Ing. Pál Csáky

Narodil sa 21. marca 1956 v Šahách. Vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Pardubiciach, odbor fyzikálna organická chémia. Po ukončení štúdia pracoval v a. s. Levitex Levice ako hlavný technológ. Od orku 1990 bol poslancom NR SR. V roku 1992 stál pri zrode Maďarského kresťansko-demokratického hnutia (MKDH), ktorého sa v roku 1992 stal predsedom. Od roku 1998 sa stal podpredsedom novovzniknutej strany SMK a tiež predsedom ministerského klubu. V období 1998 – 2002 pôsobil ako podpredseda vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj a v následne v rokoch 2002 – 2006 ako podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny. V tomto období od roku 1998 si svoj poslanecký mandát neuplatňoval až do roku 2006, kedy sa opäť stal poslancom NR SR. Od roku 2007 je predsedom strany SMK.
V minulosti bol členom Spoločného výboru NR SR a Európskeho parlamentu a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Priebeh zamestnaní:

2007 – 2010 predseda SMK
2006 – 2010 poslanec NR SR
2002 – 2006 podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny
1998 – 2002 podpredseda vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj
od r. 1998 podpredseda SMK a prdseda ministerského klubu
1992 – 1998 predseda poslaneckého klubu MKDH
1990 poslanec NR SR – znovuzvolený v 1992, 1994, 1998, 2002, 2006
1981 – 1991 technológ, hlavný technológ v Levitex, Levice

Členstvo:

1994 – 1998 člen Spoločného výboru NR SR a Európskeho parlamentu
1993 – 1994 člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: Strana maďarskej komunity (SMK)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pál Csáky

Pál Csáky

…pred dvoma rokmi Francúzsko nedodržalo limity na eurozónu. Pán Juncker to kritizoval na tlačovej konferencii a jeden z novinárov sa ho pýtal a pán predseda, zahájite proces proti Francúzsku? A Juncker bez mihnutia oka povedal nie. Novinár prečo? Pretože ide o Francúzsko.

Francúzska republika dostala v roku 2015 od Európskej komisie úľavy pri dodržiavaní tzv. rozpočtových kritérií pre eurozónu. Francúzi niekoľko rokov nedodržiavali podmienku maximálnej výšky rozpočtového deficitu v podobe troch percent HDP, za čo mali nasledovať sankcie. Tým sa však krajina vyhla a na konsolidáciu rozpočtu dostala viac času. 

V roku 2016 dostal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na stretnutí otázku, prečo sa Komisia neodhodlala voči Francúzsku konať. Jeho odpoveď bola zhodná, s tou ktorú uvádza europoslanec Csáky vo svojom výroku: " Lebo je to Francúzsko." (Reuters) V roku 2017 predseda Komisie Juncker svoj postoj korigoval, keď Francúzov kriticky vyzval k náprave situácie. 

Je však potrebné dodať, že Juncker tým nechcel, ako sám pre Reuters uviedol, navodiť dojem, že fiškálne pravidlá pre Francúzsko neplatia. Podobný postoj zaujala EK aj voči Taliansku v roku 2016 napriek tomu, že aj táto krajina prekročila maximálnu výšku rozpočtového deficitu. 

Tento rok v júni Európska komisia oznámila, že Francúzsko dosiahlo potrebné kritériá tzv. Paktu stability a rastu, keď vlani znížilo svoj rozpočtový deficit na úroveň 2,6 % HDP, čím sa postup, v rámci ktorého by krajine hrozili sankcie, zastavil.

Týmto výrokom sa europoslanec Csáky snažil navodiť dojem delenia na lepších a horších v Európe, to sme však v rámci overenia neoverovali. 


…najprv to (hlasovanie o prerozdeľovaní migrantov, tzv. kvóty, pozn.) malo ísť cez Európsku radu, tam to neprešlo, potom to išlo na väčšinové hlasovanie cez ministerstvo vnútra, tam to prešlo, potom toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto…

Pál Csáky mal na mysli júnový summit z roku 2015 o prerozdeľovaní utečencov, kde sa Európska rada, zložená z hláv členských štátov Európskej únie (EÚ), dohodla na prerozdelení 40 000 utečencov na dobrovoľnej báze, avšak nedohodli sa na povinných prerozdeleniach. Povinné prerozdeľovanie nakoniec schválili až na septembrovom zasadnutí z roku 2015 ministri členských štátov (Rada Európskej únie), kde sa väčšinovým hlasovaním odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 utečencov. Konkrétna časť výroku, že "toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto..." nie je vôbec pravdivá, pretože Slovenská republika zabezpečila relokáciu 16 osôb a celkovo bolo v rámci EÚ prerozdelených 31 503 osôb. Dva štáty dokonca prekročili stanovené počty - Írsko a Malta, ktoré nakoniec prijali viac utečencov, než sa pôvodne zaviazali. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Na rokovaní Európskej rady z 26. júna 2015 sa jednotlivé hlavy členských štátov dohodli na prerozdelení dokopy 60 000 utečencov. Relokácia mala prebiehať na dobrovoľnej báze. 

Povinné prerozdelenie utečencov bolo prijaté 23. septembra 2015 hlasovaním ministrov vnútra jednotlivých členských štátov EÚ (Rada Európskej únie), kde sa odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 utečencov. Proti povinnému prerozdeleniu utečencov hlasovali Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Fínsko sa hlasovania zdržalo. Podľa plánu prerozdeľovania malo byť v rámci EÚ presunutých 50 400 utečencov z Grécka, 15 600 utečencov z Talianska a o krajinách z ktorých sa presunie ďalších 54 000 malo byť rozhodnuté neskôr. Rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 bolo platné do 26. septembra 2017 (.pdf, s. 13). Slovenská republika mala podľa plánu (.pdf, s. 41) prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka (.pdf, s. 42). Podľa posledných údajov (.pdf, s. 2) Európskej komisie zo 14. novembra 2017 Slovenská republika presunula 16 osôb pričom Európska komisia predpokladala presunutie 902 osôb. Podľa týchto údajov, napr. Írsko presunulo 646 osôb z predpokladaného záväzku 600 osôb. Malta zas oproti svojmu pôvodnému záväzku 131 utečencov prijala 168. V súčte sa premiestnilo 31 503 z plánovaného počtu 98 255. 
Referendum v Holandsku bolo zorganizované na podnet euroskeptikov, ktorí dohodu s Ukrajinou odmietali. V referende prevládli hlasy ludí, ktorí dohodu odmietali, teda vyhrala strana, ktorá referendum chcela. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

V Holandsku sa konalo referendum o prijatí Asociacnej dohody EÚ s Ukrajinou 6. apríla 2016. Referendum bolo zorganizované na podnet euroskeptikov.
 
"It was triggered by an internet petition begun by Eurosceptic activists that attracted more than 400,000 signatures.
The result creates a headache for the Dutch government, as the Dutch parliament approved the EU association agreement with Ukraine last year.
"

Minimálny prah úcasti na referende je stanovený na 30 %, referenda sa zúžastnilo 32,2 % obyvatelstva. Väcšina zúcastnených, 61,6 %  hlasovalo proti prijatiu dohody, 38,1 % bolo za dohodu. Väcšina hlasujúcich v refererende sa postavilo proti prijatiu dohody, ciže zvítazilo presvedcenie tých, ktorí referendum chceli. Csáky naopak tvrdí, že zvítazili tí, ktorí referendum nechceli, co však nie je pravda. 

Asociacnú dohodu ratifikovalo doteraz 27 štátov EU, podpísal ju aj  premiér Holandska. Výsledok referenda nie je pre vládu záväzný, napriek tomu premiér Mark Rutte sa vyjadril, že nemôže ignorovat výsledok referenda: "My view is that if the turnout is more than 30%, with such a victory for the 'No' camp, ratification cannot go ahead without discussion".

Vlani v marci, v apríli dali na stôl, že máme rozdeľovať 40 000 utečencov, potom v júni, v júli sme hlasovali o tom, ja som hlasoval vždy proti, že 160 000, to znamená dohromady 200 000, vtedy, keď už v Európe bolo vyše 600 000.

V roku 2015 boli skutočne prejednávané dva návrhy počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót. Dokopy sa jednalo o 160 000 utečencov (40 000 + 120 000), teda nie 200 000 ako uvádza Csáky. V septembri 2015, kedy sa prerokovával druhý návrh o kvótach bol počet príchodzích utečencov do Európy podľa UNHCR od začiatku roka približne 520 042, čo sa približuje k Csákyho údaju. Keďže však nesprávne uviedol počet utečencov, ktorí mali byť prerozdelení na základe kvót,  hodnotíme výrok ako nepravdivý.

V máji 2015 navrhol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prerozdelenie 40 000 migrantov, ktorí sa vtedy nachádzali na území Talianska a Grécka ako sa píše v Európskej Agende o Migrácii (.pdf, s. 2).

Ďalší návrh o  rozšírení počtu migrantov, ktorí mali byť relokovaní na základe mechanizmu známeho ako kvóty nastalo v septembri 2015, kedy sa počet zvýšil na ďalších 120 000. Dokopy teda 160 000 osôb. 

Takisto nie je pravdou, že Pál Csáky hlasoval vždy proti kvótam. V prvom hlasovaní z 29. apríla 2015 sa pri hlasovaní o rezolúcii v hlasovaní zdržal.(.pdf str.461 - RC-B8-0367/2015). V druhom kole hlasovaní však hlasoval proti kvótam. Agentúra Reuters v septembri 2015 (vtedy sa druhý krát hlasovalo o kvótach) informovala, že počet migrantov, ktorí sa dostali do Európy po Stredozemnom mori (teda najmä utečenci zo Sýrie a Iraku) sa pohyboval na úrovni 432 000 osôb. UNHCR zverejnilo počty príchodzích utečencov pre jednotlivé mesiace- od januára 2015 do konca septembra 2015 to malo byť dokopy 520 042.

… už zobrali na Slovensko niektorých (utečencov, poz.) a už idú preč, zobrali Češi do Česka niektorých ľudí a idú preč,

Niektorí z utečencov, ktorí boli umiestnení na Slovensku a v Českej republike, sa rozhodli tieto krajiny skutočne opustiť, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Denník N, ktorý túto správu prevzal od webu Konzervatívny výber, uvádza:
asť [konkrétne 21, pozn.] zo 149 asýrskych kresťanov, ktorí prišli na Slovensko koncom minulého roka, sa vrátila naspäť do Iraku (...). „Dôvodom ich návratu nie je nespokojnosť s prístupom na Slovensku, ale skutočnosť, že nevedeli prekonať smútok za domovom, a tak mali problém začleniť sa do života na Slovensku. Najstarší členovia dvoch rodín sa nevedeli adaptovať na nové prostredie a zvyšní členovia sa zo súdržnosti rozhodli vrátiť spolu s nimi.“"

Niekoľko z utečencov umiestnených v Českej republike sa sa taktiež rozhodlo opustiť krajinu:
"Zhruba 25 z 89 českých kresťanov z Iraku sa vybralo autobusom do Nemecka. Nemci ich chceli vyhostiť späť do Česka, zatiaľ to nespravili. (...) České ministerstvo vnútra preto celý presídľovací proces pozastavilo."

25 utečencov, ktorí boli ubytovaní pri Jihlave, požiadalo o ukončenie statusu azylanta, píše idnes.cz.
K pozastavení došlo vzhledem k aktuální situaci, kdy 25 přijatých uprchlíků požádalo o ukončení statusu azylanta. Ministerstvo vnitra vzalo jejich žádost na vědomí a azyl jim tak k dnešní půlnoci automaticky zaniká,“ uvedl pro iDNES.cz Jiří Korbel z tiskového oddělení ministerstva vnitra. O ukončení azylu podle něj uvažují také další uprchlíci.
Chovanec při páteční návštěvě Ostravy řekl, že cizinci chtějí opustit Českou republiku a dostat se do jiné evropské země. Hovořil například o Německu či Švédsku.
"

Aj v prípade niektorých žiadateľov o azyl umiestnených v Českej republike sa nejednalo len o snahu odcestovať do inej krajiny EÚ:
"Kromě Iráčanů, kteří nelegálně odešli do Německa, se jich osm na vlastní žádost a náklady vrátilo do Iráku z důvodu stesku dědečka po domově."


Utečenci sa vracajú naspäť domov aj z iných krajín, ako napríklad Nemecko či Irak (v prípade sýrskych utečencov).