Miroslav Kadúc

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Miroslav Kadúc

Miroslav Kadúc

Tu máme ďalšie súdne spory, máme tu zdravotnú poisťovňu, zákaz zisku zdravotných poisťovní, kde už sme prehrali 25 miliónov a suma sumáru. Sme 50 miliónov v mínuse a tvárime sa, že nie sme.

Denník SME uvádza, že podľa rozhodnutia arbitrážneho súdu má štát zaplatiť odškodné vo výške 22 miliónov eur a súdne trovy vo výške 3 miliónov eur v prospech holandskej firmy Achmea, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu Union, čo potvrdzuje slová Miroslava Kadúca. 

Podľa článku v denníku Pravdu poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec tvrdí, že štát už zaplatil za právne služby v tomto prípade 26,8 mil. eur. Spolu by to teda predstavovalo sumu približne 50 miliónov, o ktorej hovorí Miroslav Kadúc. Pôvod týchto informácii však nevieme potvrdiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Bavíme sa o číslach, pri najhoršom prípade niečo okolo 72 miliónov euro dať vlastníkom a nájomné byty plus mínus 120 miliónov (hovorí o odškodnom majiteľom bytov na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, pozn.).

Miroslav Kadúc určil podľa vlastných slov pre Demagog.SK tieto čísla podľa výpočtu. Minimálne v prípade čísla 120 miliónov však tento výpočet považujeme za zavádzajúci, nakoľko pracuje s nie úplne správnymi predpokladmi a navyše existuje zákon, ktorý plánuje tieto byty postaviť za 72 miliónov eur (nie dať ich vlastníkom). Výrok ako celok teda považujeme za zavádzajúci.

Miroslav Kadúc v emaily pre Demagog.SK uvádza, že sumu okolo 72 miliónov eur získal výpočtom súčinu počtu bytov s regulovaným nájmom (900-1000), priemerným rozdielom medzi medzi normálnym a regulovaným nájmom (300-350) a počtom mesiacov za 20 rokov trvania. Jednotlivé údaje v tomto výpočte nevieme jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, preto túto časť výroku považujeme za neoveriteľnú.

Dokument (s. 5) pripomienok majiteľov nehnuteľností s regulovaným nájmom k návrhu zákona č. 260/2011 Z.z.spomína 72 miliónov ako cenu, za ktorú štát plánuje postaviť náhradné bývanie ľuďom, ktorí bývajú v nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom.  Miroslav Kadúc však hovorí o plus mínus 120 miliónov, pričom k tomuto číslu sa podľa vlastných slov (v emaily pre Demagog.SK) dostal výpočtom, keď nákup 900 2-3 izbových bytov o priemernej rozlohe 80 m štvorcových vynásobil cenou 1780 eur na meter štvorcový v Bratislave. Tento odhad však považujeme za zavádzajúci, nakoľko sa v ňom nachádza viacero arbitrárne určených čísel, napríklad predpokladá, že všetky byty sú ohodnotené bratislavskou cenou, pričom aj podľa dokumentu vlastníkov týchto bytov je evidentné, že nie u všetkých tomu tak je. Parlament navyše prijal zákon, v ktorom presne uvádza sumu, za ktorú chce požadované byty postaviť - 72 miliónov. Výrok ako celok preto označujeme ako zavádzajúci.



Bolo zistené, je to verejný register, ktorý podávajú a vlastne vypĺňajú sami sudcovia, že každá piata osoba na súde je v rodinnom vzťahu. V blízkom vzťahu. A tie ostatné osoby sú vo vzťahu. Je to myslím rok 2012 od 2004. Transparentcy zisťovala aj spätne.

To ci je alebo nie je sudca v príbuzenskom vztahu s iným sudcom sa dá zistit len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznacit mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk. Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov, ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vztah k inému sudcovi ci zamestnancovi na súdoch 277 z nich, ciže každý piaty.

"Blog Transparency International uvádza, že "Z deklarovaných 276 rodinných vztahov ide v 55 percentách prípadov o vztah k dalšiemu sudcovi. Dalšia pätina vztahov sa týka vyšších súdnych úradníkov. Zvyšok sú najmä vztahy k administratívnych pozíciám ako sú asistenti ci súdni tajomníci.". Taktiež ja pravda,že sudcovia sami vyplnajú tieto údaje "Blízke osoby sa nahlasujú v každorocných majetkových priznaniach. Sudcovia majú uviest osoby, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov alebo ministerstva ci organizácií v pôsobnosti ministerstva (napr. aj väznice). Za blízku osobu sa považujú príbuzní v priamom rade (rodicia, deti, vnúcatá) ako aj súrodenec ci manžel. Respektíve osoby, ktoré sú v podobne blízkom vztahu.  Sudcovia vo výkazoch ale nemusia konkrétne uviest, aký presne vztah príbuznosti to je."

Transparency International cez veľmi peknú stránku otvorenésúdy.sk zistilo, že je to bežná prax, že na súdoch sú rodinní príslušníci.

Na webstránke Transparency International je zverejnená mapa, na ktorej sa nachádzajú rodinné prepojenia medzi sudcami a inými úradníkmi. Potál otvorenesudy.sk, ktorý spomína Miroslav Kadúc, je rovnako súčasťou daného projektu Transparency International.

Faktami je, že minulý rok Európska komisia vydala správu, kde povedala, že my sme jedna zo 6 krajín, ktorá má veľké problémy s justíciou.

Európska komisia označila Slovensko ako jednu zo šiestich krajín, ktoré majú problémy s dĺžkou súdnych konaní a organizáciou súdnictva v roku 2012 a nie v roku 2013. V roku však 2013 vydala Európska komisia správu The EU justice scoreboar (.pdf.) V tejto správe Európska komisia hodnotí jednotlive aspekty súdnictva, ako nezávislosť, alebo dĺžka konania a Slovensko sa v nej umiestnilo spomedzi 27 krajín EÚ na poslednom mieste. Konkrétne závery a odporúčania Komisia ponúka pre Slovensko v inom dokumente. Jednotlivé správy sú spoluprepojené, a napriek tomu, že umiestnenie Slovenska medzi 6 krajinami bolo výsledkom správy z roku 2012 hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko je pravdou, že aj v minuloročnom prieskume Komisie sa Slovensko umiestňuje na poslednom mieste.