JUDr. Miroslav Číž

Vzdelanie:

1978 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Priebeh zamestnaní

1979 – 1981 OBNV, Bratislava IV – úradník
1981 – 1989 Inštitút pre Národné výbory – lektor (Teória štátu a práva, Teória verejnej správy)
1990 – 2002 NR SR – tajomník krajského výboru
2002 – 2006 poslanec NR SR za SMER – SD, podpredseda Výboru pre verejnú správu

od 2006 poslanec NR SR za stranu SMER – SD
podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky
predseda klubu poslancov SMER – sociálna demokracia

(Zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Miroslav Číž

Miroslav Číž

…tie voľby do miestnych zastupiteľstiev je dramaticky vyššia účasť občanov (v porovnaní s volebnou účasťou do VÚC, pozn.)…

Účasť vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, čiže volebná účasť do orgánov samosprávy obcí, sa pohybuje dlhodobo v rozmedzí 40-55 %, kým volebná účasť do orgánov samosprávnych krajov (do VÚC) sa väčšinou pohybuje okolo 20 %. Výrok Číža hodnotíme ako pravdivý.

V prvých voľbách do VÚC v roku 2001 bola účasť v každom kraji nad 20 %, účasť v prvom kole bola najvyššia v Nitrianskom kraji s hodnotou 34,7 %. V druhom kole bola zaznamenaná historicky najvyššia účasť na voľbách do VÚC vo výške 39,5 %, opäť v Nitrianskom kraji. V roku 2002 nasledovali voľby do orgánov obcí. Volebná účasť sa pohybovala od 45 do 58 %.

Účasť vo voľbách do VÚC v roku 2005 bola už nižšia v porovnaní s voľbami v roku 2001. V prvom kole volilo približne 20 % všetkých voličov, v druhom kole bola priemerná účasť na úrovni len približne 12 %. Volieb do samospráv obcí v roku 2006 sa zúčastnilo  45-54 % oprávnených voličov.

V prvom kole volieb do VÚC v roku 2009 boli volebné účasti pomerne vysoké, pohybovali sa v rozmedzí od 19 do 28 %. V druhom kole bola účasť okolo 20 %. V roku 2010 sa konali voľby do samospráv obcí, v týchto voľbách bola volebná účasť v každom kraji nadpolovičná, s výnimkou Bratislavského kraja. Tam sa zúčastnilo volieb 32,6 % voličov.

V zatiaľ posledných voľbách do VÚC v roku 2013 bola volebná účasť v prvom kole v rozmedzí od 17 do 25 %. Druhé kolo sa konalo v piatich krajoch, účasť dosiahla viac ako 18 % len v Banskobystrickom kraji. Volieb sa tam zúčastnilo skoro 25 % voličov. Zatiaľ posledné voľby do samospráv sa konali v roku 2014, opäť s priemernou volebnou účasťou na úrovni 48-49 %.

Účasť na voľbách do VÚC sa rieši v poslednej dobe pomerne často, keďže koalícia plánuje meniť volebný systém a namiesto dvojkolových chce presadiť len jednokolové "župné" voľby. Podobnému výroku sa už Demagog.SK venoval aj v minulom roku.







…náš kandidát (kandidát Smeru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, pozn.) neuspel preto, lebo mal 49,5%

Kandidát za Smer-SD na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, Vladimír Maňka, získal v prvom kole volieb 60 960 hlasov, čo tvorí 49,47 % celkového počtu hlasov. Predseda vyšších úzmených celkov sa volí v druhom kole, ak nikto z kandidujúcich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Výrok považujeme za pravdivý. 

Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, č. 303/2001 Z.z. 41, je za "predsedu zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov (...) Ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Druhé kolo volieb a deň ich konania vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne po uverejnení výsledkov volieb ústrednou volebnou komisiou. (...) V druhom kole volieb je za predsedu zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby."

Čo v tomto prípad znamená, že ak by Vladimír Maňka získal len o necelý percentuálny bod viac hlasov, druhé kolo volieb by sa nekonalo. 

V druhom kole volieb získal nominant Smeru-SD celkový počet 57 164 hlasov, čo predstavoval 44,46 %. Jeho protikandidát za stranu ĽS-Naše Slovensko, Marian Kotleba, získal 71 397 hlasov, čiže 55,53 % a tým sa stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. 
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko v istých ukazovateľoch Českú republiku naozaj predbehlo, zatiaľ čo v niektorých je popredu Česko. 

Ako píše Trend, je veľká časť ukazovateľov, v ktorých sme Česko naozaj predbehli. Demagog.SK pracoval s daným článkom Trendu už tu, keď sa Robert Fico vyjadril, že sme dobehli ČR v životnej úrovni.

"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP.
Hrubý národný dôchodok nepočíta len s príjmami na výplatnej páske, ale aj so zárobkami firiem. Vyrovnanie HND teda neznamená, že Slováci dobehli Čechov aj v platoch alebo v kúpnej sile."

Trend pripája aj nasledujúcu tabuľku:
Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že produktivita práce, minimálna mzda, cenová hladina, spotreba na obyvateľa sú vyššie ako v ČR.

HDP na hlavu tvorilo za rok 2014 (posledný v meraniach) 77 % priemeru únie, u Čechov to bolo 85 %. Išlo tak u nich o posun o dva percentuálne body oproti roku 2013, zatiaľ čo u nás nastalo zlepšenie o jeden percentuálny bod, za obdobie 2012-2013 išlo zhodne o jeden percentuálny bod. Vyvodzujeme z toho, že Slovensko doháňa priemer EÚ, ale nie Česko.

Hrubý dlh verejnej správy je na Slovensku 53% a v Českej republike 41%. Ten sa na Slovensku hýbal v období 2013-2015 od 55 cez 54 po 53 percent, v Česku za rovnaké obdobie 45-43-41 percent. Česi teda rozdiel oproti Slovákom za túto dobu zväčšili v náš neprospech. Level komparatívnej cenovej úrovne je na Slovensku 67,8 a v Českej republike 63, 7. V rokoch 2012-2014 sme mali cenovú úroveň vo výške 70-69-68 percent, Česi 71,7-68,6-63,7 priemeru únie. Vysoká cenová hladina znamená možnosť lacno kupovať v zahraničí. Ak berieme ako cieľ vyrovnávanie cenových hladín v krajinách únie, môžeme povedať, že tu má Číž pravdu.

Na nasledúcich grafoch sú znázornené ďalšie porovnania.

Medziročný rast HDP po kvartáloch (zdroj Eurostat, .pdf, s.3, "Percentage change compared with the same quarter of the previous year"):



Môžeme vidieť, že kým nezamestnanosť v ČR klesla medzi štvrtým kvartálom 2013 a 2015 zo 6,8 percenta na 4,5 percenta, slovenská za rovnaké obdobie klesla z 14,2 na 10,8 percenta. Jej pokles je teda rýchlejší na Slovensku.


V rokoch 2009-2015 stúpla česká kúpyschopnosť zo 79 na 81 percent (viď link OECD), zatiaľ čo slovenská zo 68 na 74. V tomto ukazovateli teda dobiehame ČR.
Strana SMER- Sociálna demokracia je stranou, ktorá má podľa informácií zverejnených na vlastnej oficiálnej stránke naozaj stranícke štruktúry vo všetkých okresoch v SR. Podľa poslednej výročnej správy ku 31. decembru 2014 bol počet členov 16 167, nie je však známy aktuálny stav ani rozdelenie členov medzi okresy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Banskobystrický kraj - 13 okresných organizácií
Bratislavský kraj - 8 okresných organizácií
Košický kraj - 11 okresných organizácií
Nitrianský kraj - 7 okresných organizácií
Prešovský kraj - 13 okresných organizácií
Trenčiansky kraj - 9 okresných organizácií 
Trnavský kraj - 7 okresných organizácií
Žilinský kraj - 11 okresných organizácií

Čo sa týka členskej štruktúry strany je podľa poslednej dostupnej výročnej správy (.pdf, s. 40) aktuálnej k 31. decembru 2014 zaregistrovaných 16 167 oficiálnych členov. Tento počet sa behom minulého roku mohol zmeniť, zatiaľ nie je dostupná výročná správa za rok 2015.

Údaje ohľadom presného počtu členov v okresných organizáciach nie sú dostupné. Teoreticky pri vydelení počtu členov okresmi je možné, aby mala každá okresná štruktúra v roku 2014 205 členov, ale pravdepodobnejšie je, že niektoré okresy majú viac ako 300 členov a iné menej než 200, a Číž neuvádza, že by hovoril o priemernom počte.

Informáciu o štyroch členoch strany OĽaNO potvrdzujú viaceré mediálne zdroje, napríklad Teraz.sk či Aktualne.sk.
"Strana má len štyroch členov, všetci ostatní sú viac-menej nezávislí. Kongresy, krajské a republikové rady teda môžu vynechávať, na čom aj významne šetria. K ich štvorke - Matovič, Jurinová, Viskupič, Fecko - od roku 2012 nepribudol nik." Stanovy strany OĽaNO nie sú zverejnené. Počet členov strany však potvrdil predseda Igor Matovič napríklad v rozhovore pre Trend: "Áno, po formálnej stránke máme štyroch členov." Výrok hodnotíme ako pravdivý.