pellegrini nechcel k reforme vyjadrovať, v auguste vyzdvihol stratifikáciu ako veľmi potrebnú”.

Po stiahnutí reformy z rokovania parlamentu Kaľavská podala demisiu, od ktorej sa ju snažil Pellegrini neúspešne odhovoriť.

Stratifikácia nemocníc za Vladimíra Lengvarského

Podľa neoficiálneho zoznamu, ktorým koloval medzi novinármi a má ním disponovať minister zdravotníctva, sa majú nemocnice rozdeliť do piatich úrovní „od najvyššej národnej úrovne, cez koncovú, komplexnú a regionálnu až po najnižšiu, komunitnú úroveň”, na základe ktorých by mali niektoré nemocnice zmeniť zameranie svojho výkonu. 

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva nepotvrdila ani nevyvrátila pravosť zoznamu. Ministerstvo existenciu interného zoznamu pripúšťa, no jeho zverejnenie plánuje až po diskusii s povolanými subjektmi. O existencii zoznamu hovoria aj riaditelia nemocníc.

O tajnom zozname, podľa ktorého by sa mali niektoré nemocnice rušiť, verejne hovoril Pellegriniho spolustranník Richard Raši. 

Spoluautor reformy nemocníc, Oskar Dvořák, v rozhovore pre Denník N oznámil, že žiaden konečný zoznam nemocníc zatiaľ neexistuje a oficiálne rozdelenie stratifikácie nemocníc bude zverejnené až po komunálnych voľbách budúci rok, najpravdepodobnejšie v decembri 2022. 

Slovenská republika vo vzťahu alebo v priemere EÚ na 100 000 obyvateľov má dokonca o niečo menej súdov, ako je priemer EÚ, tzn. že na Slovensku nie je momentálne, že by sme mali extrémne veľa súdov oproti bežnému svetu v európskych krajinách a treba ich nejakým spôsobom rušiť.

Podľa dát Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) bol v roku 2018 na Slovensku počet súdov na 100-tisíc obyvateľov 1,2 (s. 81). Priemer krajín EÚ bol v tomto roku podľa prepočtov Demagóg.SK 1,7. 

CEPEJ upozorňuje, že tieto údaje musia byť chápané s obozretnosťou a mali by byť do úvahy brané špecifiká jednotlivých štátov, najmä tých s menšou rozlohou (s. 80).

Autori analýzy zároveň poukazujú na dva trendy v súvislosti s počtom súdov v rokoch 2010 - 2018. Prvým je pokes súdov, druhým väčšia špecializácia súdov (s. 81). Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.

zatiaľ súdna reforma, tak jediná osoba, ktorá ju podporuje, je samotná autorka, pani ministerka, pretože ju nepodporuje koaličný partner Sme rodina, nepodporuje ju ani bývalý premiér a terajší minister financií Igor Matovič, pretože jej nedal ani cent do rozpočtu na budúci rok na nejakú reformu, ktorú by chcela spraviť, dokonca to aj dnes, myslím komentoval, že tam nič také nie je a jeho dôveru nemá. No nemajú dôveru voči tomu ani sudcovia, nemajú voči tomu dôveru ani pracovníci súdov, asistenti a administratívni pracovníci, ktorí demonštrovali húfne tento celý týždeň nielen v Bratislave, ale aj inde.

Kolíkovej reformu nepodporuje Sme rodina, výhrady má aj OĽaNO. Peter Pellegrini však nespomína, že novú Súdnu mapu podporuje SaS. Tiež nie je celou pravdou, že Kolíková nemá na reformu peniaze v štátnom rozpočte - ten totiž ráta so 66 miliónmi v Pláne obnovy. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako už zavádzajúce. 

Sme rodina dlhodobo spochybňuje reformu súdnej mapy. Jej predstavitelia sú proti rušeniu súdov kvôli obavám z prepúšťania v regiónoch. Peter Pčolinský vidí za reformou realitný biznis.

Za súdnu reformu ešte vo forme ústavneho zákona však hlasovali viacerí koaliční poslanci, medzi nimi aj poslanci Sme rodina a aj Boris Kollár.

Igora Matoviča kritizoval nedostatočnú komunikáciu Márie Kolíkovej. OĽaNO návrh označilo za pracovný materiál, s niektorými zmenami nesúhlasilo. Naopak, SaS reformu Márie Kolíkovej podporuje

V rozpočte verejnej správy na rok 2022 nie sú priamo na reformu súdov vyčlenené peniaze zo štátneho rozpočtu, no materiál ráta s viac ako 66 miliónmi eur z Plánu obnovy (s. 139).

Súdna rada ešte koncom roka 2020 Kolíkovej reformu podporovala, v októbri jej prekážal návrh zákona o zriadení správnych súdov.

Negatívne sa voči návrhu súdnej mapy postavili zástupcovia a pracovníci súdov. Svoj nesúhlas vyjadrili aj protestom pred ministerstvom spravodlivosti, na ktorom žiadali neprijatie návrhu reformy

Mohlo by to vec je po vzore Rumunska, kde takúto úpravu majú a kde dokonca v Rumunsku zaviedli, že keď už nikto tieto predkupné práva nevyužije, ani štát ani obec a pôjde k špekulatívnemu obchodu, tak napr. dodania až osemdesiatimi percentami rozdiel medzi nákupom pôdy a predaj pôdy, čím nemotivujú špekulatívnym predajom,

Peter Pellegrini zrejme narážal na Rumunskú úpravu zákona, ktorá platí od februára 2021. Tá predlžuje časovú lehotu, za ktorú si určité subjekty môžu uplatniť svoje predkupné práva na pôdu.

Lehota sa po novom mení z 30 na 45 dní. Taktiež sa rozširuje aj skupina subjektov, ktoré si môžu uplatniť predkupné práva. Teraz je týchto kategórií už sedem. 

80% daň  sa uplatňuje pri predaji pôdy, ktorá bola vo vlastníctve menej ako 8 rokov. (pdf, s. 57) Uplatňuje sa na sumu vypočítanú ako rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou pôdy, na základe platnej notárskej tabuľky. 

Má tak ísť o snahu zabrániť špekulatívnym predajom a nákupom pôdy v Rumunsku. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.