Milan Uhrík

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Milan Uhrík

Milan Uhrík

…sprivatizovalo (súčasné vedenie) všetky nemocnice a pustilo sa aj do privatizovania škôl. Kedy bývalú učňovkku v plastike dal do pôsobnosti súkromnému zriaďovateľovi…

Päť nemocníc z celkových sedem v Nitrianskom kraji sú prenajaté súkromným firmám, v kraji ostali dve nesprivatizované nemocnice, tie patria pod ministerstvo zdravotníctva. Okrem nemocnice v Šahách, všetky ostatné boli prenajaté v súčasnom volebnom období. Čo sa týka "bývalej učňovky v plastike", pravdepodobne ide o SOŠ polytechnickú, ktorú 10. júla 2017 prevzala spoločnosť DSA. Podľa dostupných informácií k "sprivatizovaniu" ďalších škôl zatiaľ nedošlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Nemocnice v Nitrianskom kraji, ktoré patria do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR sú Fakultná nemocnica v Nitre aFakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky.
V Šahách nemocnicu prevádzkuje od 11. februára 2010 spoločnosť HOSPITALE, s.r.o., pritom ide o prenájom na 30 rokov, nie o priamu zmenu vlastníckych práv. Mesto sa tak rozhodlo po tom, ako sa nemocnica nedostala do minimálnej siete zdravotníckych zariadení ministerstva zdravotníctva a poisťovne jej znížili zmluvný rozsah poskytovanej starostlivosti. 
Podobne je to aj v prípade NsP Levice, kde je prevádzkovateľom od 24. júla 2017 skupina AGEL na dobu 20 rokov. Doteraz nemocnicu prevádzkoval samosprávny kraj prostredníctvom svojej neziskovej organizácie. Kraj prehral súdny spor s bývalým prevádzkovateľom nemocnice. Súd rozhodol, že výpoveď z roku 2009 je neplatná a nájomný vzťah ďalej trvá. Právnym nástupcom prevádzkovateľa v likvidácií sa stal Wordio s.r.o., ktorá kraju predstavila AGEL ako investora.
V prípade NsP Zlaté Moravce je prevádzkovateľom od 25. januára 2017 tiež skupina AGEL, ktorá kúpila 24 akcií od mesta, pretože mesto už dlhodobo nezvládalo finančnú záťaž. Nemocnica bola pretransformovaná na akciovú spoločnosť, následne ponúkli akcie formou predaja. Mestu zostal majetok nemocnice, ktorý prenajíma a investor kúpil akcie. 
NsP Topoľčany sú podobný prípad, mesto prenajalo nemocnicu na 20 rokov spoločnosti Svet zdravia a. s. (Penta Investments). Dôvodom bol nedostatok financií na správu nemocnice. Predseda NSK Milan Belica uviedol ako dôvod najmä potrebné investície do nemocnice "„Keď už padlo takéto rozhodnutie, bolo by veľmi dobre, aby to tak aj bolo, lebo tá nemocnica veľmi súrne potrebuje investície. Teraz už je úplne zbytočné a dokonca škodlivé naťahovať tento proces, pretože najmä operačné sály si vyžadujú investíciu". Nemocnica do siete nemocníc vlastnených akciovou spoločnosťou Svet zdravia bola zaradená v apríli 2017.
Prevádzkovateľom nemocnice NsP Komárno je spoločnosť AGEL. Nemocnica bola prenajatá od 18. júla 2017 na dobu 20 rokov. TSpoločnosti AGEL SK informovala, že "skupina sa chce prioritne zamerať na obnovu internistického pavilónu, výstavbu centrálneho príjmu a projekt výstavby komplexného nadregionálneho onkologického centra."
Vývoj okolo nemocníc tak potvrdzuje, že k vstupu spoločností do zdravotníctva aj na úrovni Nitrianskeho kraja došlo, a to hlavne v roku 2017.
V druhej časti výroku Milan Uhrík pravdepodobne hovorí o SOŠ polytechnickej v Nitre. Dňa 10. júla 2017 ponechala Nitra zriaďovateľské kompetencie spoločnosti DSA (Deutsch-Slowakische Akademien) avšak podľa rozhodnutia krajských poslancov vlastníkom budovy aj zariadenia ostáva kraj, len zriaďovateľské právomoci bude mať spoločnosť DSA na dobu 15 rokov (budova v prenájme). Dôvodom na takýto krok bola skutočnosť, že táto spoločnosť dokáže posunúť úroveň vzdelávania a zároveň výrazne investovať do SoŠ polytechnická - podľa vyjadrení DSA chcú preinvestovať 4 milióny eur za obdobie piatich rokov. Táto škola bude pripravovať absolventov s profilom vhodným pre spoločnosti v strategickom parku v Nitre.

Jaguár Landrover dostal investícu od štátu vo výške 650 mil eur. To ani Poliaci nedokázali prekonať takú výšku štátnej podpory.

11. decembra 2015 automobilová spoločnosť Jaguar Land- Rover podpísala so slovenskou vládou investičnú zmluvu.Britsko-indická automobilka pre svoju investíciu rozhodovala medzi Slovenskom a Poľskom. Slovenská vláda sľúbila podporu vo výške 125 miliónov eur. Výrok preto označujeme za nepravdivý. 

Vtedajší Poľský podpredseda vlády Janusz Piechocinski už v auguste 2015 povedal pre agentúru Reuters, že Slovensko ponúklo vysoké štátne dotácie, ktorým Poľsko nedokázalo konkurovať. „Slovensko bolo pripravené platiť oveľa viac, ako by sme mohli zabezpečiť my z nášho rozpočtu,“ povedal.

Jaguar Land — Rover otvára na Slovensku prvú prevádzku v rámci pevninskej Európy. Ide o celkovú investíciu v hodnote 1,1 miliardy britských libier (približne 1,4 miliardy eur). Automobilová spoločnosť od začiatku má zamestnať 2 800 ľudí. Prvé autá by mali byť vyrobené v roku 2018 (150 000 vozidiel).  Vláda pôvodne schválila dotáciu pre automobilku vo výške 130 miliónov eur, čo je 9 percent z celkovej avizovanej investície, neskoršie informácie hovoria už o sume 125 miliónov eur. Ide takmer o strop v stimuloch, ktoré môže vláda firmám poskytnúť.
V máji 2017 začala vyšetrovať vládnu dotáciu Európska komisia: "Je dobré, ak verejné investície stimulujú hospodársky rast v členských štátoch. Musíme sa však vyhnúť škodlivému súťaženiu medzi členskými štátmi. Komisia dôkladne prešetrí, či plánovaná podpora zo strany Slovenskej republiky je skutočne nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover umiestnila svoju investíciu v Nitre, či je táto podpora obmedzená na nevyhnutné minimum, či narúša hospodársku súťaž alebo poškodzuje súdržnosť v EÚ". Komisia vyšetruje aj to, či aj ďalšie opatrenia slovenskej vlády nepredstavujú istú formu štátnej pomoci pre firmu (napr. poskytnutie pozemku).

Kým oni (NRSK pozn.) minú na údržbu informačných systémov 1,7 mil. eur, tak nás (BBSK, pozn.) to stálo 60 tis. eur.

Samosprávne kraje evidujú programy, resp. podprogramy na správu informačných technológií, z ktorých sa financuje aj údržba informačných systémov. Položka údržba informačných systémov nevystupuje samostatne v záverečných správach ani Nitrianskeho, ani Banskobystrického samosprávneho kraja. Milan Uhrík nešpecifikoval, o aké obdobie hovorí, Demagog.SK sa preto rozhodol porovnať vynaložené finančné prostriedky na podprogram Správa informačných technológií (u NSK) a na podporgram Informačné technológie (u BBSK) v období od 2013 do 2016. Nitriansky kraj za tieto účely minul 1,23 miliónov eur, kým Banskobystrický kraj o milión viac, 2,33 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) zaplatila za program "Správa informačných technológí" v období od 2013 do 2016 1,23 miliónov eur. Do tohto programu sa započítavajú výdavky za licencie k softvérom, za informačné technológie a za údržbu hardvérov. V roku 2013 kraj vyšlenil na tento program 229 627,5 eur, vyčerpal 226 527,79 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2013, .pdf, s. 58). V roku 2014 činil rozpočet na tento program 244 029,6 eur, z tejto sumy sa vyčerpalo 146 840,65 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2014, .pdf, s. 58). Na financovaniu programu Správa informačných technológií bolo v roku 2015 vyčlenených 333 133,6 eur, z toho sa využilo len 263 435,26 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2015, .pdf, s. 56). V roku 2016 bol na program vyčlenený najväčší balík financií, a to 692 906 eur. Čerpanie zostalo na úrovni 594 551,7 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2016, .pdf, s. 59). Rozpočet NSK (.pdf, s. 3) na rok 2017 počíta so sumou 723 420 eur pre daný program, skutočné čerpanie zatiaľ nie je známe.

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) financuje správu, údržbu a prevádzku informačných systémov v rámci podprogramu "Informačné technológie". Podprogram má dva body, Prevádzku informačných systémov a Rozvoj informačných systémov. Udržba informačných systémov, ako to spomína Milan Uhrík vo svojom výroku, netvorí samostatnú položku. Podprogram Informačné technológie má zabezpečiť prevádzku informačných a komunikačných technológií v BBSK a pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Z podprogramu sa má taktiež financovať rozvoj a modernizácia, aj zabezpečenie zberu údajov a ich následné spracovanie. Na podprogram bolo za obdobie 2013-2016 vyčerpaných 2,33 miilióna eur. V roku 2013 bolo pre daný program schválených 630 000 eur, z toho sa vyčerpalo 588 183,09 eur. V roku 2014 bolo vyčlelnených 652 750 eur, z toho sa použilo 555 004,65 eur.  V roku 2015 sa mohli čerpať financie na program až do výšky 731 650 eur, no využilo sa 572 602,44 eur (zdroj: Záverečný účet BBSK za rok 2015, .pdf, s. 325). V roku bola vyhradená čiastka vo výške 907 200 eur, z toho sa využilo 620 130,58 eur (zdroj: Záverečný účet BBSK za rok 2016, .pdf, s. 356). Rozpočet pre daný podporgram za rok 2017 bol schválený vo výške 870 000 eur (.pdf, s. 97).

Dnešný predseda NSK Milan Belica začal svoje tretie funkčné obdobie na poste predsedu kraja v roku 2009 podľa údajov z INEKO s celkovým dlhom 32,9 %. V druhej polovici jeho štvrtého funkčného obdobia, teda v roku 2015 znížil celkový dlh kraja na 19,0 %. Údaje z INEKO potvrdzujú, že Nitriansky kraj s od roku 2009 nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. Podľa Záverečného účtu NSK za rok 2016 sa stav dlhu oproti minulým rokom opäť znížil, preto výrok Milana Uhríka (z rozhovoru pre Hlavné správy), že predseda Milan Belica dostal NSK na pokraj krachu možno považovať za nepravdivý.

Z údajov INEKO o finančnom zdraví Nitrianskeho samosprávneho kraja v rokoch 2009- 2015 vyplýva, že celkový dlh, ktorý bol v roku 2009 32,9 % dosiahol v roku 2014 17,7 % a v roku 2015 narástol na 19,0 %.

NSK sa počas sledovaného obdobia nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. § 17 ods.12) Zákona 583/2004 Z.z upravuje postupy, ktoré sú potrebné pri 60 percentom celkovom zadlžení vyššieho územného celku. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií. Podľa tohto zákona sa ukladá pokuta za prekročenie dlhu z podielu celkovej sumy dlhu ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka. Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.

Aj napriek medziročnému nárastu celkového dlhu patril v roku 2015 NSK medzi kraje s najlepším celkovým finančným zdravím. Celkové finančné zdravie kraja vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie VÚC udržateľné a či mu hospodárenie spôsobuje, prípadne nespôsobuje problémy.

Osem samosprávnych  krajov (vyšších  územných  celkov) bolo etablovaných počas procesu decentralizácie na Slovensku. Svoju činnosť začali v roku 2002. Prvým predsedom NSK sa stal Milan Belica, ktorý vyhral voľby v roku 2001. Dlh kraja bol pri jeho vzniku a nástupe Belicu nulový, podobne ako v každom kraji. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Vznik samospráv v podobe ako fungujú v súčasnosti, schválil parlament po dlhých politických naťahovačkách v roku 2001. Nitriansky kraj začal svoju činnosť 1. januára 2002, jeho prvým predsedom sa stal Milan Belica ešte koncom roka 2001.
Presun kompetencií zo štátu na samosprávy trval postupne do roku 2004. Decentralizáciou získali samosprávy viac kompetencií, štát, naopak, niektoré právomoci stratil. Nasledovala fiškálna decentralizácia, teda presun časti peňazí zo štátu na kraje, aby mohli financovať prenesené kompetencie. Do roku 2005 boli pre VÚC rozhodujúcimi príjmami transfery zo štátneho rozpočtu. Od roku 2005 sa uskutočnila zmena financovania, v rámci ktorej sa posilnili vlastné príjmy samosprávnych krajov a zmenil sa spôsob rozdeľovania podielu na daniach v správe štátu. V súčasnosti si samosprávne kraje hospodária samostatne s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Momentálne má Nitriansky samosprávny kraj (podľa informácií k 31.decembra 2016) presne dlh vo výške 24 761 079 eur. Vyplýva to zo Záverečného účtu NSK na rok 2016 (.pdf, str. 177).NSK oproti roku 2015 znížila svoj dlh o 2 466 673 eur. Najväčší dlh mala župa v roku 2010, skoro 42 miliónov eur. Odvtedy celkový dlh sa len znižoval.