Peter Chudík

MUDr. Peter Chudík

predseda Prešovského samosprávneho kraja

člen strany SMER – sociálna demokracia

* 18.02.1961

vzdelanie
1981 – 1986 Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach

životopis
Peter Chudík je predsedom Prešovského samosprávneho kraja od januára 2002. Absolvent Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v minulosti pôsobil ako riaditeľ Nemocnice s poliklinikou J. A. Raimana v Prešove a v rokoch 2001 – 2002 bol poslancom Národnej rady SR.
Peter Chudík je ženatý a má dve deti.
Priebeh kariéry:

od 1. 1. 2002 predseda Prešovského samosprávneho kraja so sídlom v Prešove
2001 – 2002 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
1999 – 2001 obchodný zástupca v ADREM s.r.o. Dunajská Streda
1996 – 1998 prednosta Krajského úradu v Prešove
1996 splnomocnenec vlády SR pre zriadenie Prešovského kraja, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
1994 – 1996 riaditeľ Nemocnice s poliklinikou J. A. Raimana v Prešove
1990 – 1994 lekár – riaditeľ Polikliniky v Sabinove
1989 – 1990 lekár Okresného útavu národného zdravia v Prešove
1986 – 1988 lekár Okresného ústavu národného zdravia v Michalovciach

Na poslancov Prešovského samosprávneho kraja uzatvorila strana SMER – sociálna demokracia koalíciu s Ľudovou stranou – Hnutie za demokratické Slovensko.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Chudík

Peter Chudík
V druhom kole volieb predsedov samosprávnych krajov v Prešovskom kraji dosiahli kandidáti nasledujúce výsledky:

KandidátPočet hlasov v
2. kole volieb
v roku 2001
Počet hlasov v
2. kole volieb
v roku 2005
Počet hlasov v
2. kole volieb
v roku 2009
Peter Chudík
51 81640 95263 179
Juraj Kopčák
51 574-

Dušan Hruška
-
36 269
Ján Hudacký


53 686
Rozdiel
242
4 683
9 493
Zdroj: Štatistický úrad SR

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože rozdiel hlasov, ktoré získal pán Chudík sa v každých nasledujúcich voľbách zvyšoval.

… bohužiaľ som musel zažiť v tom období 2006 – 2010, kedy bolo 41 poslancov v podstate proti mne …

Peter Chudík mal na mysli zrejme obdobie medzi voľbami do VÚC v rokoch 2005 a 2009. Vzhľadom na to, že zvolení kandidáti nastupujú do funkcie spravidla približne mesiac po voľbách, v praxi to znamená, že v tomto prípade možno spomínané obdobie vymedziť na začiatok roka 2006 a koniec roka 2009. 
V tomto období bolo v Zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja skutočne 41 poslancov z koalície KDH-SDKÚ-DS. Výrok Petra Chudíka preto hodnotíme ako pravdivý.

Je to v podstate tretie najväčšie mesto (Prešov, pozn.) a mám taký pocit, že jediné krajské mesto, ktoré nemá obchvat,

Nie je pravdou, že len mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá obchvat mesta. Rovnako je na tom aj mesto Žilina. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Prešov je tretím najväčším mestom podľa rozlohy a prvým podľa počtu obyvateľov na Slovensku. Podľa dostupných informácií, má z krajských miest obchvat Bratislava, Trnava, Nitra, Banská BystricaKošice. Mesto Trenčín má severný obchvat v rámci diaľnice D1 (Chocholná – Nemšová)
Je pravdou, že prešovský obchvat sa ešte len plánuje stavať. V plane sú dva obchvaty kratší a dlhší severný obchvat. Avšak ani mesto Žilina nemá obchvat. Žilinský obchvat sa plánuje stavať v najbližšom čase. Mesto Žilina má len obchvat, ktorý zabezpečuje cesta 1. triedy, nie diaľnica alebo rýchlostná cesta. 


Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa 25. októbra 2013.

PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: 

"Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ."

Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: 

"Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom. Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer."

V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. 

Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. 

Takže sme išli cez PPP v roku 2005 potom to bola Európska investičná banka tam bola 1 mld SK, potom štrukturálne fondy, vlastne zdroje a prišli sme k sume 150 mil. eur, teda 4,5 mld SK.

Oficiálny materiál PSK hovorí len o 100 mil. eur preinvestovaný za roky 2004-2011. Ak by sme aj započítali všetky projekty v rokoch 2012 a 2013 približne za 21 mil. eur  (aj som započítaním podaného projektu), nedostali by sme sa k sume, ktorú uvádza P. Chudík. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa materiálu (.pdf) PSK,  vydanú pri 10.výročí samosprávneho kraja, bolo na cestnú sieť, ktorú prevzal kraj v roku 2004 použitých celkovo 100 mil. eur. Tento materiál bol vydaný v roku 2011, teda nemal by zohľadňovať len roky 2012 a 2013. V nasledujúcich rokoch je rozpis jednotlivých investičných akcií, ako PPP projekty, vlastne zdroje, cezhraničná spolupráca. Taktiež je tu spomenutá investičná pomoc Európskej investičnej banky vo výške 35 mil. eur, čo je približne 1 mld. eur. 

Portál NovaEra.sk:
,,Po predošlej krutej zime sú slovenské cesty hlavne vo východoslovenskom regióne v dezolátnom stave. Ak sa s ich stavom nepohne, nastávajúca zima môže napáchať nezvratné škody. Riešenie sa však črtá v Prešovskom samosprávnom kraji (POSK), ktorý ako prvý na Slovensku získal od Európskej investičnej banky dlhodobú pôžičku na opravu ciest druhej a tretej triedy. Už v auguste začne Prešovský samosprávny kraj opravovať svoje cesty za európske peniaze. Umožní mu tozmluva o poskytnutí úveru v hodnote 1,3 miliardy korún, ktorú v júli podpísal župan Peter Chudík a šéf divízie banky pre Českú republiku a Slovensko Jean Vrla. Samospráva teraz však pochopiteľne nebude sedieť iba so založenými rukami, ale na rámcovom úvere sa bude podieľať rovnakou sumou. Lehota splatnosti úveru je dvadsaťpäť rokov, pričom pôžička má variabilné úročenie"

Výročná správa, ani rozpočet na rok 2012 a 2013 neuvádzajú iné, nové investičné projekty. Aby Chudíkové číslo sedelo v rokoch 2012 a 2013 by sa museli uskutočniť projekty za 50 mil. eur. 

Správa a údržba ciest PSK neuvádza žiadne projekty obnovy a rekonštrukcie ciest v rokoch 2012 a 2013.

V roku 2012 sa opravovali cesty spolu za približne 3 mil. eur. Aj tu je informácia, že od roku 2004 sa preinvestovalo na cestách 100 mil. eur.

K týmto projektom by sme mohli prirátať opravu centy po zosuve za 500 tisíc eur v rokoch 2011 a 2012. Projekt opravy ciest v poľsko-slovenskom pohraničí za 3,9 mil. eur do konca roka 2012. Ďalšia rekonštukcia ciest v oblasti okolo Pieninského parku za 2,3 mil. eur do konca roka 2012. Oprava podmytej cesty v Kamennej Porube za 20 tisíc eur. Ďaľšie oprava pohraničných ciest v roku 2013 za 1,1 mil. eur. Oprava cesty vo Vranove za 120 tis. eur. Spolu opravy za približne 8 mil. eur. Vo februári 2013 PSK avizovalo, že podá projekt na obnovu ciest za 10 mil. eur.