Monika Smolková

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Monika Smolková

Monika Smolková

Monika Smolková
EP – Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
Slovensko – SMER-SD

Monika Smolková je z pohľadu vystúpení na plenárnych schôdzach EP piatou najaktívnejšou slovenskou poslankyňou. Od poslednej letnej prestávky sa prezentovala 45 vystúpeniami, pričom 38, čiže drvivá väčšina z nich, bola v písomnej forme. Našli sme 9 faktických tvrdení, ktoré možno označiť ako „originálne“.

Domnievame sa, že z pohľadu pridanej či informačnej hodnoty plenárnych vystúpení, sú „originálne faktické výroky“ najpodstatnejšie. Ak by sme na základe týchto výrokov, mali určiť, na akú oblasť dávala v posledných mesiacoch Smolková dôraz, boli by to najmä otázky spojené s výrobou automobilov, dopravou a infraštruktúrou. Týchto tém sa totiž dotýkalo najviac výrokov.


Podobne ako iní poslanci a poslankyne, ani Smolková sa vo svojich vystúpeniach nevyhla rekapitulácii prerokovávaných dokumentov. Z návrhu uznesenia napríklad cituje percento pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ:

"O dôležitosti a vážnosti prejednávanej správy svedčí aj to, že MSP predstavujú viac než 67 % pracovných miest v súkromnom sektore a viac než 58 % celkového obratu v EÚ."

Je však otázne, na koľko relevantné je citovať údaje za rok 2010, ak sa v roku 2013 bavíme o programe pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky na obdobie 2014 – 2020.

V EÚ v súčasnosti žije viac ako 6 miliónov Rómov, v celej Európe sa ich počet odhaduje na 10 až 12 miliónov. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom rómskej populácie v Európe a na základe mojich vedomostí na Slovensku aktuálne žije viac ako 350 tisíc Rómov, ktorí tvoria 6,5 % z celkového počtu obyvateľov krajiny. Najväčšia koncentrácia rómskeho etnika je na východe Slovenska (viac ako 60 % z ich celkového počtu) a najväčší podiel má Košický (31 %) a Prešovský kraj (29,3 %), odkiaľ priamo pochádzam.

Pri používaní štatistík o počte Rómov narážame na problém, že reálny stav nie je nikdy zhodný s počtom ľudí, ktorí sa k rómskej menšine priznávajú v oficiálnych sčítaniach ľudu. Napríklad na Slovensku žije podľa sčítania ľudu z roku 2011 oficiálne 105 tisíc Rómov, ich odhadovaný počet sa však pohybuje na úrovni 400 až 600 tisíc.

Výrok M. Smolkovej hodnotíme ako pravdivý pretože údaje, ktoré uvádza sa zhodujú s dostupnými zdrojmi alebo nie sú od nich zásadne odlišné. Údaje o koncentrácií rómskeho etnika na východnom Slovensku sa nám nepodarilo overiť.

Počet Rómov v Európe sa naozaj odhaduje na 10-12 miliónov, z toho 6 miliónov v EÚ, podľa viacerých zdrojov (EuroInfo, EurActivPravda). Portál romovia.sme.sk uvádza odhady Rómov pre jednotlivé európske krajiny, podľa tohto zdroja má Slovensko jeden z najvyšších podielov Rómov k celkovému obyvateľstvu, konkrétne 9,17%. Takýto údaj uvádza aj EurActiv. Podľa výsledkov Atlasu rómskych komunít celkový počet Rómov na Slovensku tvorí 7,45 %. Údaj 6,5%, ktorý uvádza M. Smolková tak korešponduje len s tými najnižšími odhadmi počtu Rómov žijúcich na Slovensku.

Posledné údaje M. Smolkovej o koncentrácií rómskeho etnika (východné Slovensko 60 %, Košický kraj 31 % a Prešovský kraj 29,3%) sa nám nepodarilo overiť. Informácie o percentuálnom podiele Rómov v obciach Slovenska prináša Atlas rómskych komunít, avšak z neho nemožno vyčítať absolútny počet Rómov žijúcich v jednotlivých krajoch a teda ani ich koncentráciu. Vyplýva z neho však to, že najviac obcí s najväčším percentuálnym podielom Rómov je v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji.

ZDROJ: Atlas rómskych komunít (Obrázok v plnom rozlíšení)

Aj keď výroba a predaj automobilov v rámci európskeho trhu sa od začiatku krízy javí ako alarmujúca, chcem upozorniť na to, že Slovensko so svojimi 74 000 zamestnancami patrí k najdôležitejším centrám svetového automobilového priemyslu, ktorý vyrába najvyšší počet osobných automobilov na obyvateľa na svete (171 automobilov na 1 000 obyvateľov). Na Slovensku sa v roku 2012 vyrobilo viac ako 926 tisíc áut, čo predstavuje medziročný rast takmer o 45%.

Informácie, ktoré Monika Smolková uvádza, potvrdzuje Združenie automobilového priemyslu SR (ZAP).

Podľa TASR a SITA (uverejnené na sme.sk alebo itsp.sk), bolo na Slovensku v roku 2012 vyrobených 926 555 áut, čo predstavuje priemer 171 automobilov na 1000 obyvateľov. V porovnaní s rokom 2011 ide o nárast o 44,9%. V prepočte na 1000 obyvateľov medziročne stúpol o 52 kusov, keďže v roku 2011 to bolo v priemere 118 vozidiel na 1000 obyvateľov.. Priemer EU je 38 áut na 1000 obyvateľov.

Informáciu, že Slovensko je svetová jednotka v produkcií áut na jedného obyvateľa potvrdzuje správa ČTK (uverejnené na thedaily.sk):
Slovakia was the world’s number one in car production per head last year, with the Czech Republic ranking second in the chart measuring per capita car production in the world, Slovak daily Pravda said today.

Na základe výsledkov prieskumu Európskeho parlamentu Eurobarometer 2012 nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu a mier medzi členskými štátmi ako najpozitívnejšie dôsledky členstva v Únii. Počet obyvateľov EÚ, ktorí podľa tohto prieskumu cítia spolupatričnosť s EÚ v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne narástol …

Monika Smolková odkazuje na údaje získané v Eurobarometeri 2012, každoročne sa však robia dva prieskumy, na jar a na jeseň, a preto nie je jasné, na ktorý sa poslankyňa odvoláva. Avšak ani v jednom z týchto prípadov nie sú informácie, ktoré M. Smolková uvádza, správne.

V nasledujúcej tabuľke je porovnanie spomínaných oblastí v Eurobarometri jeseň 2012, jar 2012 a jeseň 2011. Položená otázka znela: "Ktorý z nasledujúcich považujete za najpozitívnejší výsledok EÚ? Za prvé? A potom?" (Respondenti mohli označiť viacero odpovedí, pozn.)


Sloboda pohybu ľudí, tovarov
a služieb v rámci EÚ
Mier medzi členskými štátmi EÚ
jeseň 201252%50%
jar 201251%53%
jeseň 201157%57%
ZDROJ: Eurobarometer 78 - jeseň 2012 (str. 10) a 
            Eurobarometer 77 - jar 2012 (str. 13 a 14)

V prípade, že K. Smolková odkazuje na "jeseň 2012", je síce pravda, že nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie, avšak nie je pravda, že mier medzi členskými štátmi označila za najpozitívnejší výsledok tiež nadpolovičná väčšina respondentov. Bola to totiž presná polovica. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím minimálne (o 1 percentuálny bod) narástlo množstvo respondentov, ktorí označili za najpozitívnejší výsledok EÚ slobodu pohybu. V prípade mieru medzi členskými štátmi však nastal pokles o 3 p.b.

V prípade, že K. Smolková odkazuje na "jar 2012", je síce pravda, že aj slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb aj mier  medzi členskými štátmi vníma nadpolovičná väčšina Európanov ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie. Avšak porovnaní s predchádzajúcim obdobím označilo tieto možnosti menej respondentov, čo je v protiklade s tvrdením K. Smolkovej.

Na záver je treba dodať, že v čase výroku M. Smolkovej (november 2013) bol už dávno k dispozícií Eurobarometer 79 z jari 2013. Ak by M. Smolková citovala najaktuálnejšie údaje, bolo by pravdou, že obidve spomínané odpovede boli označené nadpolovičnou väčšinou respondentov a v oboch prípadoch došlo k nárastu oproti poslednému prieskumu.

Aj napriek tomu, že v posledných desiatich rokoch mali výdavky na infraštruktúru v Európe klesajúci trend …

Na základe dostupných zdrojov hodnotíme výrok Moniky Smolkovej ako nepravdivý. Nemožno totiž tvrdiť, že výdavky v Európe na infraštruktúru mali v posledných desiatich rokoch klesajúci trend, pretože pokles zaznamenalo len niekoľko krajín, zatiaľ čo v iných krajinách výdavky rástli alebo stagnovali. Navyše údaje za roky 1995 až 2008 ukazujú, že celkovo v krajinách EÚ (resp. EEA, pozn.) výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP a aj v absolútnych hodnotách.

K overeniu výroku sme sa dopracovali prostredníctvom vlastného prieskumu dát v súboroch OECD a použitím informácií zo správy Európskej environmentálnej agentúry, ktorá hodnotila dlhoročný vývoj výdavkov na infraštruktúru na prípade 20 členských krajín EEA (EEA = 28 krajín EÚ + Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pozn.) + Švajčiarsko. Túto vzorku krajín považujeme za dostatočne reprezentatívnu, aby sme na základe nej mohli zovšeobecňovať. Nebolo možné vykonať celoplošnú komparáciu výdavkov, nakoľko dáta nie sú kompletné a pre niektoré roky zo sledovaného obdobia sú len s prázdnymi, prípadne odhadnutými hodnotami. Metodologickým problémom je dostupnosť najaktuálnejších dát - zatiaľ sú zverejnené len po rok 2011, avšak myslíme si, že i tieto dáta nám poskytujú dostatočne kvalitné východisko pre hodnotenie dlhoročného trendu a čiastočne i toho aktuálneho.

S odkazom na vyššie uvedenú správu prikladáme nasledovné grafy, z ktorých možno vidieť, že v 20 krajinách EEA výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP, a tiež v absolútnych hodnotách (sledované obdobie 1995 až 2008).

ZDROJ: Európska environmentálna agentúra

Nárast výdavkov v absolútnych hodnotách ilustruje aj nasledujúci graf:


Na doplnenie aktuálnejších údajov sme spracovali tabuľku (.xslx verzia), v ktorej sú uvedené konkrétne štáty EEA + Švajčiarsko a ich výdavky na infraštruktúru v rozmedzí rokov 2008 až 2011 (prostredníctvom najnovších dostupných dát OECD). Z tejto tabuľky je vidieť, že vývoj výdavkov v jednotlivých krajinách nie je jednotný - v časti krajín výdavky stagnujú, v iných rastú alebo klesajú:

Pokles výdavkovGB, ES, SLO, IT, IS, HU, CZ, HR, AT
Rast výdavkovCH, SE, ROM, PL, NO, NL, LUX, EE, DK, BG
StagnáciaSK, LT, DE, FR, FIN