Monika Beňová

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Monika Beňová

Monika Beňová

Spolupráca v Európskom parlamente je trochu iná ako spolupráca v národných parlamentoch, kde vznikajú teda koalície na základe volebných výsledkov. V Európskom parlamente ale existujú technické dohody v úvode medzi veľkými frakciami.

Frakcie v Európskom parlamente spolupracujú na základe spoločných dohôd, ktoré však nie sú podobné písomným koaličným dohodám z prostredia národných štátov. Ide o ad hoc technické dohody, ktoré môžu, ale nemusia byť písomne ukotvené či verejne známe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Európsky parlament v súčasnosti tvorí 750, resp. 751 (vrátane predsedu EP) poslancov zo všetkých krajín EÚ, ktorých väčšina je zoskupená do voľnejších politických skupín (frakcií). Tie sa formujú nie na základe národnosti, ale politickej príslušnosti. Podľa čl. 32 rokovacieho poriadku (.doc, s. 27) musí frakcia pozostávať z poslancov zvolených najmenej v jednej štvrtine členských štátov a musí mať najmenej 25 členov. V súčasnom parlamente je 8 frakcií.

Europarlament funguje konsenzuálne, na zásade kooperácie, ktorá bola ustanovená Jednotným európskym aktom z roku 1987. Nejde o tradičné delenie frakcií po línii koalícia - opozícia. Žiadna frakcia v Európskom parlamente nikdy nedosiahla väčšinu. Ak teda chce, aby jej pripomienky parlamentom prešli, musí sa snažiť získať podporu ostatných skupín.

Tzv. veľkú koalíciu v europarlamente dlhodobo tvoria frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Na základe ich spoločnej dohody napríklad dochádza k zmene na poste predsedu EP v polovici päťročného volebného obdobia, kedy zástupcu jednej frakcie vystrieda zástupca druhej. V januári 2017 boli zverejnené tajné zmluvy, podľa ktorých s EPP a S&D dohodu podpísala aj konzervatívna Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

…ak sa pozrieme na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý teda tiež svojim konaním skôr avizuje odklon od tej euroatlantickej politiky…

Podľa Programového vyhlásenia vlády je záujmom Slovenska „jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky (.pdf, s. 3). Andrej Danko, jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov, viacerými činmi aj výrokmi prejavil náklonnosť k  Ruskej federácii, avšak takisto zdôraznil, že členstvo Slovenska v EÚ a NATO pokladá za dôležité. Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísal aj spoločné prehlásenie, v ktorom je ako strategický záujem Slovenska deklarované “jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii”. Andrej Danko síce kritizoval niektoré postupy krajín EÚ/NATO pri riešení medzinárodných konfliktov (hlavne sankcie voči Rusku a vyhostenie ruských diplomatov po otrávení Sergeja Skripaľa) a na svojom konte má aj niekoľko vyjadrení o dôležitosti všeslovanskej vzájomnosti a neštandardných návštev Ruskej federácie, za ktoré bol opakovane kritizovaný ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, avšak na oficiálnej úrovni sa Danko stále hlási k proeurópskemu a proatlantickému smerovaniu Slovenska, čo potvrdzuje vyššie uvedené prehlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Andrej Danko opakovane kritizuje sankcie EÚ voči Ruskej federácii, ktoré boli v roku 2014 uvalené kvôli nelegálnej anexii Krymského polostrova a destabilizácii východnej Ukrajiny a boli opakovane predĺžené členskými štátmi EÚ. Ich ukončenie je podmienené implementáciou záväzkov z Minských dohôd. Počas svojej poslednej zahraničnej cesty do Moskvy vo februári 2019 vyjadril presvedčenie, že sankcie sa čoskoro skončia. Predsedovi ruskej Štátnej dumy Viačeslavovi Volodinovi a ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi sa ospravedlnil, že kvôli sankciám nemôže v Bratislave usporiadať euroázijský summit parlamentných predsedov a v jeho rámci privítať na návšteve Volodina, čo je jeho dlhodobo deklarovaným cieľom. Prekážkou je, že Volodin sa nachádza na sankčnom zozname, a vstup do EÚ má od roku 2014 zakázaný. Napriek tejto skutočnosti sa s ním Danko opakovane stretáva a označuje ho za svojho priateľa. Túto zahraničnú cestu minister zahraničia Miroslav Lajčák označil za neštandardnú, pretože v rozpore s bežným postupom nebola dohodnutá zastupiteľským úradom SR a ministerstvo sa o nej dozvedelo dva dni vopred.

V októbri 2018 sa vyjadril, že sankcie voči Rusku sú zbytočné a na svojej facebookovej stránke zdieľal spoločnú fotku s predsedom Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, ktorý figuruje aj na sankčnom zozname EÚ. Aj toto jeho konanie následne kritizoval minister zahraničia Lajčák ako spochybnenie zahranično-politického ukotvenia Slovenska. Počas návštevy Moskvy v júni 2018 Danko tvrdil, že „sankcie nie sú a nikdy nebudú riešením. Riešením je len otvorený dialóg, priateľstvo, láska a porozumenie." Pri príležitosti zasadnutia Medziparlamentnej únie v Petrohrade v októbri 2017 sa k sankciám vyjadril nasledovne: „Ja verím, že sankcie do budúcna pominú a že sa znova rozhýbe obchod“. Ďalej povedal, že „slovanská vzájomnosť a potreba spolupráce v ekonomickej oblasti je nutná."

Počas ďalšej zo svojich oficiálnych návštev Ruska Andrej Danko v novembri 2017 vystúpil s príhovorom v Štátnej dume, v ktorom vyzdvihoval všeslovanskú vzájomnosť. Myšlienky spolupráce slovanských národov datujúce sa do obdobia národného obrodenia v 19. storočí podľa Danka predstavujú pevné základy, na ktorých staviame aj dnes. Avizoval vznik spoločnej komisie NR SR a Štátnej dumy, ktorá by mala za úlohu prehlbovanie hospodárskych vzťahov. Rusko označil za jedného z najdôležitejších obchodných partnerov SR a tvrdil, že „bez silného Ruska nie je možný svetový mier...a [Rusko] je pilierom svetovej bezpečnosti.Prejav ukončil vetou: V našej vízii budúcnosti Slovenska  – v rámci Európy má Ruská federácia nezastupiteľnú úlohu.“ (zdroj: prepis prejavu A. Danka na webe SNS).

Podľa Ministerstva zahraničia vystúpenie v ruskej Štátnej dume nebolo zahrnuté v programe návštevy delegácie predsedu Národnej rady v procese jej prípravy, a ani nebolo vopred s ministerstvom konzultované.“ Niekoľko týždňov pred týmto príhovorom Andrej Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísali spoločné prehlásenie, podľa ktorého členstvo SR v EÚ a NATO „predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity, a vyhlásili, že „budú dbať o jasnú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska.“ Myšlienku, že „bez silného Ruska nie je možný svetový mier“, Danko v Moskve zopakoval ako rečník na Medzinárodnom fóre pre rozvoj parlamentarizmu v júni 2018, pričom ani tento príhovor vopred nekonzultoval s ministerstvom.

Andrej Danko obhajoval aj rozhodnutie Slovenska nevyhostiť ruských diplomatov po prípade otrávenia bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Na svojej tlačovej besede zo dňa 18. apríla 2018 k vzťahu  s Ruskom povedal: “Slovenská národná strana ctí všetkých partnerov v rámci NATO, v rámci Európskej únie, ale je proti akýmkoľvek atakom a pošpiňovaniu Ruskej federácie. (...) Bolo to veľmi náročné, ale som veľmi rád, že sme nevyhostili ruských veľvyslancov a čas nám dá za pravdu, že to bolo dobré rozhodnutie.” Na tej istej tlačovej besede Danko kritizoval premiéra Pellegriniho za to, že schválil vtedajšie útoky amerických, britských a francúzskych jednotiek v Sýrii.

O niekoľko dní neskôr, 22. apríla 2018, v relácii V politike k nezhode s premiérom ohľadom zahraničnej politiky povedal:  “Myslím si, že aj predseda vlády vysvetlil svoj postoj. Dohodli sme sa, že ak by to boli do budúcna veci, ktoré sú principiálne a ešte raz chcem povedať, pre nás je dôležité byť členmi Európskej únie, sme členmi NATO, plníme si všetky povinnosti, ale odmietame byť nejakí, odpustite mi za slovo, poskoci. My sme národ, ktorý roky žil v podruží iných národov. Sme hrdí na svoj štát. Plníme si všetky povinnosti. Všetky do jedného vzorovo. Nie vždy je k nám pristupované ako bolo napríklad pri Liekovej agentúre sme dostali takú po nose, že jednoducho sme si ju nezaslúžili. Ale nech nikto nepochybuje o tom, že jednoducho v Európskej únii a NATO sme členským plnohodnotným štátom.”

Dňa 12. decembra 2018 zverejnila oficiálna stránka Ministerstva obrany Slovenskej republiky oznam o podpísaní zmluvy k obstaraniu 14 lietadiel F-16 a dohody o priemyselnej spolupráci medzi ministerstvom obrany a výrobcom lietadiel, Lockheed Martin. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu a taktiež dvojročná logistická podpora, a to od zahájenia letovej prevádzky v Slovenskej republike,” píše sa na stránke ministerstva

Tri samostatné dohody o ponuke a prijatí tzv. Letter of Offer and Acceptance, ktoré sú potrebné pre pristúpenie k plneniu cez americký program FMS boli podpísané na základe príslušného súhlasu Ministerstva financií SR. Zahŕňajú obstaranie 14 kusov lietadiel F-16, leteckú muníciu, logistickú podporu a výcvik leteckého aj pozemného personálu. Vzdušné sily si prvé lietadlá prevezmú v poslednom štvrťroku 2022 a všetky kompletne budú dodané do konca roka 2023. Celkovo pôjde o 12 jednomiestnych lietadiel a 2 dvojmiestne lietadlá. Stroje sú plne kompatibilné so systémami v NATO a budú mať tú najmodernejšiu výbavu, aká je pri tomto type lietadiel v ponuk,” uvádza ďalej ministerstvo.

V článku pre Hospodárske noviny Monika Beňová uviedla, že v roku 2014 k problematike dvojakej kvality potravín a ochrany spotrebiteľa pripravila písomnú deklaráciu, ktorou sa následne začali zaoberať poslanci Európskeho parlamentu. Táto deklarácia sa však nedá vyhľadať na oficiálnej stránke europoslankyne. V téme duálnej kvality potravín sa významne angažovala skupina Socialistov a demokratov (S&D) z Európskeho parlamentu, ktorej členkou je aj Beňová,. Olga Sehnalova z frakcie S&D je autorkou návrhu správy o dvojakej kvalite potravín, ktorý Európsky parlament neskôr schválil. Podľa jej slov z 13. septembra 2018 sa S&D zaoberá témou duálnej kvality potravín už 7 rokov. Keďže deklarácia, ktorú spomína Beňová, nie je zverejnená, nie je možné overiť mieru pričinenia Beňovej v problematike duálnej kvality potravín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Smernicu o dvojitej kvalite potravín, ktorú Európsky parlament schválil v apríli 2019 a ktorá upravuje definíciu klamlivých obchodných praktík, Beňová považuje za nedostatočnú. Na svojom facebookovom profile k téme napísala: “Návrh schválený Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa žiaľ nemožno považovať za dobrý, aj keď naše ministerstvo poľnohospodárstva s ním súhlasilo. Škoda, že nás nezavolali aspoň na krátke rokovanie, bola by som im slabé miesta návrhu vysvetlila. Takže, naše úsilie zamedziť dvojitej kvalite nakoniec vlastne prinieslo návrh, ktoré dvojitú kvalitu potravín v podstate odobril.” V rozhovore pre portál Euractiv Beňová uviedla: “Reakcia na dvojitú kvalitu potravín bola nedostatočná, pretože cez lobistov, aj za pomoci členských štátov, sa do návrhu podarilo dostať ustanovenia, ktoré odporujú našim cieľom. Išlo o  to, aby spotrebiteľ nebol zavádzaný. V  návrhu, ktorý nedávno schválil Výbor pre vnútorný trh  je ustanovenie podľa, ktorého je možné, aby v  rovnakom obale mohli byť výrobky rôzneho zloženia, pokiaľ to obchodník dokáže odôvodniť. Nie je pritom uvedené, čo toto odôvodnenie znamená a  výrobok nemusí obsahovať ani upozornenie, že ide o  rozdielne zloženie. Príde mi nefér, že Komisia a  Rada takýto návrh do Parlamentu poslali.

Ja tu mám celý rad návrhov, ktoré som predložila v Európskom parlamente. Indexácia rodinných prídavkov v Rakúsku. Nikto na Slovensku ste sa o to nezaujímali, kým som to neotvorila ja v Európskom parlamente.

Počas pôsobenia v Európskom parlamente Monika Beňová predložila množstvo návrhov. Tému indexikácie rodinných prídavkov spomenula Beňová v rozprave počas prezentácie programu činnosti rakúskeho predsedníctva dňa 3. júla 2018: “Chcela by som do hesla Vášho predsedníctva ′Európa, ktorá chráni′ dať do pozornosti sociálnu politiku, pretože Európska únia potrebuje hľadať riešenia v oblasti sociálnej politiky, a v tomto kontexte sa mi zdá nefér, ak Vaša vláda prichádza s návrhom vytvárať opäť raz akúsi dvojitú kategóriu občanov v Európskej únii, a to tým, že slovenským opatrovateľkám vo Vašej krajine chcete znižovať rodinné prídavky pre ich deti. Všetky deti v Európskej únii sú rovnaké, či sú naše slovenské alebo Vaše rakúske.” Ohľadom indexácii rodinných prídavkov napísala takisto list predsedovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi. Presný dátum odoslania listu nevieme overiť, keďže list nie je uvedený medzi parlamentnou činnosťou Beňovej na jej oficiálnej stránke. Pravdepodobne sa jednalo o október 2018. Rovnaká téma sa ale v týždenníku Trend objavila už v januári 2018. Nie je teda pravda, že by sa o indexáciu rodinných prídavkov v Rakúsku nikto na Slovensku nezaujímal. Po 24. októbri 2018, kedy rakúska vláda nový zákon schválila, prirodzene vzrástol aj záujem o túto tému v médiách. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko zvýšený záujem o tému indexácie rodinných prídavkov v Rakúsku po októbri 2018 je s väčšou pravdepodobnosťou spôsobený schválením  zákona o indexácii než aktivitou poslankyne Beňovej.