JUDr. Pavol Hrušovský sa narodil 9. júna 1952 v obci Veľká Maňa, okres Nové Zámky. V roku 1978 skončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval postupne v rôznych hospodárskych organizáciách vo funkcii právnika. Od roku 1990 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR.
Od roku 1992 bol poslancom Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru a podpredsedom poslaneckého klubu KDH. V roku 1992 ho vymenovali do funkcie prednostu Okresného úradu v Nitre. V parlamentných voľbách v r. 1998 bol zvolený za poslanca NR SR (SDK) a stal sa podpredsedom parlamentu.
Od roku 1999 bol podpredsedom KDH, v októbri 2000 rozhodnutím trenčianskeho snemu KDH vystriedal na poste predsedu Jána Čarnogurského. Vo funkcii predsedu ho vystriedal Ján Figeľ v roku 2009. Vo voľbách do národnej rady v roku 2010 získalo KDH 215 755 hlasov, t.j. 8,52 % a podľa kľúča republikového volebného čísla pripadlo strane 15 poslaneckých kresiel z celkového počtu 150. Predsedom poslaneckého klubu KDH v NR SR je Pavol Hrušovský.
Pavol Hrušovský je ženatý, má jedno dieťa.
JUDr. Pavol Hrušovský
Filtre
Cítil som sa byť kandidátom až do okamihu, kedy SDKÚ-DS nepodporilo, alebo podporilo kandidatúru Milana Kňažka..
SDKÚ-DS v prezidentských voľbách v roku 2014 vyjadrilo podporu Pavlovi Hrušovskému 18.12.2013, kedy o tom informovalo Prezídium SDKÚ-DS. Kandidatúru Milana Kňažka podporili podpisom 4 poslanci NRSR za SDKÚ-DS 22.12.2013, konkrétne sa jednalo o Ľudovíta Kaníka, Jozefa Mikuša, Ivana Štefanca a Viliama Novotného. Okrem podpory pre Milana Kňažka sa traja poslanci SDKÚ-DS okrem Ľudovíta Kaníka, rozhodli podpisom v prezidentských voľbách podporiť aj Gyulu Bárdosa.
KDH, ktoré prijalo odporúčanie v druhom kole podporiť Andreja Kisku.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ja som bol prvý, keď sa zverejnili informácie o kauze Gorila, kto osobne žiadal: vyšetrime, potrestajme, ale ak sú tam nepravdivé informácie, ospravedlňme sa všetkým, čo sú tam uvedení…
Údajný spis gorila bol zverejnený na internete 21.12.2011. Pavol Hrušovský v online debate z 20. februára 2014 reagoval na otázku týkajúcu sa spisu Gorila tak, že už od prvého okamihu ako bol spis zverejnený, trval na jeho dôsednom prešetrení. Podľa agentúry SITA z 20. januára 2012 Pavol Hrušovský nemá záujem o prerokovanie spisu na parlamentnej schôdzi, čo odôvodňuje slovami “Čím menej budeme politicky o tejto veci rokovať, tým väčšiu slobodu a nezávislosť budú pociťovať všetci tí, ktorí sú zo zákona určení, aby vec objasnili, nezávisle vyšetrili.”
Nevieme potvrdiť ani vyvrátiť, či skutočne Hrušovský hneď po zverejnení spisu zastával stanovisko, o ktorom hovorí. Zároveň sme nenašli žiadne jeho vyjadrenie, v ktorom by hovoril o ospravedlnení sa tým, ktorí sú tam spomenutí, v prípade, že sa nejedná o pravdivé informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Už 40 poslancov NR SR návrh ústavného zákona už podpísalo…
Televízia TA3 a agentúra SITA informovali o predložení návrhu zákona na ochranu manželstva v ústave SR s informáciou, že pod zákon sa podpísalo 40 poslancov: "všetci poslanci za KDH, väčšina poslancov za Most-Híd, OĽaNO, SDKÚ-DS a dvaja nezaradení poslanci."
Návrh zákona, ktorý je predložený – odstránili sme imunitu sudcov, oddelili sme funkciu predsedu Najvyššieho súdu od funkcie Súd. rady, nedopuslili sme aby boli bezpečnostné previerky.
Tento výrok sme overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca aj na TA3 9. marca 2014.
Je pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.
Naše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Čl. 136
(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.
(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.
(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.
O vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí.
