Mgr. Ondrej Dostál

Ondrej Dostál sa narodil 5. apríla 1971 v Bratislave. Vyštudoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1993 – 1998 pôsobil ako vnútropolitický komentátor denníka SME. V rokoch 1998 – 2001 bol hovorcom Demokratickej strany. Od roku 2001 je riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Zaoberá sa problematikou sociálnej politiky, občianskej spoločnosti, národnostných menšín a niektorými aspektmi Európskej únie. Bol poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (2002 – 2010). V súčasnosti je podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (od roku 2005). Je koordinátorom Iniciatívy proti európskej ústave.

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ondrej Dostál

Ondrej Dostál

Je zaujímavé, že poslanci SNS sa správajú ako opoziční poslanci, ale vyskytnú sa situácie, keď hlasujú za vládne návrhy a zhodou okolností je to vždycky v situácii, keď hrozí, že nejaká časť koalície má s tým návrhom problém a mohlo by sa stať, že by ten návrh neprešiel iba hlasmi koalície, tak Slovenská národná strana z nejakých záhadných dôvodov hlasuje za, pripomeniem, že tak to bolo, keď sa spájal rozhlas a televízia, kde poslanci OKS formuľovali výhrady, vtedy časť poslancov SNS to podporila, teraz pani poslankyňa Sabolová a niektorí ďalší mali problém s tými zmenami, ktoré sa týkali vekov, opäť klub SNS zahlasoval za. OKS a časť KDH mali kritické výhrady k návrhu odvodovej reformy, aj keď teda ju nakoniec v prvom čítaní podporili a opäť poslanci SNS hlasovali za, ja teda nechcem špekulovať o tom, kto a čím presvedčil poslancov SNS, ale teda je to taký veľmi zaujímavý jav na slovenskej politickej scéne.

Návrh zlúčenia STV a SRo podporilo 77 poslancov, medzi ktorými boli aj šiesti poslanci klubu SNS.

Vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválil parlament 13. septembra 2011. Za návrh hlasovalo 83 poslancov, medzi ktorými boli aj siedmy poslanci z klubu SNS.

SNS rovnako podporilo aj vládny návrh zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

TASR z dňa 13. septembra 2011: "Poslanci dnes po dlhej diskusii podporili v prvom čítaní zmenu daní, odvodov a zavedenie superhrubej mzdy, a to 86 hlasmi, vrátane opozičnej SNS."

Ktorý zákon mal Ondrej Dostál voči ktorému mala mať výhrady poslankyňa Sabolová nevieme.

OKS dlhodobo kritizuje na návrhu odvodovo-daňovej reformy to, že má znamenať zvýšenie odvodov a daňového zaťaženia pre živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby a dohodárov.

V marci tohto roku sa poslanci OKS vyjadrili, že "trvajú na tom, že pripravovaná daňovo - odvodová reforma sa nemôže realizovať na úkor živnostníkov a dohodárov. Ako uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii podpredseda strany Ondrej Dostál, tento postoj poslancov, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke strany Most-Híd, podporilo aj pondelňajšie predsedníctvo strany. "Poslanci OKS nebudú hlasovať za taký návrh, ktorý by znamenal zvýšenie daňovo - odvodového zaťaženia živnostníkov a dohodárov. Na tomto stanovisku trváme," vyhlásil Dostál."

Správa TASR z júna 2011 uvádza, že "Koaliční poslanci za OKS trvajú na zachovaní súčasnej výšky daňovo-odvodového zaťaženia živnostníkov a dohodárov. Ako na dnešnej tlačovej konferencii podotkol Peter Zajac, OKS nevidí dôvod na zvýšenie spomínaného zaťaženia pre akúkoľvek sociálnu skupinu.
Peter Zajac zároveň potvrdil, že OKS je pripravená podporiť plánované zmeny v daňovo-odvodovom systéme, ktoré chystá vláda, chce však presadiť svojich šesť podmienok. Práve tie sa týkajú živnostníkov a dohodárov. 

V rámci 22. schôdze NR SR sa Ondrej Dostál vyjadril, že "Ak prejde reforma v tejto podobe, zvýši daňové zaťaženie veľmi významnej skupiny ľudí, živnostníkov," povedal a dodal, že mnohí podnikatelia budú zvažovať svoje ďalšie kroky a pravdepodobne časť z nich vráti svoje živnosti. "

"Poslanci z OKS tak budú žiadať, aby sa o bodoch, ktoré nepovažujú za "najlepšie nastavené", ďalej diskutovalo."

Mimochodom ak tu pan Rafaj teraz hovoril o tom, že sa máme správať rozpočtovo zodpovednejšie, tak Slovenská národná strana je jediná politická strana zastúpená v Národnej rade, ktorej zástupca sa nezúčastňoval na príprave návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tom participoval priamo aj Smer

Portál sme.sk uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a Smeru.

"V parlamente zákon pripravuje pracovná skupina, jej členom je za Smer poslanec Peter Kažimír. „O tejto téme rokujeme,“ potvrdil.
O svojej predstave o pravidlách ani podpore Smeru hovoriť nechcel. „Dohodli sme sa, že sa nebudeme zatiaľ vyjadrovať.“

ČTK uvádza: "Na návrhu zákona o obmedzení štátneho dlhu pracujú poslanci koalície i opozície, bez súhlasu zákonodarcov z oboch táborov sa totiž ústavný zákon nepodarí v parlamente schváliť."

"Ministerstvo financií prenechalo prípravu ústavného zákona poslancom, aby materiál získal podporu opozície. „Diskusiu o rozpočtovej zodpovednosti považujeme za veľmi užitočnú, no minister sa v nej neangažuje,“ uviedol hovorca ministerstva Martin Jaroš."

Priamu informáciu, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa nepodieľajú poslanci SNS, sa nám nájsť nepodarilo.
Poslanci Národnej rady (NR) SR 11. augusta 2010 takmer jednohlasne vyslovili súhlas s pristúpením Slovenska k európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu (EFSF), tzv. eurovalu. Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo za účasť SR v eurovale 140 poslancov. Proti návrhu bol iba Ondrej Dostál (Most-Híd).

Postoj OKS je dlhodobo jasný v tejto veci. Keďže OKS je kritická vôči centralizačným tendenciám v Európskej únii a dlhou dobou upozorňuje na negatívne javy, ktoré by sa dali nazvať rozpočtovou nezodpovednosťou alebo zvyšovaním miery prerozdeľovania, zvyšovaním miery regulácií v Európskej únii, a čiže my sme kriticky vnímali ak pôžičku Gréckou, tak už aj ten prvý euroval.

OKS hlasovala proti prvej prvej pôžičke Grécku. V prípade prvého eurovalu hlasoval proti len Ondrej Dostál. Ostatní poslanci OKS hlasovali za návrh.

Z novších vyjadrení OKS ku eurovalu:

TASR z dňa 25. júna 2011: "Občianska konzervatívna strana (OKS) nepodporí navýšenie eurovalu 1 ani vznik eurovalu 2. Takýto záver dnes prijala Republiková rada strany s tým, že OKS nemôže podporiť proces, v ktorom sa vydáva súhlas s nezodpovednosťou jednotlivých členských štátov Európskej únie za solidaritu.


"Sme si istí, že takáto politika ako dnes robí Európska únia je v podstate cestou k sebadeštrukcii eurózony a v konečnom dôsledku aj EÚ," uviedol líder strany Peter Zajac."


Predseda OKS Peter Zajac a podpredseda OKS Ondrej Dostál, tvrdia vo vyhlásení z dňa 26. júla 2011: "Pokiaľ možno brať vážne tvrdenie lídrov Európskej únie, že nejde o smerovanie k Európskej únii transférov, spoločných európskych daní, fiškálnej politiky a európskeho superštátu, musí ostať „grécke“ riešenie výnimočným a ojedinelým aktom a nesmie prerásť do vytvorenia druhého, trvalého eurovalu."

"Cestou k ozdraveniu ekonomík európskych krajín nie sú pôžičky, ktoré jedny zadlžené krajiny poskytujú druhým zadlženým krajinám, ani vytváranie európskeho superštátu, ani zvyšovanie prerozdeľovania, nové regulácie a posilňovanie moci eurobyrokracie. Skutočným riešením súčasných problémov sú reformy, zodpovedná rozpočtová politika a obmedzovanie zásahov verejného sektora do ekonomiky na úrovni EÚ aj jednotlivých krajín."