Monika Beňová

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Monika Beňová

Monika Beňová

Drvivá väčšina žien sa dneska práve pre umelé prerušenie tehotenstva rozhodne kvôli zlej sociálnej alebo ekonomickej situácii.

Zdroje, z ktorých Monika Beňová vychádzala, neumožnujú záver o „drvivej väčšine žien”, ktoré sa pre interrupcie rozhodnú kvôli socio-ekonomickým dôvodom. Údaje pre Európu, Slovensko či svet nie sú dostupné. Keďže však nevieme spoľahlivo vylúčiť, že hlavným dôvodom veľkej väčšiny žien je práve ich socio-ekonomická situácia, hodnotíme tvrdenie Moniky Beňovej ako neoveriteľné. 

Monika Beňová vychádzala pri svojom tvrdení zo štúdie porovnávajúcej situáciu v 14-tich svetových krajinách. 

V 6-tich skúmaných krajinách socio-ekonomické dôvody najčastejšou príčinou, pre ktorú sa mamičky rozhodnú podstúpiť potrat (Kongo, Gabon, Ghana, USA, Rusko, Jamajka). V Belgicku sú tieto dôvody rovnako časté ako dôvody súvisiace s partnerom. 

V žiadnej z týchto krajín to však nie je „drvivá väčšina žien”, ktoré sa pre interrupcie rozhodnú ísť pre ich socio-ekonomickú situáciu. Najvyšší podiel žien s týmto dôvodom uvádza štúdia pri Ghane - 45 percent. 

Monika Beňová uviedla pre Demagóg.SK ako zdroj svojho tvrdenia aj štúdiu, ktorá skúma socio-ekonomické dôvody interrupcií v Rumunsku. 

Dostupné zhrnutie uvádza, že „väčšina žien vo veku 20 a 21 rokov uviedla ako hlavný dôvod pre umelé prerušenie tehotenstva zmenu životného štýlu, prekérnu ekonomickú situáciu či strach, že budú vylúčené z rómskej komunity.”

Zhrnutie však tieto dôvody netriedi a neponúka podiel jednotlivých dôvodoch na všetkých dôvodoch. 

Štatistiky slovenského Národného centra zdravotníckych informácií neuvádzajú dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodnú pre interrupcie. Bližšiu odpoveď portálu Demagóg.SK NCZI neposkytlo ani po žiadosti o vyjadrenie.

Podľa dôvodovej správy (návrhu zákona o voľbe generálneho prokurátora, pozn.) a podľa toho, že je tam spomenuté, že sú tam spomenuté závery Benátskej komisie, ktorá veľmi jasne povedala, že prokuratúra má byť apolitická a že kandidáti alebo teda budúci prokurátor by mal byť osoba, ktorá je bezúhonná, ktorá je apolitická.

Koaliční poslanci predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý mení spôsob voľby generálneho prokurátora. Dôvodová správa k tomuto zákonu sa viackrát odvoláva na závery Benátskej komisie, ktorá o.i. odporúča otvorenie kandidatúry aj pre neprokurátorov. 

Benátska komisia vo svojich - iných - odporúčaniach tiež radí, ako odpolitizovať proces výberu generálneho prokurátora. Krajiny ako Slovensko, kde je šéf prokuratúry volený parlamentom, by podľa nej mohli zriadiť parlamentnú komisiu, ktorá by pri svojom rozhodovaní brala do úvahy rady expertov.  

Zároveň komisia odporúča, aby kandidáti neboli členmi politických strán a nevykonávali aktivity, ktoré by boli spojené s činnosťou politických strán (s. 45). Tvrdenie Moniky Beňovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.

Lebo prvýkrát sme boli v opozícii (Smer, pozn.), keď sme volili pána Trnku (za generálneho prokurátora, pozn.) a myslím, že tam boli aj iné strany, ktoré chceli zaňho zahlasovať.

Dobroslav Trnka bol za generálneho prokurátora prvýkrát zvolený v roku 2003. V tajnej voľbe ho volilo 84 poslancov, podľa denníka SME zo strán KDH, SMK, ANO, KSS a Smer. Strana Smer - ktorej spoluzakladateľkou je Monika Beňová - bola v tom čase v opozícii. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.

To, že bola pani (Jankovská, pozn.) ako štátna tajomníčka, ja som ju tam nenominovala, dokonca si veľmi dobre pamätám v čase, keď jej bol odobratý mobilný telefón, že som napísala post na sociálnu sieť, že by bolo veľmi dobré keby odstúpila, pretože nie je normálne, aby sa vysokej štátnej úradníčke, kde ja radím štátnu tajomníčku, prídu zobrať mobilný telefón.

Podľa Zákona o organizácii činnosti vlády štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Jankovskú teda ako nominantku strany Smer vymenovala vláda Roberta Fica v roku 2016. Monika Beňová nebola jej súčasťou, je však členkou Smeru. 

„Je to veľmi nepríjemné, že voči nej ako štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti musel byť vykonaný takýto úkon. Myslím si, že by sa nad tým mala zamyslieť a opustiť v tejto chvíli tento post,“ uviedla Beňová v čase, keď polícia zadržala Jankovskej telefón.  

Status na Facebooku viac dohľadateľný nie je, tvrdenie Moniky Beňovej však v duchu povedaného sedí s jej vtedajšími vyjadreniami pre médiá. Hodnotíme ho preto ako pravdivé.

Zuzana Čaputová zase neprišla len tak z nejakého priestoru. Bola to osoba, ktorá už bola známa nejakými svojimi aktivitami a v prvom rade bola členkou politickej strany, zatiaľ čo Andrej Kiska kandidoval na úrad ako ako apolitická osoba.

Zuzana Čaputová kandidovala za prezidentku ako straníčka, Andrej Kiska ako nezávislý (nie apolitický) kandidát. Tvrdenie Moniky Beňovej hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. 

Zuzana Čaputová

Prezidentka Zuzana Čaputová bola pred nástupom do funkcie členkou a podpredsedníčkou politickej strany Progresívne Slovensko. Strana jej kampaň podporovala. 

Predtým bola advokátkou, spolupracovala s VIA IURIS. Občanom právne pomáhala v kauze „Pezinská skládka”. Za tieto dlhoročné enviro-aktivity bola v roku 2016 ocenená prestížnou Goldmanovou cenou. 

Zapojila sa aj do argumentácie a zberu podpisov za zrušenie Mečiarových amnestii. 

Andrej Kiska

Andrej Kiska bol pred nástupom do funkcie prezidenta podnikateľom a manažérom. V roku 2006 založil dobročinnú organizáciu Dobrý anjel, ktorá pomáha rodinám zasiahnutým rakovinou. 

Dôvodom, prečo kandidoval, bolo jeho rozhorčenie, v akom stave je naša spoločnosť, ako tradiční politici často zabúdajú na problémy skutočných ľudí.” 

Kiska teda nebol „apolitický” v zmysle, že by sa nezaujímal o politiku. Bol nezávislý kandidát, pretože nebol členom žiadnej strany ani za žiadnu nekandidoval.