Milan Krajniak

Člen strany: SME RODINA (SME RODINA)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Milan Krajniak

Milan Krajniak

…volebný zákon bol zmenený a podľa toho nového volebného zákona môže pán Mistrík robiť kampaň aj oveľa skôr, než to bolo doteraz, pretože tam prišlo k zmene.

Časť volebného zákona, ktorá upravovala dĺžku volebnej kampane nadobudla platnosť už 1. júla 2015. Tá však upravovala lehotu volebného moratória. Začiatok volebnej kampane sa nemenil. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ministerstvo vnútra SR v informáciách k aktuálnym prezidentským voľbám uvádza, že začiatok volebnej kampane je daný na 10. januára 2019. Mnohí však začali svoju kampaň skôr. Zo zákona však nie je stanovené sankcionovanie za bilbordy či stretnutia s občanmi. 1. januára 2019 sa novelizovalo jedine financovanie volebnej kampane.

…v Poľsku (prezident, pozn.) pán Duda (…) je nominantom politickej strany Právo a spravodlivosť. Pán Zeman v Česku je nominantom strany Zemanovci, pán Van Der Bellen v Rakúsku je nominantom Strany zelených.

Andrzej Duda bol do prezidentských volieb nominovaný stranou Právo a Spravodlivosť, tak ako to uvádza Milan Krajniak. Avšak ani český prezident Miloš Zeman, ani rakúska hlava štátu Alexander Van Der Bellen sa neuchádzali o posty, ktoré v súčasnosti zastávajú, ako nominanti politickej strany. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Andrzej Duda je prezidentom Poľska od roku 2015, kedy vo voľbách porazil dosluhujúceho prezidenta Bronisława Komorowského. Do týchto volieb ho nominovali členovia parlamentného klubu poľskej strany Právo a Spravodlivosť (.pdf, s. 5).

Miloš Zeman sa stal po druhýkrát prezidentom Českej republiky v roku 2018, kedy v druhom kole porazil akademika Jiřího Drahoše. Do tohto volebného súboja išiel ako občiansky kandidát s podpismi od vyše 113 000 občanov. Ako uvádza portál www.e15.cz: „Nominaci od občanů získali ještě bývalý předseda Akademie věd Jiří Drahoš, který sesbíral 142 000 podpisů, a podnikatel a textař Michal Horáček, který jich získal 86 000. Pro nominaci je třeba nejméně 50 000 podpisů. Ostatní uchazeči o Hrad se rozhodli jít cestou politické podpory, tedy získat podpisy deseti senátorů nebo 20 poslanců.“

V strane s názvom Strana Práv Občanů ZEMANOVCI je Miloš Zeman čestným predsedom od 13. novembra 2010.

Alexander Van Der Bellen bol 26. januára 2017 inaugurovaný po tom, čo vyhral prezidentské voľby v Rakúsku v roku 2016. Nad krajne pravicovým kandidátom Norbertom Hoferom vyhral tesným výsledkom.  Aj napriek jeho predchádzajúcemu pôsobeniu v Strane zelených, kde bol predsedom rekordných 11 rokov, do prezidentských volieb išiel ako nezávislý kandidát s podporou rakúskej Strany zelených.

Prezident Slovenskej republiky nemá právomoc rušiť rozhodnutia parlamentu. Môže schválený zákon vrátiť späť do Národnej rady SR spolu s pripomienkami, ale v prípade, že je zákon opäť schválený, musí byť vyhlásený (pdf., čl. 102) . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Ústava SR hovorí nasledovné (pdf., čl 87.):
“(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon vyhlásený.

(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.“

…exministerka spravodlivosti Žitňanská podporila náš návrh a podarilo sa nám presadiť zníženie odmien exekútorom na polovicu (…).

V novembri 2016 poslanci SME RODINA prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu predloženého Petrom Pčolinským dopomohli k úprave vládnej novely Exekučného poriadku. Výška vyplácania odmien exekútorom sa tak zmenila na určité percento z vymáhanej sumy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Išlo o Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Poslanci hnutia SME RODINA v II. čítaní predložili pozmeňujúci návrh, za ktorý hlasovalo 132 zo 141 hlasujúcich poslancov. Zdržalo sa 9. Medzi podporovateľov návrhu sa naozaj zaradila aj Lucia Žitňanská: „Teším sa, že sme sa zhodli a že môžem súhlasiť s návrhom Petra Pčolinského, pretože jeho návrh je krok k férovým exekúciám.“

Pozmeňujúci návrh stanovil, že odmena exekútora pri exekúcii zameranej na vymáhanie peňažných nárokov sa určí ako percento z vymáhanej sumy a výšku vymáhanej sumy nemôže presiahnuť. To sa týka aj náhrady trov konania, ktoré nemôžu byť vyššie ako je vymáhaný nárok. Podľa Pčolinského dovtedajšia právna úprava vytvárala stav, keď pri dlžných sumách často výrazne presahovala odmena exekútora výšku pôvodnej pohľadávky.

Poslanci návrh novely zákona Exekučného poriadku predložili v pléne aj samostatne, no po schválení pozmeňujúceho návrhu ho stiahli.

Pán Kaliňák bol prehlasovaný a napriek tomu, že niektoré členské štáty EÚ sa dokonca odvolali proti tým migračným kvótam, tak tento súd prehrali.

Rokovania Rady EÚ v zložení ministrov vnútra a hlasovania o návrhu Európskej komisie na prerozdelenie 120 tisíc utečencov 22. septembra 2015 sa podľa oficiálneho zoznamu účastníkov skutočne zúčastnil Robert Kaliňák. Proti zavedeniu systému kvót vtedy okrem Slovenska hlasovali ešte Česko, Maďarsko a Rumunsko, Fínsko sa hlasovania zdržalo. Žalobe na neplatnosť právneho aktu, ktorú nasledovne Slovensko podalo a pridalo sa k nej Maďarsko sa už demagog.SK venoval v minulosti tu a tu. Súdny dvor EÚ žalobu rozhodnutím zo 6. septembra 2017 zamietol v celom rozsahu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.