Miroslav Lajčák

Dátum narodenia 20. marec 1963
Miesto narodenia Poprad
Vzdelanie Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, Fakulta
medzinárodných vzťahov
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Európske Centrum pre bezpečnostné štúdie G. Marshalla v
Garmisch-Partenkirchen

Profesionálna kariéra:
4. apríla 2012 – podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister
zahraničných vecí Slovenskej republiky
december 2010 – apríl 2012 výkonný riaditeľ pre Európu a Strednú Áziu, Európska
služba pre vonkajšiu činnosť, Brusel
január 2009 – júl 2010 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky
júl 2007 – január 2009 vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a
osobitný predstaviteľ Európskej únie v Bosne a Hercegovine, Sarajevo
2006 osobný vyslanec vysokého predstaviteľa Európskej únie
pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu
pre organizáciu referenda o nezávislosti Čiernej Hory
2005– 2007 generálny riaditeľ pre politické záležitosti Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky
2005 vedúci Stáleho sekretariátu pre prípravu stretnutia prezidentov Ruskej federácie a USA v Bratislave
2001 – 2005 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej
republiky pre Juhosláviu (neskôr Srbsko a Čiernu Horu),
Macedónsko a Albánsko so sídlom v Belehrade
1998 – 2001 riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí Slovenskej
republiky
1999 – 2001 osobitný asistent zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán
1994 – 1998 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Japonsku
1994 riaditeľ kancelárie predsedu vlády Slovenskej republiky
1993 riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky
1991 – 1993 Veľvyslanectvo Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Moskve, od 1. januára 1993 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Moskve
1988 – 1991 Ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák

Existujú odhady, ktoré hovoria, že v prípade neriadeného brexitu dopad na slovenskú ekonomiku by bol 0,4% do roku 2020 a že náš export by v najhorších číslach klesol o 3%,…

Viaceré zdroje sa zhodujú v tom, že pri prípadnom tvrdom brexite by došlo k poklesu slovenskej ekonomiky v priemere o 0,4%, pričom export by bol zasiahnutý poklesom približne 2,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa štátneho tajomníka MZV SR Františka Ružičku Slovensko podporuje uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadnom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Avšak, ak by sa spoločné rokovania nepodarili a došlo by k tvrdému brexit, malo by to nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo, keďže Veľká Británia je jedným z najýznamnejších importérov najmä v automobilovom priemysle. 

Už v roku 2017 sa viceguvernér NBS Ján Tóth vyjadril, že v prípade tvrdého Brexitu by mohlo prísť k poklesu ekonomiky medzi 0,3 až 0,5 % HDP. Podľa najnovších prognóz v prípade nekontrolovaného britského odchodu by ekonomiky na obidvoch stranách boli zasiahnuté negatívne. Medzinárodný menový fond vydal v júli prognózu, v ktorej podľa odhadu, by brexit spôsobil Európskej únii dlhodobú škodu približne 1,5% HDP. Slovensko by pritom malo stratiť približne 0,4 percenta HDP. Slová analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej potvrdzujú to, že dopad trdvého brexitu na slovenskú ekonomiku nebude veľmi drastický, avšak ani zanedbateľný.

Vladimír Bilčík z Univerzity Komenského sa tiež vyjadril ohľadom dopadov na slovenskú ekonomiku, pričom dodáva, že dôsledky budú hlavne nepriame a citeľné najmä počas ekonomických výkyvov. Dôležité tiež bude, aký dopad by mal tvrdý brexit na nemeckú ekonomiku, od ktorej by sa neskôr odvíjala situácia na Slovensku. 

Približne 5% slovenského exportu putuje do Veľkej Británie. Nemecký ekonomický inštitút predpokladá, že celková obchodná výmena medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, by v prípade tvrdého brexitu klesla o polovicu. Slovenský vývoz do Veľkej Británie by tak klesol približne o 2,5 %. Už v súčasnosti však niektoré firmy pôsobiace na Slovensku pociťujú dopad brexitu. 

… predseda vlády zaujal veľmi vyvážené, rozumné stanovisko, povedal, že má výhrady voči niektorým častiam textu, ale veľmi jednoznačne zdôraznil, že Slovensko by malo byť pri rokovacom stole.

Je pravdou, že predseda vlády v čase vyostrovania názorov ohľadom Globálneho rámca o migrácii zaujal stanovisko, ktorým na jednej strane uznal, že sa z diskusie o dokumente vytratila odbornosť, na druhej uviedol, že s niektorými jeho časťami má problém a tiež nepovažuje za správne načasovanie dokumentu. Už skôr na túto otázku médiám odpovedal váhavo. 

Ak mal však Miroslav Lajčák časťou výroku o rokovacom stole na mysli účasť Slovenska na samite v Marakéši, premiér sa explicitne k nej vyjadril až v nedeľu 25. novembra 2018, teda deň po odvysielaní Sobotných dialógov, kde Lajčákov výrok zaznel. Nie je možné overiť, či hovoril Lajčák v čase vyslovenia výroku o rozhovoroch s predsedom vlády, ktoré nie sú verejnosti dostupné. 

Pellegrini v nedeľu 25. novembra požiadal o analýzu, ktorá by ukázala, či účasťou Slovenska na samite dokument zároveň podporíme alebo nie. Nie je to teda jednoznačné stanovisko. „Ako predseda vlády odmietam znenie kompaktu o migrácii a odmietam, aby platil na Slovensku,“ uviedol Peter Pellegrini v nedeľu 25. novembra na margo dokumentu Globálny rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Zároveň požiadal ministra Lajčáka a štátneho tajomníka Parízka o právnu analýzu, ktorá by jednoznačne stanovila, či Slovensko účasťou v Marakéši zároveň vyjadruje súhlas so znením Globálneho rámca. Pellegrini totiž dodal: "Na Slovensku žiadny takýto dohovor a pakt nebude platiť, pretože Slovenská republika s jeho celkovým znením nesúhlasí.“ Na základe tejto analýzy sa predseda vlády rozhodne, či do Marakéšu slovenský zástupca pocestuje alebo nie.

Parlamentný zahraničný výbor už prijal uznesenie, ktoré znenie Globálneho rámca odmieta, má však iba odporúčací charakter. O rámci by mal ešte 27. novembra 2018 hlasovať parlament a mal by tiež byť predmetom rokovania vlády.

… my sme s mojimi spolupracovníkmi pripravili návrh uznesenia NR SR, ktorý podľa nášho presvedčenia odráža aj tie obavy slovenských občanov, aj tú diskusiu, ktorú sme mali v zahraničnom výbore a zároveň garantuje to, že Slovensko bude mať svoj hlas pri stole. Ja som ten návrh odovzdal čelným predstaviteľom strany Smer.

Spomínaný návrh uznesenia by mal predstavovať alternatívu k návrhu uznesenia z dielne SNS, ktorý požaduje, aby slovenská vláda globálny pakt o migrácii odmietla a stiahla účasť na konferencii v Marakéši, kde sa pakt má v decembri 2018 schvaľovať. Návrh uznesenia z dielne SNS bol prerokovaný na 38. schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa uskutoční 27.11.2018. Znenie Lajčákovho návrhu doteraz nebolo zverejnené. Rovnako nie je známe, či bol návrh odovzdaný vedeniu strany Smer-SD. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Zatiaľ čo strana SNS a vedenie Smer-SD globálny pakt o migrácii odmietajú, Most-Híd dňa 25. novembra 2018 oznámil, že je pripravený rokovať aj o alternatívnom uznesení, ktoré mal pripraviť Lajčák a jeho spolupracovníci z ministerstva zahraničných vecí. "O alternatívnom uznesení pána Lajčáka sme sa dozvedeli z médií. Podľa vyjadrení ministra zahraničných vecí pripravený materiál odráža aj obavy Slovákov z migrácie ako takej a garantuje, že Slovensko bude mať svoj hlas pri rozhodovaní o migrácii," uvádza sa v stanovisku strany.

… prvýkrát za 25 rokov parlament, NR SR chce zakázať slovenskej diplomacii robiť svoju prácu. My môžeme obhájiť záujmy Slovenska iba v tedy, keď sedíme za stolom a NR sa nás snaží uznesením, ktoré predložila SNS od toho stola vyhnať.

Výrokom mal minister Lajčák na mysli snahu SNS nepodporiť globálny rámec OSN o migrácii, voči ktorému sa okrem SNS a opozičných strán postavil aj koaličný Smer-SD. Minister Lajčák dokument podporuje. Keďže NR SR podľa dostupných informácii v minulosti nikdy nebránila slovenskej diplomacii zúčastňovať sa rokovaní, hodnotíme výrok ako pravdivý.

SNS v uznesení žiada, aby sa rokovania o dokumente v marockom Marakéši Slovenská republika nezúčastnila a aby vláda zaujala ku kompaktu nesúhlasné stanovisko. Tvrdí, že Globálny rámec je vo filozofickom rozpore s našou aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou.

Nezhody medzi NR SR a rezortom diplomacie boli už aj v minulosti, napríklad keď výbor NR SR neschválil uznesenie o ľudských právach, ktoré predložil Miroslav Lajčák. Avšak uznesenie, ktoré by odporovalo a chcelo zabrániť rozhodnutiam či účasti na rokovaniach zástupcov ministerstva zahraničných vecí, nie je možné nájsť.




Globálny rámec je právne nezáväzný rámec spolupráce. Implementácia akýchkoľvek opatrení bude možná len vo forme schváleného zákona národnou radou.

Podľa právneho stanoviska (.pdf, str. 1) Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, predstavuje dokument: „právne nezáväzný rámec spolupráce členských štátov, a teda nemá právotvorný charakter, a ani charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Implementácia akýchkoľvek prípadných opatrení vyplývajúcich z Globálneho rámca, ktorými by sa následne menila platná právna úprava SR, alebo by sa nimi mali ukladať práva alebo povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, bude možná len vo forme zákona schváleného NR SR ako jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v SR.“  Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý. 

Taktiež v samotnom Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa v 7. bode v Preambule (.pdf, str. 2) spomína, že: „tento globálny rámec predstavuje právne nezáväzný rámec spolupráce, ktorý vychádza zo záväzkov dohodnutých členskými štátmi v  Newyorskej deklarácii pre utečencov a migrantov. Upevňuje medzinárodnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti migrácie, pričom uznáva,  že žiaden štát nedokáže vyriešiť migráciu sám a potvrdzuje suverenitu štátov a ich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva.“