Michal Truban

Člen strany: Progresívne Slovensko ()


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Michal Truban

Michal Truban

Tie percentá (preferenčné, pozn.), oni sa menia hore dole. Sám si pamätám, keď sme v kampani s kandidátkou Zuzanou Čaputovou mali len 4 percentá…

Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas kampane Zuzany Čaputovej, pred prvým kolom prezidentských volieb (konali sa 19. marca 2019) sa percentuálne preferencie PS skutočne pohybovali okolo 4%. Na grafoch je viditeľný aj následný nárast.

Ako je možné vidieť hranica 4,1% bola Zuzane Čaputovej nameraná v prieskume organizovanom agentúrou Focus v novembri 2018.

Graf č.1: Vývoj preferencií Zuzany Čaputovej podľa prieskumov AKO a Focus (zdroj)

Graf č.2: Vývoj preferencií koalície PS a Spolu podľa agentúry Focus v období február 2019 až apríl 2019 (Focus)

Nie je jasné, či Michal Truban myslí percentá PS alebo Zuzany Čaputovej počas kampane, preto dodávame prieskumy zamerané ako na PS tak aj Čaputovú.

Graf č.3: Vývoj preferencií PS podľa agentúry Focus v období august 2018 až január 2019 (Focus)

Začali sme to (Progresívne Slovensko, pozn.) pred dvoma rokmi po celom Slovensku (…). Podarilo sa nám vyhrať s Matúšom Vallom, ktorého sme podporovali, najväčší úspech bol v prezidentských voľbách, kde uspela naša kandidátka Zuzana Čaputová a ďalšia vec, (…) kde tie percentá rastú, je, že sme ukázali, že dokážeme spolupracovať, že sme sa spojili (…) so stranou Spolu do eurovolieb.

Politické hnutie Progresívne Slovensko vzniklo 27. novembra 2017, čiže 2 roky dozadu, zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR. V komunálny voľbách na jeseň 2018 sa Matúš Vallo stal primátorom Bratislavy aj s podporou Progresívneho Slovenska. Progresívne Slovensko malo aj v prezidentských voľbách svoju kandidátku Zuzanu Čaputovú, ktorá nakoniec aj zvíťazila. Percentá v prieskumoch pre PS taktiež rastú. K augustu 2018 to bolo 4,1%, k septembru 2018 4,6% (AKO). V koalícii so stranou Spolu, získali v telefonickom prieskume k februáru 2019 7,5% (AKO). V prieskume parlamentných preferencii k aprílu 2019 táto koalícia získala 13,4% (Focus). Tieto dve strany sa spojili aj pre voľby do Európskeho parlamentu, do ktorých postavia 14 kandidátov. Na základe týchto informácii, hodnotíme výrok ako pravdivý.

Trubanov výrok sa týka rokovaní predstaviteľov strán Progresívne Slovensko a Spolu s Andrejom Kiskom, na ktorých diskutovali o politickej budúcnosti Slovenska a prípadnej spolupráci. Médiá písali aj o možnom vstupe Kisku do Progresívneho Slovenska, avšak prezident nakoniec 3. apríla 2019 oznámil vznik vlastnej politickej strany. Dôvodom, prečo nedošlo k spolupráci Kisku s PS, mohla byť podľa médií údajná Kiskova požiadavka na polovicu miest na kandidátke strany, k čomu sa Kiska nechcel vyjadriť. Bývalý predseda PS Ivan Štefunko sa k spolupráci s Kiskom vyjadroval skôr vyhýbavo a nepotvrdil, či Kiskovi PS dalo konkrétnu ponuku: “... nejako sme si to špeciálne nedohadovali, ale všetko je otvorené. A hovorím ešte raz. Či bude spolupráca predvolebná alebo povolebná, my chceme zmenu krajiny.“ To, či sa rokovaní zúčastnil aj Michal Truban, nie je z dostupných informácií známe. V čase, kedy stretnutia mali prebiehať, bol Truban podpredsedom PS (od 8. mája 2019 predseda PS, pozn.). Po oznámení Ivana Štefunka, že sa vzdá postu predsedu strany v prospech Trubana, Kiska na sociálnej sieti napísal: “Michala Trubana poznám ako schopného podnikateľa a odhodlaného človeka a teším sa na ďalšiu spoluprácu s ním. Verím, že zmeníme Slovensko v úzkej spolupráci k lepšiemu.” Keďže Trubanovu účasť na stretnutiach týkajúcich sa spolupráce PS s Andrejom Kiskom nemôžeme potvrdiť, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Na základe zákona o obecnom zriadení a dokumentov mestského zastupiteľstva Bratislavy o vyhlásení a priebehu voľby nového hlavného kontrolóra môžeme konštatovať, že voľba kontrolóra bola nezávislá a transparentná. Kandidáti sa prihlásili sami a nenominovala ich žiadna politická strana ani politik a následne z nich poslanci mali vybrať podľa svojho vedomia a svedomia. Hlasovanie bolo verejné. Hoci nedokážeme posúdiť, či všetci poslanci skutočne hlasovali slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, pokiaľ chápeme výraz nezávislá ako to, že kandidáti sa prihlásili sami a nenominovala ich žiadna politická strana ani politik, môžeme výrok vyhodnotiť ako pravdivý.

Podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z.z.. hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov na dobu šesť rokov. Zákon stanovuje časové lehoty, v ktorých obecné zastupiteľstvo vyhlasuje konanie voľby. Uchádzači o post kontrolóra odovzdávajú písomnú prihlášku, ktorej súčasťou je doklad o vzdelaní a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.  

Uznesenie mestského zastupiteľstva Bratislavy zo 7. marca 2019 stanovilo ďalšie náležitosti prihlášky ako aj to, že voľba nového kontrolóra prebehne verejne, čo v minulosti nebolo zvykom. Zastupiteľstvo tiež nad rámec zákona o obecnom zriadení zvolilo komisiu na posúdenie náležitostí prihlášok kandidátov, zloženú zo šiestich poslancov zastupiteľstva. Úlohou komisie bolo po preskúmaní prihlášok predložiť zastupiteľstvu zoznam kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra. Komisia jednomyseľne rozhodla (.pdf, s. 4), že zákonom stanovené podmienky splnili všetci dvanásti kandidáti. Pred samotnou voľbou kandidáti odpovedali na otázky poslancov zastupiteľstva (záznam z verejnej voľby .mp4, predstavenie kandidátov od 00:08:00, otázky od 00:46:45).

Do druhého kola voľby postúpili Marián Miškanin s 20 hlasmi a Ján Mrva so 6 hlasmi. V druhom kole voľby bol za hlavného kontrolóra zvolený Miškanin v pomere 24 hlasov ku deviatim. V obidvoch kolách voľby Miškanina sa hlasovania zdržal poslanec z Team Vallo Roman Lamoš. Podrobné výsledky hlasovania sú dostupné na webe mestského zastupiteľstva Bratislavy.

Po zvolení Mariána Miškanina do funkcie hlavného kontrolóra niektorí poslanci upozornili na to, že v minulosti bol Miškanin nominantom strany SMER-SD. Miškanin argumentoval tým, že do funkcie bol zvolený pre svoje odborné kvality.

Progresívne Slovensko má vo svojich radoch ľudí, ktorí pracovali na ministerstve financií, napríklad Ján Remeta, ktorý pracoval desať rokov v Inštitúte finančnej politiky alebo Martin Dubéci, ktorý takisto pôsobil na Ministerstve financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.