Pavol Frešo

Člen strany: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pavol Frešo

Pavol Frešo
Od roku 2013 bola v hlavnom meste Estónska, v Tallinne, zavedená verejná doprava zdarma. Nárok na bezplatnú prepravu majú miestni, ktorí majú v meste trvalé bydlisko. To spôsobilo, že sa zvýšil počet obyvateľov mesta zo 415-tisíc o ďalších 25-tisíc. Mesto si od nových obyvateľov účtuje miestne dane, ročne ide v priemere na jedného obyvateľa o tisíc eur navyše. Rozpočet mesta sa tak rozrástol o 20 miliónov eur. Keďže však nie je možné tvrdiť, že si nový obyvatelia prihlásili trvalý pobyt práve a len kvôli verejnej doprave zadarmo výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby.

Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. V Tallinne spojili verejnú dopravu zadarmo aj s modernizáciou autobusov a električiek, čo tiež mohlo prispieť k využívaniu hromadnej dopravy. (.pdf, s. 2). Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu. 


…aby nám každé jedno uznesenie prešlo a mali sme podporu starostov a primátorov celého kraja..

Bratislavský samosprávny kraj neposkytuje súhrnný prehľad uznesení z obdobia posledných ôsmich rokov, na základe ktorého by sa dalo jednoznačne potvrdiť, či vyvrátiť, tvrdenie Pavla Freša. Takisto neexistuje relevantný prieskum alebo oficiálny dokument, ktorý by potvrdzoval "podporu starostov a primátorov z celého kraja". Vzhľadom na to, že Pavol Frešo mieru podpory nijakým spôsobom nešpecifikoval, nie je možné objektívne zhodnotiť jeho tvrdenie.Výrok Pavla Freša, kandidáta na post predsedu BSK, preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Ing. Bc. Pavol Frešo pôsobí vo funkci predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) od roku 2009 (v obdobiach 2009 – 2013 a 2013 – 2017). V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS, v rokoch 2012 – 2016 bol predsedom tejto politickej strany.

Pavol Frešo vo svojom výroku tvrdí, že každé jedno uznesenie, o ktorom ako predseda rokoval s poslancami zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), bolo prijaté a že jeho predsedníctvo bolo podporované starostami a primátormi z BSK.

Keďže BSK nezverejňuje súhrnný a prehľadný zoznam uznesení počas celých dvoch funkčných období, nevieme jednoznačne overiť výrok. Podporu starostov a primátorov taktiež nie je možné jednoznačne evaluovať, keďže neexistuje prieskum ich preferencie na pozíciu predsedu BSK alebo dokument či vyjadrenie, v ktorom by podstatná časť starostov a primátorov explicitne vyjadrovala podporu aktuálnemu vedeniu župy. Pavol Frešo vo výroku nešpecifikuje počet týchto podporovateľov.

Pred regionálnymi voľbami 2013, v ktorých bol druhýkrát zvolený do funkcie predsedu, sa v médiách objavili články, v ktorých dvaja bratislavskí starostovia vyzývajú občanov, aby sa zúčastnili druhého kola volieb a vyjadrujú podporu Pavlovi Frešovi. Podľa agentúrnej správy TASR to bol starosta Vajnor Ján Mrva a starostka Devína Ľubica Kolková.

Hľadanie pomocou relevantných kľúčových slov, ktoré by naznačovali podporu alebo konflikt medzi starostami a predsedníctvom BSK, neprinieslo informácie, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali alebo vyvrátili.

Prihlásilo sa tam (v Tallinne, pozn.) k trvalému pobytu vďaka tomu (verejnej doprave zadarmo, pozn.) 9 z 10 neprihlásených ľudí.

Tallin v roku 2013 zaviedol bezplatnú mestskú dopravu, pričom spočiatku skutočne zaznamenali výrazný nárast počtu prihlásených trvalých pobytov. Z dostupných zdrojov však nemožno zistiť, či ide o 9 z 10 pôvodne neprihlásených ľudí a tiež ani aké dôvody ľudí viedli k prihláseniu trvalého pobytu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby.

Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. V Tallinne spojili verejnú dopravu zadarmo aj s modernizáciou autobusov a električiek, čo tiež mohlo prispieť k využívaniu hromadnej dopravy. (.pdf, s. 2). Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu. 

Na stránke citiscope.org nájdeme údaje, že v roku 2013 sa prihlásilo k trvalému pobytu v Tallinne viac než desať tisíc ľudí, čo je skoro tri krát viac ako za rok 2012. Pred zavedením bezplatnej MHD bol počet nezaregistrovaných obyvateľov okolo 40 tisíc, to znamená, že v Tallinne žili, ale odvádzali dane v inom meste, ktoré mali uvedené ako trvalé bydlisko. Portál ec.europa.eu zasa uvádza, že v júni 2013 žilo v Tallinne približne 30 tisíc obyvateľov, ktorí neboli zaregistrovaní. 

Z toho vyplýva, že 75%, teda traja zo štyroch nezaregistrovaných obyvateľov sa po zavedení bezplatnej MHD zaregistrovali s trvalým pobytom v meste Tallinn. Pavol Frešo tvrdí, že 90% – deväť z desiatich nezaregistrovaných sa vďaka bezplatnej MHD prihlásilo k trvalému pobytu. Tieto čísla nie sú presné a zároveň je ťažko odhadnúť, či motiváciou všetkých týchto novoprihlásených bola bezplatná doprava.
V roku 2010 došlo k zlúčeniu Gymnázia na Haanovej ulici s Gymnáziom na Pankúchovej, čím došlo k vyradeniu Gymnázia Haanovej zo siete škôl. Rozhodnutie o zlúčení a vyradení prijal BSK dňa 1. októbra 2010, termín zlúčenia bol stanovený na 30. júna 2011. Fakticky nedošlo k zrušeniu ale k zlúčeniu, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Pavol Frešo svojím výrokom reagoval na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon), ktorý upravuje okrem iného aj spájanie a rušenie škôl. Zákon adresuje tendenciu poklesu počtu detí, aj stredných odborných škôl, pričom stanovuje napríklad aj počet žiakov v triedach, prijímanie na vzdelávanie, či testovanie a monitorovanie žiakov. 

Podľa Výročnej správy BSK z roku 2009 (v roku kedy sa stal županom Frešo) bolo v správe kraja celkom 15 gymnázií (.pdf, s. 9), v súčasnosti je ich už len 14. V roku 2010 samospráva rozhodla o zlúčení Gymnázia na Haanovej ulici s Gymnáziom na Pankúchovej. Týmto zlúčením došlo k  vyradeniu Gymnázia Haanovej zo siete škôl. Jeho pedagógov i žiakov prebralo Gymnázium na Pankúchovej ulici.

Budova bývalej školy na Haanovej bola do roku 2014 prázdna, vtedy kraj vyhlásil súťaž na prenájom objektu. Ako o tom napísal aj Petržalčan "20.februára 2015 poslanci na svojom zasadnutí schválili prenájom  budovy bývalej školy na obdobie 25-tich rokov za symbolickú cenu 1 € za rok , ale s podmienkou, že nový nájomca, v tomto prípade Bilingválne Gymnázium C.S. Lewisa, investuje do budovy minimálne 400 000,-€, bez DPH do 5 rokov."

Podľa dokumentu (.pdf, s. 49) pre rokovanie Zastupiteľstva BSK vyplýva, že Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v stredných školách na roky 2013-2018 už nepočíta s ďalším zrušením žiadneho gymnázia. Naopak deklaruje, že „je nevyhnutné zachovať proporcionalitu vzdelávania v jednotlivých skupinách odborov, pomer medzi všeobecným a odborným vzdelávaním, ako aj ponechať rodičom a žiakom možnosť výberu charakteru štúdia (cirkevné a súkromné školy)...
Bratislavský samosprávny kraj sa zapája do národného programu "Systém duálneho vzdelania" šiestimi strednými odbornými školami a dvanástimi odbormi. Viac škôl je do programu zapojených v Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom a Košickom kraji. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.  

Systém duálneho vzdelania je národným vzdelávacím programom, ktorého cieľom je "plošná implementácia systému duálneho vzdelávania do všetkých vhodných učebných a študijných odborov, prehĺbenie prepojenia vzťahu zamestnávateľ – stredná škola – žiak v rámci systému duálneho vzdelávania, vytvorenie jednotného informačného prostredia pre systém duálneho vzdelávania a elektronizácia procesov implementácie, zvýšenie atraktivity a kvality OVP a príprava inštruktorov, majstrov a učiteľov na plnenie uvedených úloh.

Projekt odštartoval ešte v septembri 2015. Vtedy ho kritizoval aj Branislav Gröhling, (tímlíder strany SaS pre školstvo) kvôli slabej informovanosti rodičov, firiem a aj žiakov základných škôl. O rok neskôr opäť poukázal na nízku informovanosť škôl, nízky záujem škôl o duálne vzdelávanie a slabú propagáciu. Dodal, že "v prvom roku sa očakávalo zapojenie asi 1 500 žiakov, zapojilo sa ich 450. Na začiatku druhého roka zamestnávatelia vytvorili 2 700 učebných miest, dokonca mali k dispozícii kapacitu pre 6 145 žiakov. Zapojilo sa len 1 122 nových žiakov."

V tomto školstvom roku (2017/2018) sa podľa oficiálnej stránky programu zvýšil počet prvákov o 27%. Nastúpilo presne 1 370 prvákov v 58 stredných odborných školách. Najvyšší počet prvákov, a to 381, je v Žilinskom kraji, za ním nasleduje Trenčiansky kraj s počtom 294 žiakov.