MUDr. Miroslav Mikolášik

Úspešne vyštudoval strednú školu v Nimes vo Francúzsku, kde vo francúzskom jazyku aj zmaturoval.. V roku 1978 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Priebeh zamestnaní:

2002 – doteraz odborný lekár
2000-2001 prezident Ottawa Diplomatic Association
1999-2002 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Kanade
1992-1994 lekárska prax
1991-1992 Ministerstvo zdravotníctva, sekčný šéf zahraničných vzťahov
1990-1992 prednášal lekársku etiku na Inštitúte medicínskej etiky a bioetiky v Bratislave
1978-1990 lekárska prax

Študijné, odborné a politické stáže v zahraničí:

1999 člen vládnej delegácie SR na Konferencii Káhira + 5 v New Yorku
1996 Britská Asociácia pre Strednú a Východnú Európu, Londýn
1995 člen delegácie SR na IV. Konferencii OSN o ženách v Pekingu
1994 člen delegácie SR na Konferencii o populácii a rozvoji v Káhire
199 1 medzinárodný kurz manažmentu v Tokiu

Iné aktivity:

1991 zakladateľ a prezident občianskeho združenia DONUM VITAE, ktoré v r.1992 zorganizovalo Svetový PRO-LIFE kongres v Bratislave
1979-1988 predseda Kruhu priateľov vážnej hudby

Politická činnosť:

1998-1999 poslanec NR SR za KDH/SDK, člen zahraničného výboru
1994-1998 poslanec NR SR za KDH/SDK, člen výboru pre sociálne veci a zdravotníctvo, člen Spoločného parlamentného výboru Európskeho parlamentu a NR SR
1990-1991 kooptovaný za podpredsedu ONV v Dolnom Kubíne

Zaradenie v Európskom parlamente:

– Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov
– Výbor pre regionálny rozvoj
– Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín – náhradník

Je ženatý, má štyri deti.

(zdroj: osobnosti.sk)

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Miroslav Mikolášik

Miroslav Mikolášik

Miroslav Mikolášik:
EP – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
Slovensko – KDH

EP - Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
Slovensko – KDH
Miroslav Mikolášik je z pohľadu vystúpení na plenárnych schôdzach EP tretím najaktívnejším slovenským poslancom. Od poslednej letnej prestávky sa prezentoval 48 vystúpeniami, pričom až 30 z nich bolo v písomnej forme. Našli sme 9 faktických tvrdení, ktoré možno označiť ako „originálne“.

Domnievame sa, že z pohľadu pridanej či informačnej hodnoty plenárnych vystúpení, sú „originálne faktické výroky“ najpodstatnejšie. Ak by sme na základe týchto výrokov, mali určiť, na akú oblasť dával v posledných mesiacoch Mikolášik dôraz, boli by to najmä otázky spojené s ochranou života nenarodených detí. Tejto témy sa totiž dotýkalo najviac výrokov.

Tak ako iní poslanci, ani Mikolášik sa vo svojich vystúpeniach nevyhol rekapitulácii prerokovávaných dokumentov. Najhoršie je však to, keď ich ešte aj nesprávne cituje. Dňa 11.septembra 2013 sa o situácii v Sýrii vyjadril slovami: „Chcel by som poukázať na niektoré vážne veci, ktoré v sýrskom konflikte sú: dva milióny utečencov, šesť miliónov vnútorne presídlených ľudí a hlavne 100 tisíc mŕtvych v tomto hroznom zápase, a nevidíme toho koniec.“ V návrhu uznesenia k danému bodu sa však píše, že presídlených Sýrčanov bolo približne štyri milióny a nie šesť, ako tvrdil Mikolášik.

Výrok Najvyššieho súdneho dvora v Luxemburgu z októbra 2011 v procese o experimentovaní na žijúcich embryách hovorí, že ľudský život začína oplodnením, počatím a že od tej chvíle má aj neodcudziteľnú ľudskú dôstojnosť. A to ako lekár tiež podpisujem.

Je pravdou, že Európsky súdny dvor sídliaci v Luxemburgu vo svojom rozhodnutí z 18.októbra 2011 v spore Oliver Brustle vs. Greenpeace uviedol, že "k využívaniu biologického materiálu ľudského pôvodu musí dochádzať v rámci rešpektovania základných práv, a to najmä ľudskej dôstojnosti.
Súd ďalej uvádza, že "ľudské embryo predstavuje každé ľudské vajíčko od štádia oplodnenia".

Výrok Miroslava Mikolášika hodnotíme ako pravdivý aj napriek tomu, že súd v Luxemburgu sa oficiálne nazýva Európsky súdny dvor, nie Najvyšší súdny dvor ako tvrdí Mikolášik.

Pri tehotenstve sa nerozhoduje len o práve ženy, ale rovnako o práve nenarodeného dieťaťa. Toto dieťa má už plné dedičské právo z právnej stránky, ale zaujímavé, nemá právo sa narodiť.

Demagog.SK nehodnotí politické vyhlásenia či hodnotové súdy, v rámci tohto výroku teda overujeme len to, či má nenarodené dieťa dedičské právo. 

Tvrdenie, že i nenarodené dieťa má právo na podiel z pozostalosti je pravdivé. Túto legislatívnu oblasť upravujú členské štáty individuálne, v prípade Slovenska a Česka hovorí o tomto práve ustanovenie občianskeho zákonníka. 

V prípade ČR je toto právo ustanovené v prvej časti, hlava II, §7, odsek 1 občianskeho zákonníka, kde výslovne stanovuje: "Způsobilost fyzické osoby mít práva a povinnosti vzniká narozením. Tuto způsobilost má i počaté dítě, narodí-li se živé."
Pre prípad právnej úpravy SR sa jedná o identicky umiestnené ustanovenie - občiansky zákonník, prvá časť, hlava II, §7, odsek 1: "Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé."

"Dedičom sa môže stať len osoba, ktorá sa okamihu smrti poručiteľa dožila. Výnimku predstavuje ust. § 7 ods. 1 OZ, ktoré pripúšťa dedičskú spôsobilosť (možnosť dediť) zatiaľ u nenarodeného dieťaťa (tzv. nascitura). U nascitura sa zo zákona konštruuje spôsobilosť mať práva a povinnosti, ak sa narodí živé. Predpokladom dedenia nascitura teda je, že k počatiu došlo ešte pred poručiteľovou smrťou, počaté dieťa sa narodí živé a že pochádza od zomretého poručiteľa, resp. je jeho vnukom." (ZDROJ: L. Pohančeníková, str. 7)

Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva totiž vrátane reprodukcie patrí podľa platných zmlúv o Európskej únii výlučne, vážení priatelia, do právomoci členských štátov.

Výrok Miroslava Mikolášika hodnotíme ako pravdivý, pretože zdravotníctvo patrí pod kompetenciu národných štátov.

Od roku 2009, kedy bola podpísaná Lisabonská zmluva, patria pod výlučné kompetencie Európskej únie nasledovné politiky:
- colná únia
- ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu
- menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro
- ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva
- spoločná obchodná politika

Zdravotníctvo nepatrí ani do spoločných kompetencií. Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva patrí pod kompetenciu národných štátov.

Európska únia ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci musí bdieť nad zákonným a etickým využívaním finančných prostriedkov, ktoré poskytuje.

Výrok Miroslava Mikolášika je pravdivý v tom prípade, ak pod Európskou úniou chápeme súhrn poskytnutej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ a všetkých členských štátov EÚ. 

Podľa údajov zo stránky Európskej komisie je EÚ skutočne najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Podľa OECD, samotné inštitúcie EÚ dali v roku 2012 na rozvojovú pomoc 17,6 biliónov USD a krajiny EÚ-27 dokopy až 64,9 biliónov USD. Druhým najväčším donorom v roku 2012 bolo USA, ktoré poskytlo 30,5 biliónov USD.