Peter Belinský

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Peter Belinský

Peter Belinský

V ´47 roku v Rakúsku bol hladomor po druhej svetovej vojne. Viedeň sa niekoľko rokov po sebe umiestňuje v medzinárodných prieskumoch ako najlepšie miesto na život.

V Rakúsku v roku 1947 skutočne nastal hladomor, podobne ako v iných krajinách po druhej svetovej vojne. Existuje tiež viacero prieskumov, ktoré Viedeň zaraďujú do svojich rebríčkov najlepších miest na život, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. 
 
Pre rok 2015 sa Viedeň umiestnila na  najvyššom mieste rebríčka zostavovaného Mercer- Mercer Quality of Living. V roku 2014 to bolo druhé miesto. V rebríčku novín  The Economist to bolo v roku 2014 druhé miesto a v roku 2013 tretie miesto. Viedeň tiež dosahuje pomerne vysoké hodnoty aj v hodnotení miest Numbeo, ktoré zohľadňuje viacero ukazovateľov, ako napríklad index kvality života, kúpnej sily, zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a podobne. Celkovo možno konštatovať, že Viedeň sa umiestňuje v prieskumoch ako jedno z najlepších miest pre život. 

Ale my (spolu so Smerom, pozn.) sme vytvorili prostredie ústavným zákonom, kedy sme sa dohodli a jednoducho sme si povedali, že previerky na sudcov, ktorí budú sudcami, sú jedným z nástrojov, kedy budú zachytené napríklad aj vstupné majetkové pomery budúcich sudcov a na tomto sa dá pekne stavať.

Ústavný zákon z iniciatívy strany KDH a SMER zaviedol previerky sudcov, ktorých súčasťou je aj preverovanie majetkových pomerov budúcich sudcov, preto výrok Petra Belinského hodnotíme ako pravdivý

Vo februári 2014 bol v NR SR uvedený návrh ústavného zákona poslancov Pavla Pašku (SMER) a Pavla Hrušovského (KDH). Na základe tohto návrhu bola vypracovaná a Národnou radou schválená novela zákona o sudcoch a prísediacich- zákon č. 195/2014. (.pdf)

Súčasťou tohto zákona sú aj ustanovenia týkajúce sa previerok sudcov, medzi iným aj ich majetkových pomerov, konkrétne:

"(7) Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu, ktorými sa zisťuje, či sudca alebo uchádzač o funkciu sudcu a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie,...
d) nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať"

Ako píše denník SME, Prezident Kiska tento zákon vetoval, jeho veto však bolo poslancami NR SR prelomené. Zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2014, ešte v ten istý mesiac však Ústavný súd svojim uznesením časť tohto zákona o previerkach súčasných sudcov pozastavil. Pre nových sudcov však povinnosť previerky, a teda aj zisťovanie vstupných majetkových pomerov, platí.

Problematické môže byť vyjadrenie poslanca Belinského v tom ohľade, že hovorí o previerkach sudcov, ktorí budú sudcami. V pôvodnom návrhu sa, ako už bolo spomenuté, počítalo aj s previerkami súčasných sudcov. Až uznesením Ústavného súdu sa povinnosť previerok obmedzila len na nových sudcov. Celkovo však výrok možno označiť ako pravdivý. 

…pamätáte si, aký bol návrh rozpočtu, keď ste ho prijímali minulý rok, prvý návrh rozpočtu a koľko ste mali v kapitole nájomné byty?…No nič. Bola to nula. Až potom, keď sa stali nájomné byty témou komunálnych volieb, keď to pootvárali viacerí primátori na Slovensku, zrazu sa objavilo nejakých 20 miliónov eur.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 nebola vyhradená žiadna suma na výstavbu a obnovu bytového fondu (.pdf, s. 24). Vo schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola vyhradená suma 20 mil. EUR na výstavbu a obnovu bytového fondu (.pdf, s. 64).

Téma nájomných bytov bola otvorená vo viacerých samosprávnych krajoch. Napríklad Milan Ftáčnik, primátor Bratislavy v rokoch 2010 - 2014 a kandidáta na primátora Bratislavy 2014, mal vo svojom volebnom programe vytýčený cieľ na stavbu nových nájomných bytov pre mladé rodiny a seniorov.

Richard Rybníček, ktorý je primátorom Trenčína už od roku 2010, tiež sa vyjadril k téme nájomné byty. 31. októbra 2014 v diskusii kandidátov na post primátora Trenčína, ktorý overoval tím demagog.sk, sa vyjadril k dvom projektom na výstavbu nájomných bytov, ktoré neboli schválené. Taktiež tému nájomných bytov spomenul vo svojom volebnom programe. 

Richard Rybníček, 18.11.2014: 
"Budem sa snažiť nových poslancov presvedčiť, že nájomné byty treba stavať, a predložím im projekt."

Andrea Turčanová, ktorá je od roku 2014 primátorkou Prešova, v diskusii kandidátov na post primátora spomenula, že od roku 2006 sa v Prešove nepostavil ani jeden nájomný byt. 

Hovorili sme o tom, že treba chrániť tých slabších, menších a ja poviem iba jednu vec. My sme 3 roky predkladali návrh zákona o ochrane subdodávateľov. Neprešiel.

Podľa archívov NR SR skupina poslancov okolo Jána Figeľa (KDH) podala návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní prvýkrát v auguste 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Celkovo bol tento návrh podaný päťkrát - v auguste 2012, v máji 2013, tretí a štvrtýkrát vo februári (navrhovatelia ho vzali späť) a apríli 2014, a posledný bol podaný 20. februára 2015. Zákon mal upravovať povinnosti obstarávateľov a úspešných uchádzačov vo vzťahu k subdodávateľom vo verejnom obstarávaní.


Pred časom urobila slovenská agentúra Focus prieskum o tom, ako sú Slováci spokojní so svojim štátom, so svojou krajinou. A ten prieskum nám ukázal jednu vec a ja by som chcel potom položiť takú rečnícku otázku. Slováci sú najviacej nespokojní so sociálnou oblasťou, s tým, ako sa na Slovensku darí plniť ten sociálny program, keď sme odkázaní na sociálnu pomoc štátu.

Peter Belinský mal v tomto prípade pravdu. V prieskume od agentúry Focus a IVO viac ako polovica opýtaných za najväčšie problémy Slovenska považovala zamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty. Väčšina občanov SR rovnako aj podľa eurobarometra i Českej akadémie vied hodnotí svoju situáciu a celkový vývoj po Nežnej revolúcii ako záporný, a 

V prieskume Inštitútu pre verejné otázky v spolupráci s agentúrou Focus za najpálčivejšie problémy Slovenska až 71 % opýtaných uviedlo nezamestnanosť, a životnú úroveň so sociálnymi istotami považuje za najväčší problém 58 % opýtaných.(.pdf, s. 7)

O nespokojnosti so sociálnym zabezpečením hovorí ale aj správa Centra pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu akadémie vied ČR z roku 2014 (.pdf, s. 5-7), a tiež údaje Eurobarometru (.pdf, s. 11-12).