Mgr. Pavol Paška

Narodil sa 23. februára 1958 v Košiciach. V roku 1977 vyštudoval Gymnázium v Košiciach. Medzi rokmi 1980 – 1985 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia a estetika.
V rokoch 1978 – 1980 pracoval v štátnom podniku Zdroj, š.p. Košice, v období 1985 – 1986 v Krajskom osvetovom stredisku v Košiciach, v rokoch 1989 – 1990 na Obvodnom národnom výbore – ObKS KE II, KVP a v rokoch 1990 – 1992 na Miestnom úrade KVP, Košice. Od roku 1992 bol súkromným podnikateľom.
Od roku 2002 je poslancom NR SR a pôsobil ako člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS. V roku 2003 sa stal podpredsedom strany Smer-SD. Od júna 2006 do júla 2010 pôsobil ako predseda parlamentu.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pavol Paška

Pavol Paška
Výrok sme overili ako "Výrok týždňa" pre Denník N. Paška uviedol tento výrok 7. decembra 2015 v rozhovore pre HN TV.

Nech sa na výrok Pašku pozeráme z akéhokoľvek hľadiska, pomenovať stav v zdravotníctve ako „nie zlý, ale dobrý“ je pri zohľadnení medzinárodných meraní, dlhu nemocníc, čakacích lehôt alebo nespokojnosti zdravotníckeho personálu veľmi vzdialené od reality.

V kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa Slovensko v troch zo štyroch hodnotených ukazovateľov umiestnilo v spodnej tretine hodnotenia krajín OECD (Health at a Glance, s. 28).

Problémom nie sú nedostatočné výdavky štátu na zdravotníctvo. Podľa OECD sú v pomere k HDP celkové výdavky na slovenské zdravotníctvo (7,6 percent HDP v roku 2013) vyššie ako v ostatných krajinách V4. Problémom je nízka efektívnosť využívania zdrojov. OECD v štúdii z roku 2010 tvrdí (.pdf, s. 14), že s hodnotami vstupov pre rok 2007 sme sa pri rovnakej výške výdavkov mohli dožívať o viac ako 4 roky dlhšie. Štúdia OECD z roku 2012 uvádza, že pri plnom využití potenciálu na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve by systém ušetril až 2,7 percenta HDP ročne, teda približne tretinu súčasných celkových zdrojov na zdravotníctvo.

Veľkým problémom v zdravotníctve sú aj dlhy nemocníc. Podľa Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2014 sú záväzky štátnych nemocníc takmer 500 miliónov eur. Od konca roku 2012 narástli o približne 50 percent (160 miliónov eur).

Ďalším faktorom je aj častá korupcia. Podľa prieskumu Inštitútu HPI z roku 2013 sa 47,9 % respondentov stretlo s nejakou formou korupcie – či už vyžiadanou, alebo nevyžiadanou. Podľa zistení z prieskumu TIS v roku 2012 je korupcia zakorenená v systéme zdravotníctva. Niečo pomimo zaplatí lekárom každý štvrtý pacient, no iba štyri percentá platia úplatky preto, že si ich lekári priamo vypýtajú. Veľa napovedá priznanie doktora Liptáka, ktorý sa vyjadril, že tí, čo nedajú úplatok, majú jednoducho smolu.

O zlom zdravotnom stave obyvateľstva, a teda nepriamo aj o nekvalite zdravotníctva, hovorí aj priemerná dĺžka dožitia mužov a žien. Podľa Eurostatu v porovnaní s Českou republikou žijú slovenské ženy o viac ako jeden rok menej (80 rokov), slovenskí muži žijú kratšie v priemere až o takmer dva a pol roka. Slovenky v porovnaní s priemerom EÚ žijú kratšie o viac ako tri roky a muži až o päť rokov. Štatistika Health at a Glance (s. 19) uvádza, že spomedzi krajín OECD sa Slováci spolu s Mexičanmi, Turkami a Maďarmi dožívajú vôbec najkratšie. Ešte horšie vyznieva počet rokov prežitých v dobrej zdravotnej kondícií. Tých sa podľa Eurostatu Slováci oproti priemeru EÚ tešia o sedem menej.

Podľa zistení HPI (bez ohľadu na poskytovateľa a poisťovňu) sa na totálnu endoprotézu (TEP) kolenného alebo bedrového kĺbu na Slovensku čaká v priemere okolo deväť mesiacov a na operáciu kataraktu (sivý zákal) necelé tri mesiace. Vo viacerých veľkých nemocniciach v Bratislave (Antolská), Prešove, Nových Zámkoch, Trenčíne a Žiline je čakacia doba na kolenný alebo bedrový kĺb aj dva roky. Podľa prieskumu týždenníka Pravda sa vo väčšine nemocníc čaká na CT vyšetrenia niekoľko týždňov, v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene približne 100 dní.

O dobrej situácii v zdravotníctve nehovoria ani štrajky zdravotných sestier, ktoré podali výpovede pre neriešené nízke ohodnotenie ich práce. Respondenti pravidelne označujú zdravotníctvo za jeden z najvážnejších problémov Slovenska. Podľa posledného prieskumu MVK ho ako najvážnejší problém vníma až každý štvrtý občan.

Jedna z najzásadnejších otázok pre Slovensko dnes, je získanie výhody dočerpať predchádzajúce finančné obdobie a zdroje, cez predĺženie lehoty o rok. Len Slovensko a Rumunsko získalo zatiaľ súhlasom na výbore,..

Výbor Európskeho parlamentu skutočne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktoré získali viac času na čerpanie eurofondov, konkrétne o rok dlhšie ako by pôvodne mali. Podľa informácií portálu euractiv.sk žiadne iné krajiny výnimku nedostali. Európsky parlament by mal o tejto výnimke hlasovať v priebehu októbra 2013.

Priamu informáciu o tom, že by aj iné členské krajiny takto žiadali a boli odmietnuté nie je možné nájsť. Napríklad: "Bulharsko sa neúspešne pokúsilo túto tému otvoriť počas júnového summitu EÚ, " ako sa tvrdí v článku na TASR. Premiér Robert Fico sa zas vyjadril, že krajín, ktoré majú problém s vyčerpaním eurofondov je viac, ako príklad uviedol Maďarsko alebo ČR. O predĺženie lehoty na vyčerpanie eurofondov by teda mohlo mať záujem viacero krajín, avšak podľa všetkého o to žiadna priamo nepožiadala.
Slovensko je v čerpaní eurofondov piatou najhoršou krajinou s čerpaním na úrovni 34,7 %. Medzi najhoršie kvarteto členských krajín patria: Rumunsko (14,7%), Bulharsko (26,7%), Malta (29,8%) a Česká republika (29,9%).
"Podľa údajov z januára 2013 si najlepšie v období 2007 - 2013 počínalo Írsko, ktoré zaznamenalo úroveň 60,1 %. Päťdesiatpercentnú hranicu čerpania eurofondov zaznamenalo deväť krajín - Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko. Priemer EÚ pri čerpaní eurofondov zaznamenal úroveň 42,4 % z vyčlenenej sumy 347 miliárd eur," uvádza portál euractiv.sk.

Údaje Eurostatu potvrdzujú, že v poslednom období z európskych inštitúcií Slováci skutočne najviac veria Európskemu parlamentu Hodnoty sú prezentované v nasledujúcom grafe. Hodnoty v grafe predstavujú percentuálnu hodnotu respondentov s dôverou k inštitúciám EU. 

V prípade dôvery v domáce ústavné inštitúcie, Slovenský štatistický úrad podobné prieskumy ako Eurostat nevykonávajú. V roku 2011 bol Inštitútom pre verejné otázky IVO.pdf vytvorený výskum  Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a sudcov. Dáta zozbierala agentúra Focus, kde najdôveryhodnejšiou inštitúciou bol prezident so 65% dôvery. K ostatným slvoenských vládnym inštitúciam prevládala nedôvera. žiadne iné dáta nie sú k dispozícií.

Napriek tomu si myslím, že tá podpora (EU, pozn.) Slovákov stále je najvyššia v Európskej únii.

Výrok Pavla Pašku hodnotíme ako nepravdivý.

Na základe výsledkov Eurobarometru Európskeho parlamentu z 21.augusta 2013 sme zistili, že 50% opýtaných Slovákov vníma členstvo krajiny v Európskej únii ako dobrú vec. Slovensko sa tak drží priemeru 27 krajín EÚ a výrazne zaostáva za viac proeurópskymi členskými štátmi ako Dánsko, Nemecko, Írsko alebo Luxembursko.