Milan Ftáčnik

ŽIVOTOPIS
Meno a priezvisko: Milan Ftáčnik
Dátum na rodenia: 30.10. 1956
Stav: ženatý
Adresa: Kúpeľná 8, 811 02 Bratislava
Vzdelanie:
1976 – 1980 – vysokoškolské štúdium v odbore teoretická kybernetika na Prírodovedeckej fakulte UK, ukončené na novovzniknutej MFF UK, téma diplomovej práce: Funkcionálna a časová zložitosť realizácie niektorých diskrétnych modelov vizuálnych obrazov

1980 – 1986 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK (s prerušením 1981/82 na absolvovanie základnej vojenskej služby), téma dizertačnej práce: Zložitosť a rozpoznávanie niektorých tried booleovských matíc s využitím monotónnosti

1987 – udelený titul CSc. (v oblasti matematicko-fyzikálnych vied)

1989 – udelený vedecko-pedagogický titul docent
Zamestnanie:
1980 – 1981 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
1981 – 1982 – základná vojenská služba
1982 – 1986 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
1986 – 1989 – odborný asistent na Katedre teoretickej kybernetiky
1989 – docent na Katedre teoretickej kybernetiky, od roku 1990 na Katedre umelej inteligencie, po jej zániku od roku 1994 na Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu, ktorá sa včlenila v roku 2004 do Katedry aplikovanej informatiky
1990 – 1998 – poslanec NR SR
1998 – 2002 – minister školstva SR
2003 – 2004 – vedúci Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu FMFI UK Bratislava
2004 – 2006 – vedúci Katedry aplikovanej informatiky FMFI UK Bratislava (po zlúčení KPGSO a Ústavu informatiky)
2006 – 2010 – starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka
2010 – zvolený za primátora mesta Bratislava
Profesionálne záujmy
zložitosť, teoretické modely obrazovej informácie, spracovanie obrazovej informácie, spracovanie medicínskych obrazov, virtuálne mestá
Znalosti
jazyky: angličtina (aktívne)
ruština (aktívne)
nemčina (pasívne)
poľština (pasívne)
počítače: MS Windows, MS Office, Pascal, Basic
Vyučovanie
Heuristické metódy – výberová prednáška
Počítačové videnie – výberová prednáška
Rozpoznávanie obrazcov – výberová prednáška
Diplomový seminár –
Vedenie diplomových prác – 4
Ocenenia
Cena ministra školstva SSR – 1980
Iné
výkonný koordinátor projektu Culture 2000 Virtual Heart of Central Europe
predseda organizačného výboru medzinárodnej konferencie SCCG (2004-2006)
Publikácie
1.Ftáčnik M. a Hromkovič J. : Nonlinear lower bound for real-time branching programs, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 3, 353-359
2.Ftáčnik M.: The computational complexity of one algorithm recognizing monotone matrices, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 5, 437-444
3.Ftáčnik M. a Klein J.: Nonlinear lower bound on synchronous combinational complexity of binary addition, Computers and Artificial Intelligence 5 (1986), No. 1, 67-78
4.Ftáčnik M: Složnostnaja charakteristika nekotororych bulevych modelej izobraženij, Acta Mathematica Universitas Comenianae, XLVII-XLIX – 1986, 251-263
5.Spoluautor vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia, Alfa Bratislava 1992.
6.Ftáčnik M., Borovský P. a Samuelčík M.: Low cost high quality 3D virtual city models, CORP conference, Vienna 2004

Bratislava, 21.4.2010

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Milan Ftáčnik

Milan Ftáčnik

Som hrdý na to, že sa mi podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby na podporu verejnej dopravy dala viac ako 300 mil. eur.

Milan Ftáčnik v čase vedenia Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 – 2014 získal od Európskej komisie približne 300 miliónov eur v rámci projektu Operačný program Doprava (OPD), ktoré boli využité na nákup nových vozidiel, rekonštrukciu Starého mosta, vybudovanie eletričkovej trate do Petržalky, na projekt integrovanej dopravy a iné. Pre úplnosť treba dodať, že jednaní s Európskou komisiou sa Milan Ftáčnik nezúčastňoval sám, ale spolupracoval s Bratislavským samosprávnym krajom i s rezortom dopravy. Výrok Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý.
Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. bol primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 až 2014, v roku 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja.
Výrok Milana Ftáčnika o financiách z Európskej únie vo výške asi 300 miliónov eur na verejnú dopravu Demagog.SK už overoval v minulosti (18. júl 2017).
V rokoch 2010 až 2014 získalo mesto Bratislava v rámci Operačného programu Doprava (OPD) viac ako 300 miliónov eur. (.pdf, s. 12) Financie mali byť pôvodne použité na projekt TENT-T 17, avšak ten bol neskôr vyhodnotený ako nerentabilný a nerealizovateľný v danom termíne. Preto bolo naplánované využitie financií na Nosný systém integrovanej hromadnej dopravy, rekonštrukciu Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky a nákup nových trolejbusov a električiek. 
Ako informuje tlačová správa TASR zverejnená 29. júla 2011 na portáli aktualne.sk i na webových stránkach mesta, primátor Milan Ftáčnik, predseda BSK Pavol Frešo a zástupcovia rezortu dopravy rokovali s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) o projekte budovania Nosného systému integrovanej hromadnej dopravy v Bratislave a okolí. Slovensko sa uchádzalo o financie z eurofondov, ktoré by pokryli realizáciu projektu v troch jeho etapách (železničný úsek Predmestie stanica Filiálka, mestské prestupové terminály pre integrovanú dopravu a etapa koľajovej dopravy do Petržalky).
Ako je spomenuté vyššie, hoci Milan Ftáčnik bol v čase jednaní s Európskou komisiou vo funkcií najvyššieho predstaviteľa mesta Bratislavy, rokovaní sa nezúčastňoval sám. Spolupracoval tiež s BSK a odborníkmi z rezortu ministerstva dopravy.

Podľa Ftáčnikovho transparentného účtu vyplatil reklamnej agentúre Mayer McCann Erickson čiastky v súčte približne za 68 tisíc eur. Nevieme však, či si objednal alebo neobjednal v sume 150 tis. eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

Peniaze pre reklamnú agentúru boli určené na správu webu a facebooku, print aktivity v médiách, online kampaň,volebné auto, eventy a reklamné predmety.
Kandidát na župana BSK Daniel Krajcer (Most-Híd, SKOK, Strana zelených) vyzval Ftáčnika, aby zverejnil, kto stojí za volebnou kampaňou a kto ju financuje. Pýta sa, či nejde o "práčku", ak najväčším vkladateľom na jeho účet je majiteľ reklamnej agentúry, ktorá robí volebnú kampaň a ktorý je zároveň najväčším poberateľom výdavkov.
Ftáčnik hovorí, že do volebnej kampane vložil vlastné úspory vo výške 25 tisíc eur. Z osobných finančných zdrojov mu prispel aj Radovan Grohol, a to 20 tisíc eur. "Prispel ako môj podporovateľ, lebo sa poznáme a aj preto som si vybral na realizáciu kampane agentúru, v ktorej je spolumajiteľom," priblížil Ftáčnik. Ďalší podporovatelia, ktorých pozná, mu prispeli sumou 24 tisíc eur. Zvyšných 21.400 eur mu na základe výzvy na webovej stránke poslali sympatizanti, ktorých osobne nepozná. 

Sme (BSK, pozn.) štatisticky najbohatším regiónom z hľadiska Slovenska aj EÚ, sme tretí v poradí.

Z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia vyplýva, že pre rok 2016 je Bratislavský samosprávny kraj (BSK) 3. najbohatším regiónom podľa ukazovateľa Hrubého domáceho produkutu (HDP). Je teda očividné, že cez optiku tvorby HDP BSK predbehol aj ostatné slovenské regióny, a je teda najbohaším regiónom na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Európska komisia rozdelila Slovensko v štúdii na 4 oblasti: BSK, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský región. Najvyššie sa umiestnil bratislavský kraj. Ekonomická výkonnosť regiónov bola v rebríčku vyjadrená v HDP na obyvateľa po zohľadnení parity kúpnej sily. V ukazovateli HDP na obyvateľa je BSK na 3. mieste (v roku 2013 bola 6.). Vyššie je len nemecký Hamburg a Luxemburg.  V rovnakej štúdii však už podľa indexu konkurencieschopnosti skončila Bratislava na 96. priečke (z 263) Zvyšné regióny Slovenska výrazne zaostávajú (.pdf, s. 226)

Ekonomický analytik Kamil Boros uviedol, že takýto výsledok súvisí s centralizáciou slovenskej ekonomiky v Bratislave, kde sú veľké firmy aj väčšina štátnych inštitúcií. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu aj reálne vyšší počet obyvateľov, ktorý v Bratislave pracuje, no nemá v nej bydlisko. Všetky tieto faktory nadhodnocujú BSK v rebríčku.

V slovenských pomeroch hodnotí prosperitu BSK napríklad štúdia Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied z roku 2014, kde sa Bratislava podielala v roku 2011 na tvorbe HDP 27,58 %, čo je najviac zo všetkých 8 krajov. Druhý skončil Trnavský kraj s 11,49 %, čo je viac než dvojnásobne menej (.pdf, s. 7). Podľa výpočtov Trendu na základe údajov z Eurostatu je zase HDP na osobu v BSK 33 900 eur, zatiaľ čo pri ostatných regiónoch Slovenska (podľa štúdie troch) je to najviac 13 100 eur. To, že je Bratislava najbohatší región potvrdzuje v anaýze z roku 2016 aj UniCredit Bank, ktorá dodáva, že HDP na obyvateľa BSK presahuje 2,5 násobok slovenského priemeru.

Bratislavský samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti celkovo 14 zariadení sociálnych služieb. Ide o domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, rehabilitačné strediská, zariadanie podporovaného bývania, špecializované zariadenia a sociálne rehabilitácie (.pdf, s. 1). Na základe najnovších údajov bol počet evidovaných žiadostí v týchto zariadeniach značne vyšší ako počet voľných miest, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Vo všetkých spomenutých typoch zariadení bolo v BSK k 30. septembru evidovaných súhrnne 81 voľných miest, no až 631 evidovaných žiadostí. To znamená, že na 7,8 žiadostí pripadá jedno voľné lôžko. Údaje pritom počítajú so žiadateľmi o ambulantnú, týždenné aj celoročnú formu starostlivosti, pričom najväčší záujem je práve o celoročnú starostlivosť. Dopyt je najvýraznejší po DSS a ŠZ. V 14 štátnych klinikách v BSK stojí zdravotná starostlivosť 250 až 450 eur mesačne, no na výber sú aj súkromné, kde sa cena pohybuje okolo 1000 eur. Výhodou je ale čakacia doba, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. Pri štátnych zariadeniach je priemerná doba až jeden rok.  

Milan Ftáčnik bol členom Výkonného výboru ÚV KSS po novembri 1989. Zúčastnil sa zjazdu KSS v decembri 1989 a podieľal sa na rekonštrukcii KSS na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Neskôr pôsobil ako jej predseda a poslanec NR SR. Je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005 a v regionálnych voľbách 2017 kandiduje na post predsedu BSK. 
Výrok kandidáta na predsedu BSK Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý.
Výrok zaznel v diskusií SME (01:08:30).

doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. je vysokoškolský pedagóg na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK. V rokoch 2010 – 2014 bol primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. 

Milan Ftáčnik vstúpil do Komunistickej strany Slovenska v roku 1980, ponovembrového zjazdu KSS 1989 (17.12.1989 - 18.12.1989) sa skutočne zúčastnil ako člen Výkonného výboru ÚV KSS. 

Komunistická strana Slovenska prijala zmenu názvu od 1. decembra 1990 na Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), na treťom zasadnutí ÚV KSS-SDĽ, v januári 1991, bola opäť schválená zmena názvu (vypustením KSS) na Stranu demokratickej ľavice a v decembri 1991, na prvom zjazde SDĽ, bola prijatá rekonštrukcia strany a opustenie federácie Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) a SDĽ. 
Milan Ftáčnik bol podpredsedom SDĽ v rokoch 1993-96 a 1998-2001. Dňa 26. marca 2002 ohlásil Ftáčnik svoj odchod zo SDĽ a stal sa členom Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA), ktorú vo februári 2002 založil Peter Weiss. Do konca roka 2004 bola SDĽ i SDA zlúčené so stranou SMER, ktorá zmenila svoj názov na SMER – sociálna demokracia.
Milan Ftáčnik pôsobil ako poslanec SNR i poslanec NR SR do roku 1998. V rokoch 1998 – 2002 bol ministrom školstva. V nastávajúcich regionálnych voľbách v novembri 2017 kandiduje na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako občiansky kandidát bez podpory politických strán.