Milan Kňažko

* 28.08.1945 Horné Plachtince

Herec, bývalý generálny riaditeľ TV JOJ, bývalý minister kultúry SR, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, jeden zo zakladateľov VPN

Vzdelanie:

1968-1970 postgraduálne štúdium na univerzite v Nancy vo Francúzsku
1968 ukončil Hereckú fakultu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval u profesora A. Bagara a M. Hubu
1963 ukončil štúdium na Strednej škole stavebnej
životopis

Priebeh zamestnaní:

2003-2007 generálny riaditeľ TV JOJ
1998-2002 minister kultúry Slovenskej republiky
1993 podpredseda Demokratickej únie Slovenska (DÚ), po vstupe DÚ do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) sa stal jej členom
1992-1993 podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí SR
1991-1993 spoluzakladateľ Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) 1990-1991 – minister zahraničných vecí
jún-august 1990 minister bez kresla
1989-1990 poradca prezidenta ČSFR v Prahe, poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR
1989 spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), člen Koordinačného výboru VPN
1985-1990 pôsobil v Slovenskom národnom divadle
1970-1985 pôsobil v bratislavskom Divadle na korze, ktoré sa v roku 1971 pričlenilo k Novej scéne
1963-1964 kulisár, neskôr baník

Je ženatý, má tri deti.

Ocenenia:

V roku 1973 na 11. FFM Trutnov získal Malé zlaté slnko – cenu za najlepší mužský herecký výkon “za postavu kpt. Jána Nálepku” v diele Zajtra bude neskoro.
V roku 1976 na 14. Festivale československého filmu – FČSF Brno získal cenu za mužský herecký výkon “za vytvorenie postavy Kukorelliho” v diele Život na úteku.
V roku 1985 na 23. Festivale československého filmu – FČSF Praha získal cenu za najlepší mužský herecký výkon e.a. za dielo Návrat Jána Petru.

Tvorba:

1967 Rok na dedine
1971 Nevesta hôľ (ako horár)
1972 Zajtra bude neskoro (ako kapitán Ján Nálepka)
1975 Život na úteku (ako nadporučík Kukorelli)
1979 Choď a nelúč sa (ako Ľudovít Kukorelli)
1980 Hodiny (ako Hever)
1984 O sláve a tráve (ako Richter)
1984 Návrat Jána Petru (ako Ján Petro)
1986 Kohút nezaspieva (ako učiteľ Tomko)
1987 Dobří holubi se vracejí (ako Miloš Lexa)
1990 Poslední motýl (ako Gruber)
1990 Svědek umírajícího času (kat Mydlář)
2005 Bel ami (Walter)
2005 Rána z milosti
2006 Ulice (Karel Stránský)
2007 Hostel: Part II (ruský mafián Saša)

(zdroj: osobnosti.sk)

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Milan Kňažko

Milan Kňažko
Kňažko uvádza mesto Bratislava spravuje cesty I. II. a III. triedy, čiže nielen miestne cesty ako iné obce, ale aj cesty, ktoré bežne spravuje Slovenská správa ciest (I. trieda) alebo samosprávne kraje (II. a III.). Bratislavský samosprávny kraj má v kompetenciách správu ciest II. a III. triedy, na čo dostáva zdroje zo štátneho rozpočtu. BSK udeľuje mestu Bratislava na ad-hoc báze dotácie (ako v roku 2013), na správu ciest II. a III. triedy v meste Bratislava. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Cesty I., II. a III. triedy v Bratislave spravuje Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Mesto však na opravu ciest nedostáva zvlášť peniaze z rozpočtu štátu. 

Podľa zoznamu dotácií Bratislavského kraja na rok 2013, ktorý je zverejnený na ich internetovej stránke (.xsl), Bratislava získala od Bratislavského samosprávneho kraja dotáciu 1 milión eur na opravu ciest II. a III. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy. Zo sumy 1 milión financovanej Bratislavským samosprávnym krajom sa použilo na opravy ciest II. a III. triedy na území Bratislavy 999,9 tisíc eur.

Mesto Bratislava tiež dostala v roku 2013 od vlády 1,385 milióna eur na opravu výtlkov v Bratislave - bez špecifikácie, na ktoré cesty sa majú peniaze použiť.

Demagog.SK nezistil informáciu o počte budov na mestských pozemkoch a o tom či platia nájomné mestu Bratislava. Kňažko opakovane tento výrok uvádzal vo viacerých mediálnych výstupoch (Bratislavské noviny, TASR, Nový Čas). Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Spontánne ma podporujú ako nezávislého kandidáta, dnes sa pridala Strana zelených, to už je asi deviata strana.

Kňažko neudáva presný počet svojich podporovateľov spomedzi politickými stranami. Celkovo ho podporuje sedem strán. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

11. novembra vyjadrila Kňažkovi svoju podporu vo voľbách Strana zelených ako siedma strana. Pred ňou vyjadrili Kňažkovi podporu aj KDH, SDKÚ, Most-Híd, Sieť, NOVA a aj strana DS. V auguste 2014, vyjadril podporu Kňažkovi aj Matovič, čo však nemožno považovať za podporu strany OĽaNO, ale skôr išlo o osobnú podporu Matoviča. V Kňažkov prospech odstúpil kandidát Miroslav Dragun a Sieť odvolala svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú. Kratochvílová Kňažka nepodporila.

Je pravda, že Ivo Nesrovnal začínal ako nominant SDKÚ-DS. Ešte koncom júla 2014 Sieť uvažovala o podpore Nesrovnala ako kandidáta na primátora mesta. Následne 15. augusta 2014 z SDKÚ-DS vystúpil a následne sa stal nezávislým kandidátom. Do času debaty na TA3, čo bolo 11. novembra 2014, bol Nesrovnal skutočne sedem a pol týždňa nezávislým kandidátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ako minister kultúry som dom, ktorý predal vtedajší magistrát nejakému významenému developerovi, kde sídlilo divadlo Astorka – tá sa ocitla na ulici. Nebyť mňa, tak sú na ulici, divadlo Astorka neexistuje.

Ministerstvo kultury, pod vedenim Milana Knažka, prenajalo v roku 2002 divadlu Astorka alternatívne priestory. Pôvodná budova divadla bola predaná mestom investorovi IPR Slovakia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Clánok týždenníku Život Bratislavy, archivovaný na stránke bývalého divadla Stoka, uvádza:
"Pred troma rokmi [od roku 2005, pozn.] sa pre stavbu polyfunkcného objektu na Hodžovom námestí muselo stahovat aj divadlo Astorka Korzo '90. Budovu, v ktorej bolo divadlo, predalo mesto investorovi IPR Slovakia a ten ju ciastocne zbúra a prestavia. Investor prislúbil, že po prestavbe v budove divadlo zachová. Súbor divadla ale získal nový javiskový priestor od ministerstva kultúry v zrekonštruovanej budove bývalého kina Pohranicník. Ministerstvo ju Astorke prenajalo na desat rokov."