Ing. Mikuláš Dzurinda

Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Spišská Nová Ves. Vyštudoval Fakultu ekonomiky dopravy na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline (1974-1979). Tam v roku 1988 ukončil externú vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied. V roku 1993 absolvoval šesťtýždňovú stáž na Inštitúte Adama Smitha a na Inštitúte ekonomických vzťahov v Londýne.

Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline, kde od roku 1979 pôsobil v oblasti ekonomického výskumu. V rokoch 1988-1990 bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave. V rokoch 1991-1992 bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku, od 16. marca do 13. decembra 1994 bol vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR.

Politicky sa začal M. Dzurinda angažovať v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako jeden z jeho zakladajúcich členov. Pri KDH zakladal klub a zväz dopravy. Od roku 1993 do júna 1998 bol podpredsedom hnutia pre ekonomiku. Po vzniku Slovenskej demokratickej koalície (SDK) bol od 1. októbra 1997 jej hovorcom a od 4. júla 1998 zastával funkciu predsedu. Začiatkom septembra 1999 (6. septembra 1999) oznámil M. Dzurinda svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva (SDK-KDH).

Dňa 17. januára 2000 avizoval verejnosti vznik nového politického subjektu – Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Dňa 14. februára 2000 vystúpil z KDH. Na ustanovujúcom kongrese SDKÚ dňa 18. novembra 2000 ho zvolili za predsedu SDKÚ. Vo vnútrostraníckych primárnych voľbách v SDKÚ začiatkom marca 2002 ho zvolili za volebného lídra SDKÚ. V roku 1992 zvolili Mikuláša Dzurindu za poslanca SNR, kde bol členom výboru pre rozpočet a financie.

V rokoch 1994-1998 bol (s výnimkou obdobia od marca do decembra 1994) poslancom a členom výboru pre financie, rozpočet a menu. Od 30. októbra 1998 do 14. októbra 2002 pôsobil M. Dzurinda vo funkcii predsedu vlády SR. Počas tohto obdobia bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR – od októbra 1998 do konca mája 1999 a od 3. do 31. júla 2000. V septembrových parlamentných voľbách 2002 získala SDKÚ druhé miesto a 15,09 percenta odovzdaných hlasov. Prezident SR Rudolf Schuster poveril predsedu SDKÚ 27. septembra 2002 zostavením novej vlády. Od roku 2010 je ministrom zahraničných vecí.

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Mikuláš Dzurinda

Mikuláš Dzurinda

…nezamestnanosť, keď som preberal vládu, sa formálne blížila k 20 %, 19,2. (…) Reálna nezamestnanosť bola 23-24 %.

Podľa Výročnej správy (.pdf) Národnej banky Slovenska z roku 1998 bola miera nezamestnanosti v tomto roku 15,6 %. Vo Výročnej správe sa píše: „Miera nezamestnanosti podľa evidencie úradov práce vzrástla ku koncu roka na 15,6 %, t.j. o 3,1 percentuálnych bodov oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. V priemere za rok predstavovala 13,7 %.“ (s.17). Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako nepravdivý.

Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR po voľbách v roku 1998, vtedy ako šéf strany SDK. Dzurinda druhýkrát zostavil vlády v roku 2002.

Výročná správa národnej banky na strane 29 uvádza, že na konci roku 1998 bola kritická nezamestnanosť, t.j. nad 20 %, v 25 okresoch (.pdf, s.29) "Podľa evidencie Národného úradu práce (NÚP) dosiahol absolútny počet evidovaných nezamestnaných ku koncu decembra 428 209 osôb, t.j. o 23,1 % viac ako v rovnakom období 1997. Miera nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných k 31.12.1998 predstavovala 15,6 %. Vývoj nezamestnanosti v priebehu roka charakterizoval nárast, ktorý akceleroval najmä v 4. štvrťroku, keď pribudlo 42 418 nezamestnaných. Z územného hľadiska najvyšší rast nezamestnanosti zaznamenal východoslovenský región (Prešovský a Košický kraj), kde miera nezamestnanosti presiahla  20 %. Mieru nezamestnanosti nad 20 %, ktorá sa považuje už za kritickú, dosiahlo v decembri celkom 25 okresov.".

Eurostat disponuje s údajmi o miere nezamestnanosti od roku 1998. Pre rok 1998 databáza uvádza nezamestnanosť na úrovni 12,7 %, v roku 1999 bola miera nezamestnanosti16,5 %.

Dzurinda nepravdivý výrok v podobnom znení nepovedal prvýkrát. Rovnaké tvrdenie použil v relácii O 5 minút 12, 4.marca 2012. Demagog aj vtedy vyhodnotil jeho výrok ako nepravdivý. 

Sme (EÚ, pozn.) oveľa väčší ako Amerika (Spojené štáty americké, pozn.) ale naša vojenská sila je neporovnateľne úbohá voči nim.

Krajiny Európskej únie majú spoločne 508 450 856 obyvateľov, zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických (USA) je počet obyvateľov na úrovni 324 829 583. USA majú väčšiu rozlohu (9,8 mil. km^2 oproti 4,4 mil. km^2  ) USA sú teda väčšie rozlohou, zatiaľ čo EÚ počtom obyvateľov. Armáda USA je hodnotená ako najlepšia a najsilnejšia spomedzi armád 126 krajín. USA dlhodobo investujú do ozbrojených síl väčší podiel HDP ako krajiny Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Vojsko USA je najväčšou vojenskou silou na svete, vyplýva to z hodnotenia Global Firepowers. Podľa priradeného indexu "sily" (power index) druhé miesto obsadilo vojsko Ruska, tretie miesto Čína. Keďže Európska únia nie je vybavená stálou armádou, jej vojenskú silu možno len odhadnúť na základe vojenskej vybavenosti jej členov. Podľa spomínaného rebríčka je v prvej desiatke krajín Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko aj Taliansko.

Armáda USA disponuje počtom 1,4 milióna vojakov. Podľa údajov Global Firepowers krajiny Európskej únie (vrátane Veľkej Británie, pritom údaje o Írsku, Malte, Luxemburgu a Cypre nie sú k dispozícii) disponujú celkovo s 1,7 mil. aktívnymi vojakmi. EÚ má zriadenú aj bezpečnostnú agentúru European Defence Agency. Jej úlohou je zvyšovať efektivitu vojenských výdavkov členských krajín užšou spoluprácou vo výskume a vývoji, no i v obstarávaní obranných zariadení.

Posledné roky bol trend výdajov na obranu USA aj európskych krajín skôr klesajúci. V roku 2015 na obranu dalo USA 3,37 % svojho HDP, európske krajiny 1,43 % svojho HDP: "Loni vydaly evropské členské státy Aliance na obranu dohromady 253 miliard dolarů, Spojené státy pak 618 miliard. Pokud by evropská část NATO měla dostát závazku 2 % HDP, musela by dát na obranu ještě dalších 100 miliard dolarů. Dlouhodobý trend snižování výdajů se sice po summitu Aliance ve Walesu v roce 2014 podařilo zastavit, teprve nyní se ale zdá, že by mohlo dojít i k plošnému navýšení výdajů. Jenom pro představu, během posledních pěti let studené války dávaly evropské země NATO na obranu průměrně 3,1 % HDP. "



Určitú dobu prebiehajú diskusie o vytvorení spoločnej armády EÚ, najmä po silnej migračnej vlne. Tento nápad však nepodporuje Veľká Británia. Naopak myšlienku na summite v Nemecku hájili Maďarsko a Česká republika. Predseda Európskej komisie Juncker tiež hovorí o potrebe spoločnej vojenskej sily. Poľská premiérka zasa podporila ideu vytvoriť pohraničnú stráž namiesto spoločnej armády. Za vyššiu bezpečnosť je aj Angela Merkel, podľa ktorej by mali európske spravodajské služby lepšie zdieľať informácie. Téma spoločnej európskej armády bola prediskutovaná aj na summite v Bratislave v septembri 2016.
 
Nemecká kancelárka Angela Merkel počas svojej trojdňovej africkej návštevy navštívila Mali, Niger a na záver vystúpila aj v Etiópii. Jej návšteva sa začala 9. októbra. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Cieľom jej návštevy bolo rozprávať a dohodnúť sa o investičných možnostiach, ktoré by pomohli k zoslabeniu migračnej vlny. Kancelárka uistila Afriku, že osud kontinentu bude prioritou Nemecka v období keď prevezme predsedníctvo G20 na konci roka. Kancelárka vyslovila žiadosť smerom k africkým krajinám, aby spravili viac pre zastavenie migrácie do Európy a rozvoja Islamského štátu. Súčasnú migračnú krízu označila za odliv mozgov a vyzývala krajiny, aby zabránili takej strate ľudského potenciálu.

Vo vystúpení v Mali Angela Merkel sľúbila viac podpory v boji proti drogám a pašeráctvu a tiež v poľnohospodárskom sektore. V Nigeri Merkelová prisľúbila pomoc pre rozvoj a vojenskú výzbroj. Kancelárka vyjadrila svoj názor a ponúkla pomoc Etiópii pri prebiehajúcim občianskym protestom a nepokojom "a vibrant civil society is part and parcel of a developing country".
 





V Bratislave sa vo februári 2005 uskutočnilo stretnutie amerického prezidenta Georga W. Busha a ruského prezidenta Vladimíra Putina. Toto stretnutie je známe ako summit Bush-Putin.
Nejedná sa však o zatiaľ posledný summit ruského a amerického prezidenta, keďže v roku 2010 sa v Prahe konal summit Obama-Medvedev. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Prezidenti sa počas bratislavského summitu v roku 2005 venovali predovšetkým spolupráci oboch krajín v nukleárnej oblasti, akými sú výmena informácií týkajúcich sa nukleárnej bezpečnosti či pravidelné stretnutia ruských a amerických expertov s cieľom zvýšenia bezpečnosti nukleárnych zariadení. 
Summit v Bratislave však nepredstavoval výnimočné stretnutie ruskej a americkej hlavy štátu. 

Okrem bilaterálnych stretnutí či pravidelných stretnutí amerického a ruského prezidenta v rámci formátov G20 či G8 sa napríklad v apríli roku 2010 v Prahe uskutočnil summit Obama-Medvedev. V rámci tohto summitu došlo k podpísaniu dohody New START o znížení počtu jadrových zbraní v arzenále oboch štátov. Dohoda obmedzila počet rozmiestnených bojových hlavíc oboch krajín na 1550.

Pozrite sa, my sme urobili dve zásadné zmeny za rok a pol. Prvou bola integrácia obchodných oddelení, obchodných zástupcov do nášho rezortu. Z ministerstva hospodárstva sme prevzali niekoľko desiatok pracovníkov. Po druhé sme prevzali z úradu vlády koordináciu zahraničnej politiky, tiež významný počet pracovníkov. To vysvetľuje, prečo v globále ten počet pracovníkov narástol (na Ministerstve zah. vecí pozn.).

Obidve zmeny sa na MZV udiali, nevieme ale overiť či práve tieto zmeny môžu za navýšenie počtu pracovníkov.

Demagog. sk už v minulosti overoval výrok Mikuláša Dzurindu o zlučovaní obchodných oddelení na Ministerstve zahraničných vecí SR (MZV). Podľa TASR bola na Ministerstve zahraničných vecí najvýraznejšou systémovou zmenou integrácia ekonomických radcov z Ministerstva hospodárstva, zrušenie 15 obchodných zastúpení v štátoch Európskej únie a otvorenie 12 v nových krajinách.

Prvú časť výroku teda považujeme za pravdivú.

Podľa informácii MZV ministerstvo prešla pôsobnosť Úradu vlády v oblasti koordináce realizácie politík EÚ na ministerstvo zahraničných vecí:

"Z členstva v Európskej únii (EÚ) vyplýva pre Slovensko okrem práv a povinností aj nevyhnutnosť rešpektovať existujúci mechanizmus rozhodovacích procesov vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ. Pôsobenie Slovenska v štruktúrach EÚ je podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí EÚ medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale aj vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Túto formu spolupráce zabezpečuje v rámci Sekcie európskych záležitostí Odbor sektorálnych analýz, ktorý vznikol 1.novembra 2010 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novely zákona č.403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. § 40p prešla pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky."

Aj druhú časť výroku teda považujeme za pravdivú. Presný počet pracovníkov, pridelených na MZV, nie je možné zistiť..